Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Prejavujme ochotu čakať!

Prejavujme ochotu čakať!

 Prejavujme ochotu čakať!

„Ja budem stále čakať na Boha svojej záchrany. Môj Boh ma vypočuje.“ — MICHEÁŠ 7:7.

1, 2. a) Ako Izraelitom v pustatine uškodilo nesprávne zmýšľanie? b) Čo by sa mohlo stať kresťanovi, ktorý by si nepestoval správny postoj?

MNOHO vecí v živote môžeme v závislosti od spôsobu zmýšľania považovať buď za pozitívne, alebo za negatívne. Keď boli Izraeliti v pustatine, dostávali zázračným spôsobom mannu. Mali sa obzrieť po okolitej neúrodnej krajine a byť Jehovovi hlboko vďační za to, že im zaobstaráva živobytie. To by bol pozitívny postoj. Oni miesto toho spomínali na pestrú stravu v Egypte a sťažovali sa, že manna je nechutná. Aké negatívne zmýšľanie! — 4. Mojžišova 11:4–6.

Podobne aj dnes môže určitý postoj spôsobiť, že sa bude kresťanovi niečo javiť buď ako žiarivé, alebo ako pochmúrne. Bez správneho postoja by kresťan mohol ľahko stratiť radosť, čo by bolo vážne, pretože ako povedal Nehemiáš: „Jehovova radosť je [našou] pevnosťou.“ ​(Nehemiáš 8:10) Pozitívny, radostný postoj nám pomáha zostať silnými a podporuje pokoj a jednotu v zbore. — Rimanom 15:13; Filipanom 1:25.

3. Akou pomocou bol pre Jeremiáša správny postoj napriek tomu, že žil v ťažkom období?

Jeremiáš prejavoval pozitívny postoj napriek tomu, že žil v ťažkom období. I keď bol svedkom hrôz, ktoré sa odohrali pri páde Jeruzalema v roku 607 pred n. l., dokázal sa pozerať na veci pozitívne. Jehova nezabudol na Izrael úplne, a tak národ prežil. Jeremiáš v knihe Plač Jeremiáša napísal: „Sú to skutky Jehovovej milujúcej láskavosti, že s nami nie je koniec, lebo jeho prejavy milosrdenstva istotne nedospejú ku koncu. Sú nové každého rána.  Tvoja vernosť je veľmi veľká.“ ​(Plač Jeremiáša 3:22, 23) V priebehu celých dejín sa Boží služobníci usilovali aj v tých najťažších podmienkach zachovať si pozitívny, ba radostný postoj. — 2. Korinťanom 7:4; 1. Tesaloničanom 1:6; Jakub 1:2.

4. Aký postoj si zachoval Ježiš a ako mu to pomáhalo?

Šesťsto rokov po Jeremiášovi pozitívny postoj pomáhal vytrvávať Ježišovi. Čítame: „Pre radosť, ktorá mu [Ježišovi] bola predložená, zniesol mučenícky kôl, pohrdol pohanou a posadil sa po pravici Božieho trónu.“ ​(Hebrejom 12:2) Pri všetkom tom odpore či prenasledovaní, ktoré musel Ježiš znášať — dokonca keď trpel na mučeníckom kole —, stále myslel na „radosť, ktorá mu bola predložená“. Touto radosťou bola výsada obhájiť Jehovovu zvrchovanosť a posvätiť jeho meno, ako aj vyhliadka, že v budúcnosti bude môcť poslušnému ľudstvu priniesť veľké požehnania.

