Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Dobré posolstvo pokoja sa dostáva na chiapaskú vysočinu

Dobré posolstvo pokoja sa dostáva na chiapaskú vysočinu

Dobré posolstvo pokoja sa dostáva na chiapaskú vysočinu

„V najhoršej masakre, akú si ľudia v štáte Chiapas pamätajú, zavraždila skupina... ozbrojených mužov 45 bezbranných roľníkov vrátane 13 detí.“ Takto informovali noviny „El Universal“ o tom, čo sa stalo v Acteale (štát Chiapas) 22. decembra 1997.

CHIAPAS je najjužnejší štát Mexika, ktorý hraničí s Guatemalou. V januári 1994 zorganizovala skupina domorodých mayských Indiánov pre dlhotrvajúcu chudobu a núdzu ozbrojené povstanie pod záštitou Ejército Zapatista de Liberación Nacional (EZLN, Zapatova armáda pre oslobodenie národa). Rokovania o pokojnom vyriešení konfliktu sa preťahujú. Prepady a útoky povstaleckých i vládnych jednotiek vedú ku krviprelievaniu a smrti. Zmätok spôsobil, že mnohí roľníci z tohto územia utiekli do bezpečia.

Uprostred týchto neistých podmienok žije jedna skupina ľudí milujúcich pokoj, ktorá zostala v politickom boji neutrálna. Horlivo upriamujú pozornosť na Božie Kráľovstvo ako na jedinú nádej na vyriešenie problémov, s ktorými sa stretávajú miestni ľudia i ľudia na celom svete. (Daniel 2:44) O kom hovoríme? O Jehovových svedkoch. Poslúchajú Ježišov príkaz a usilujú sa prinášať dobré posolstvo o Božom Kráľovstve na najizolovanejšie miesta chiapaskej vysočiny. (Matúš 24:14) Aké to bolo, zvestovať za takých okolností, a aké výsledky to prinieslo?

„Som Jehovov svedok“

Jedného dňa pracoval Adolfo, mladý muž, ktorý sa len krátko predtým stal zvestovateľom Kráľovstva, v rozhlasovej stanici v meste Ocosingo. Zrazu začal niekto silno klopať na dvere. Dovnútra vtrhla skupina maskovaných mužov a svoje zbrane namierili na jeho hlavu. Vnikli do vysielacej miestnosti, zmocnili sa zariadenia a do éteru oznámili, že vláde vyhlasujú vojnu.

Ozbrojení muži sa obrátili na Adolfa a prikázali mu, aby sa pripojil k ich hnutiu. „Som Jehovov svedok,“ odpovedal Adolfo, hoci ešte nebol pokrstený. Vysvetlil, že jedinou nádejou na pokoj je Božie Kráľovstvo, a dôrazne odmietol uniformu a zbraň, ktoré mu ponúkli. Keď videli jeho rozhodný postoj, nechali ho odísť. Adolfo, spomínajúc na tento incident, hovorí: „Tá udalosť naozaj posilnila moju vieru.“

Nakoniec sa situácia stabilizovala, ale územie bolo ešte stále pod kontrolou armády. Napriek tomu Adolfo s radosťou prijal ponuku starších miestneho zboru, aby spolupracoval s izolovanou skupinou kresťanov na tomto území. Keď sa na kontrolných stanovištiach, cez ktoré musel prechádzať, predstavil ako Jehovov svedok, vojaci mu prejavovali úctu. Neskôr bol pokrstený a teraz nachádza uspokojenie v poskytovaní pomoci tejto izolovanej skupine, aby sa z nej stal zbor Jehovových svedkov. „Teraz, keď som pokrstený,“ vyhlásil Adolfo, „môžem s plným presvedčením povedať, že som Jehovov svedok!“

„Jehova nás posilňoval“

Krátko po tom, čo EZLN vyhlásila rozhlasom vláde vojnu, ľudia z miest utiekli. Francisco, služobník celým časom, čiže priekopník, vysvetlil, ako Jehova posilnil jeho a jeho manželku v tom, čo museli podstúpiť.

„Rozhodli sme sa uchýliť do oblasti vzdialenej tri hodiny chôdze. Zbor tam bol, takže by sme boli v kontakte s bratmi. Zakrátko sa mal konať krajský zjazd v Palenque. Moja manželka a ja sme nechceli prísť o zvláštne stretnutie s priekopníkmi, ale dozvedeli sme sa, že EZLN zablokovala cestu vedúcu na miesto zjazdu. Rozhodli sme sa teda, že prejdeme cez džungľu, čo nám trvalo deväť hodín. Na schôdzku priekopníkov sme prišli včas a veľmi sa nám páčila, rovnako ako celý zjazdový program.

Po návrate sme našli náš dom vypálený a domáce zvieratá nám niekto ukradol. Zo všetkého, čo sme mali, nám zostala len malá taška s oblečením. Tá strata nás zarmútila, ale bratia z mesta Ocosingo nás láskavo vzali k sebe domov. Ukázali nám tiež, ako vykonávať práce, ktoré sme ako roľníci nikdy predtým nerobili. Jeden brat ma naučil fotografovať, iný zasa opravovať topánky. Tak sme sa mohli s manželkou až dodnes uživiť bez toho, že by sme museli ukončiť priekopnícku službu. Pri spomienke na to, čo sa stalo, si uvedomujeme, že aj keď pre nás nebolo ľahké vytrvať, Jehova nás posilňoval.“

Ovocie kazateľského diela

Svedkovia v štáte Chiapas nedovolili, aby im ťažkosti a nebezpečenstvo zabránili v účasti na zvláštnom úsilí prinášať dobré posolstvo ľuďom na tomto území. Napríklad v apríli a máji 1995 sa so spolukresťanmi na celom svete podieľali na kampani, počas ktorej rozširovali Posolstvo o Kráľovstve č. 34 s veľmi priliehavým názvom Prečo je náš život plný problémov?

Ciro, pravidelný priekopník, našiel počas tejto kampane — na haciende nazývanej Pueblo Nuevo — rodinu, ktorá prejavila záujem. Keď sa o tri dni vrátil, mohol s nimi začať študovať Bibliu. Ale keď Ciro a jeho spoločník opäť prišli, aby s touto rodinou pokračovali v štúdiu, domáci pán nebol doma. Namiesto neho tam čakala skupina maskovaných mužov, ktorí mu chceli ublížiť. Cira a jeho spoločníka sa pýtali, čo tam hľadajú, a vyhrážali sa im, že ich zabijú. Po tichej modlitbe k Jehovovi obaja kresťania odvážne vysvetlili, že prišli učiť túto rodinu z Biblie. Potom ich maskovaní muži nechali odísť. Z nejakého dôvodu domáci pán v ten deň vôbec neprišiel domov.

Jedného dňa asi o tri roky neskôr Cira prekvapilo, keď sa ten pán objavil pri jeho dverách. Akú radosť mal Ciro, keď sa dozvedel, že celá rodina bola pokrstená a že je teraz spojená s jedným zborom v Guatemale! Jedna z jeho dcér dokonca slúžila ako pravidelná priekopníčka.

Ocenenie pre duchovný pokrm

Napriek neustálym ťažkostiam v štáte Chiapas oblastný dozorca podáva správy, že svedkovia na tomto území si naozaj uvedomujú, aké je dôležité zhromažďovať sa. (Hebrejom 10:24, 25) Uvádza, čo sa stalo na nedávnom zvláštnom zjazdovom dni, ktorý sa mal podľa programu začať skoro ráno, aby sa tí, ktorí ho navštívia, mohli vrátiť domov ešte za relatívne bezpečného denného svetla. Hoci väčšina z nich musela prechádzať vyše tri hodiny džungľou, aby sa dostala na miesto zjazdu, všetci boli o siedmej hodine ráno na svojich miestach. V publiku boli šiesti členovia skupiny EZLN, počúvali a tlieskali, zjavne sa im program páčil. Aj oni išli tri hodiny pešo, aby navštívili zjazd. Dvadsiati z tej skupiny prišli aj na Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti, ktorá sa konala v miestnej sále Kráľovstva.

Iný mladý muž z partizánskeho hnutia dostal od svojich nadriadených príkaz hliadkovať v určitej časti džungle. Po príchode do osady zistil, že všetci obyvatelia, z ktorých väčšinu tvorili Jehovovi svedkovia, ušli. Usadil sa teda v jednom opustenom dome. Nemal čo robiť, a preto si vzal zopár kníh, ktoré našiel v dome, a začal ich čítať. Ukázalo sa, že to boli publikácie spoločnosti Watch Tower, ktoré tu po sebe nechali svedkovia. Mladý muž mal v ústraní čas rozjímať o tom, čo čítal. Rozhodol sa, že musí zmeniť svoj život a zložiť zbrane. Len čo sa mu podarilo nájsť svedkov, začal študovať Bibliu. Po šiestich mesiacoch už druhým rozprával o dobrom posolstve. On a ďalší traja členovia jeho rodiny, ktorí kedysi sympatizovali s partizánskym hnutím, sú dnes pokrstenými kresťanmi.

Všímať si kladnú stránku

Hoci tento konflikt spôsobil veľa ťažkostí, v skutočnosti mal kladný vplyv na postoj ľudí ku kazateľskému dielu. Jeden starší z toho istého mesta, kde sa boje začali, rozpráva: „Asi päť dní po vypuknutí bojov sme zorganizovali kazateľské dielo v meste i mimo neho. Ľudia nás dychtivo počúvali. Rozšírili sme veľa biblickej literatúry a začali sme niekoľko biblických štúdií. V jednej oblasti mnohí pravde odporovali, ale dnes pre tie roztržky počúvajú, študujú Bibliu a navštevujú zhromaždenia i zjazdy.“

Bratia sú šťastní, že mohli pokračovať vo svojej teokratickej činnosti aj napriek veľmi nestabilným podmienkam. S vedomím vládnych jednotiek i EZLN naďalej usporadúvajú zjazdy, ktoré ich duchovne posilňujú. Aj návštevy cestujúcich dozorcov sú mocným stimulom na pokračovanie v kazateľskom diele. Je zaujímavé, že povzbudenie prichádza dokonca aj od ľudí, ktorí sú zapojení do vojenských konfliktov, a tí často nabádajú svedkov, aby pokračovali v kazateľskom diele.

Hoci sa skúšky a ťažkosti, v ktorých obyvatelia Chiapasu museli vytrvať, po čase trocha zmiernili, ešte sa neskončili. Napriek tomu je jedna vec istá — Jehovovi svedkovia sú odhodlaní bez poľavovania pokračovať v úsilí prinášať ľuďom dobré posolstvo pokoja z Božieho Slova, Biblie. (Skutky 10:34–36; Efezanom 6:15) Uvedomujú si, ako to uviedol prorok Jeremiáš, že „pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ ​(Jeremiáš 10:23) Celosvetovú nespravodlivosť a chudobu môže vyriešiť len Božie Kráľovstvo v rukách Božieho Syna, Ježiša Krista. — Matúš 6:10.

[Mapa na strane 9]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Mexický záliv

CHIAPAS

GUATEMALA

Tichý oceán

[Prameň ilustrácie]

Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázok na strane 9]

Svedkovia na chiapaskej vysočine idú do služby