Osvojme si ochotu čakať

5. V akej typickej situácii nám ochota čakať môže pomôcť zachovať si správny náhľad na veci?

Ak si pestujeme zmýšľanie podobné Ježišovmu, nestratíme Jehovovu radosť ani vtedy, keď sa veci neudejú vždy tak a v tom čase, ako očakávame. Prorok Micheáš povedal: „Ja, ja budem stále vyhliadať Jehovu. Ja budem stále čakať na Boha svojej záchrany.“ ​(Micheáš 7:7; Plač Jeremiáša 3:21) Aj my môžeme prejaviť ochotu čakať. Ako? Mnohými spôsobmi. Možno máme napríklad pocit, že brat, ktorému bola zverená autorita, sa pri svojom konaní dopúšťa omylu a že je potrebná okamžitá náprava. Ochota čakať nám umožní pouvažovať: ‚Naozaj sa pomýlil on, alebo sa mýlim ja? Ak sa pomýlil, je možné, že Jehova pripúšťa, aby sa to stalo, lebo si myslí, že dotyčný jednotlivec urobí pokrok a že radikálne opatrenia na nápravu nebudú nutné?

6. Ako môže ochota čakať pomôcť niekomu, kto bojuje s nejakým osobným problémom?

Ochota čakať môže byť potrebná aj vtedy, keď nás trápi nejaký osobný problém alebo bojujeme s nejakou slabosťou. Dajme tomu, že prosíme Jehovu o pomoc, ale problém pretrváva. Čo potom? V záujme vyriešenia problému musíme aj ďalej robiť všetko, čo je v našich silách, a okrem toho veriť Ježišovým slovám: „Stále proste, a bude vám dané; stále hľadajte, a nájdete; stále klopte, a otvoria vám.“ ​(Lukáš 11:9) Stále sa modlime a čakajme na Jehovu. Jehova vypočuje naše modlitby vo vhodnom čase a odpovie spôsobom, pre aký sa rozhodne. — 1. Tesaloničanom 5:17.

7. Ako nám bude ochota čakať užitočná v súvislosti s naším názorom na postupné objasňovanie porozumenia Biblie?

So spĺňaním biblických proroctiev sa vyjasňuje naše porozumenie Písiem. Občas si  však azda myslíme, že nejaké objasnenie neprichádza. Sme ochotní čakať, ak nepríde vtedy, keď by nám to vyhovovalo? Pamätajme, že Jehova uznal za vhodné zjavovať „Kristovo sväté tajomstvo“ po troche, a to v priebehu asi 4000 rokov. (Efezanom 3:3–6) Máme teda nejaký dôvod byť netrpezliví? Vari pochybujeme, že „verný a rozvážny otrok“ bol ustanovený na to, aby dával Jehovovmu ľudu „pokrm v pravý čas“? (Matúš 24:45) Prečo sa oberať o zbožnú radosť len preto, že ešte všetkému celkom nerozumieme? Pamätajme, že o tom, kedy a ako Jehova zjaví svoje ‚dôverné veci‘, rozhoduje on sám. — Ámos 3:7.

8. Ako sa ukázalo, že Jehovova trpezlivosť je mnohým užitočná?

Niektorí sú azda skľúčení z pocitu, že po mnohých rokoch vernej služby sa možno nedožijú „veľkého a bázeň vzbudzujúceho Jehovovho dňa“. (Joel 2:30, 31) No môžu byť povzbudení, keď sa na to pozrú z pozitívneho hľadiska. Peter radil: „Považujte trpezlivosť nášho Pána za záchranu.“ ​(2. Petra 3:15) Jehovova trpezlivosť umožnila miliónom ďalších úprimných ľudí spoznať pravdu. Či to nie je úžasné? A navyše, čím dlhšie prejavuje Jehova trpezlivosť, tým viac času máme na to, aby sme ‚stále pracovali na svojej záchrane s bázňou a chvením‘. — Filipanom 2:12; 2. Petra 3:11, 12.

9. Ako nám ochota čakať pomôže vytrvať v situácii, keď sme obmedzení v tom, čo môžeme v službe Jehovovi robiť?

Ochota čakať nám pomáha nebyť skľúčení, keď nám odpor, choroba, pokročilý vek alebo iné problémy bránia v službe Kráľovstvu. Jehova od nás očakáva, že mu budeme slúžiť celým srdcom. (Rimanom 12:1) No Boží Syn, ktorý ‚ľutuje poníženého a chudobného‘, od nás nevyžaduje viac, ako v rozumnej miere môžeme dať; a nevyžaduje to ani Jehova. (Žalm 72:13) Sme teda povzbudzovaní robiť, čo môžeme, a trpezlivo čakať, kým sa okolnosti nezmenia — buď v tomto systéme vecí, alebo v budúcom. Pamätajme: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu tým, že ste slúžili svätým a naďalej slúžite.“ — Hebrejom 6:10.

10. Akej bezbožnej vlastnosti sa môže človek vyhnúť, keď je ochotný čakať? Vysvetli to.

10 Ochota čakať nám tiež pomáha vyvarovať sa opovážlivosti. Niektorí, ktorí sa stali odpadlíkmi, neboli ochotní čakať. Možno si mysleli, že sú potrebné úpravy, buď v porozumení Biblie, alebo v organizačných záležitostiach. No neuznali, že k úpravám vedie verného a rozvážneho otroka svätý duch, a to v čase, ktorý stanovil Boh, nie vtedy, keď si my myslíme, že sú potrebné. A všetky úpravy musia byť v súlade s Jehovovou vôľou, nie s našimi osobnými predstavami. Odpadlíci dovoľujú, aby opovážlivosť krivila ich uvažovanie a potkýnala ich. Ale keby si boli osvojili Kristovo zmýšľanie, mohli si udržať radosť a zostať časťou Jehovovho ľudu. — Filipanom 2:5–8.

11. Ako môžeme užitočne využiť čas čakania a čí príklad pritom môžeme napodobňovať?

11 Prirodzene, ochota čakať neznamená byť lenivý či nečinný. Máme čo robiť. Je napríklad potrebné, aby sme sa venovali osobnému štúdiu Biblie, a tak prejavovali rovnako úprimný záujem o duchovné veci, aký prejavovali verní proroci a aj anjeli. O tomto záujme Peter píše: „Práve na túto záchranu sa usilovne dopytovali a starostlivo ju skúmali proroci... Práve do tých vecí túžia nahliadnuť anjeli.“  (1. Petra 1:10–12) Nutné je nielen osobné štúdium, ale aj pravidelná účasť na zhromaždeniach a modlitba. (Jakub 4:8) Tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, lebo pravidelne prijímajú duchovný pokrm a pestujú spoločenstvo so spolukresťanmi, dávajú najavo, že si osvojili Kristovo zmýšľanie. — Matúš 5:3.

Buďme realistickí

12. a) O akú nezávislosť sa usilovali Adam a Eva? b) Čo bolo výsledkom toho, že ľudstvo napodobňovalo konanie Adama a Evy?

12 Keď Boh vytvoril prvú ľudskú dvojicu, vyhradil si právo stanovovať normy toho, čo je správne a čo je nesprávne. (1. Mojžišova 2:16, 17) Adam a Eva však chceli byť nezávislí od Božieho vedenia a výsledkom toho je svet, ktorý nás dnes obklopuje. Apoštol Pavol povedal: „Pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ ​(Rimanom 5:12) Šesťtisíc rokov ľudských dejín od čias Adama dokazuje pravdivosť Jeremiášových slov: „Dobre viem, ó, Jehova, že pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ ​(Jeremiáš 10:23) Nie je to porazenecký postoj, ak uznáme pravdivosť Jeremiášových slov. Je to realistický postoj. Tieto slová vysvetľujú celé tie dlhé stáročia, počas ktorých „človek panoval nad človekom na jeho škodu“, lebo ľudia vládli a vládnu nezávisle od Boha. — Kazateľ 8:9.

13. Aký realistický názor majú Jehovovi svedkovia na to, čo môžu ľudia dosiahnuť?

13 Vzhľadom na situáciu ľudstva si Jehovovi svedkovia uvedomujú, že v súčasnom systéme vecí sa dajú dosiahnuť len obmedzené výsledky. Pozitívny postoj môže pomôcť udržať si radosť, ale to nie je všeliek. Začiatkom 50. rokov 20. storočia vydal istý americký duchovný mimoriadne úspešnú knihu pod názvom The Power of Positive Thinking (Moc pozitívneho myslenia). Táto kniha poukazovala na to, že väčšinu prekážok možno prekonať, ak k nim pristupujeme s pozitívnym postojom. Pozitívne myslenie je určite skvelé. Ale skúsenosti ukazujú, že to, čo ako jednotlivci môžeme dosiahnuť, je obmedzené poznaním, schopnosťami, hmotnými prostriedkami a mnohými ďalšími činiteľmi. A v celosvetovom meradle sú problémy jednoducho príliš veľké na to, aby ich ľudia dokázali úspešne riešiť — nech by zmýšľali akokoľvek pozitívne!

14. Zmýšľajú Jehovovi svedkovia negatívne? Vysvetli to.

14 Jehovovi svedkovia sú občas pre svoj realistický názor na tieto veci obviňovaní z toho, že zmýšľajú negatívne. No oni veľmi túžia hovoriť ľuďom o tom Jedinom, kto dokáže natrvalo zlepšiť údel ľudstva. Aj v tejto veci napodobňujú Kristovo zmýšľanie. (Rimanom 15:2) A aktívne pomáhajú ľuďom nadobudnúť dobrý vzťah k Bohu, lebo vedia, že v konečnom dôsledku to prinesie najviac dobra. — Matúš 28:19, 20; 1. Timotejovi 4:16.

15. Ako činnosť Jehovových svedkov mení jednotlivcov k lepšiemu?

15 Jehovovi svedkovia nie sú nevšímaví k spoločenským problémom, s ktorými sa stretávajú — najmä k poškvrňovaniu sa nebiblickými praktikami. Prv než sa záujemca stane Jehovovým svedkom, robí zmeny, čo často znamená, že musí prekonať zlozvyky, ktoré sa Bohu nepáčia. (1. Korinťanom 6:9–11) Jehovovi  svedkovia teda kladne reagujúcim ľuďom pomáhajú prekonať opilstvo, závislosť od drog, nemravnosť a patologické hráčstvo. Takí jednotlivci zmenení k lepšiemu sa učia zodpovedne a čestne sa starať o svoje rodiny. (1. Timotejovi 5:8) Keď je jednotlivcom i rodinám poskytnutá takáto pomoc, problémy v spoločnosti sa zmenšujú — je menej ľudí závislých od drog, menej prípadov násilia v rodine a podobne. Tým, že Jehovovi svedkovia sú občanmi, ktorí dodržiavajú zákony, a tým, že pomáhajú ďalším zlepšiť si život, uľahčujú bremeno inštitúciám, ktorých úlohou je riešiť spoločenské problémy.

16. Prečo sa Jehovovi svedkovia nezapájajú do svetských reformných hnutí?

16 Zmenili teda Jehovovi svedkovia morálne ovzdušie vo svete? Nuž, za posledných desať rokov sa počet činných svedkov zvýšil z necelých 3 800 000 na takmer 6 000 000. To je vzrast približne o 2 200 000 ľudí, z ktorých mnohí — keď sa stali kresťanmi — sa vzdali nesprávnych praktík. Zlepšil sa život mnohých ľudí! Jednako, tento počet je veľmi malý v porovnaní s tým, ako počas toho istého obdobia vzrástla svetová populácia — o 875 000 000 ľudí! Jehovovi svedkovia nachádzajú radosť v poskytovaní pomoci kladne reagujúcim jednotlivcom, hoci si uvedomujú, že na cestu vedúcu k životu sa vydá len málo ľudí. (Matúš 7:13, 14) Kým svedkovia očakávajú celosvetové zmeny k lepšiemu, ktoré môže spôsobiť len Boh, nezapájajú sa do svetských reformných hnutí, ktoré sa často začínajú s dobrými úmyslami, ale končia sa sklamaním a dokonca násilím. — 2. Petra 3:13.

17. Čo Ježiš robil, aby pomohol ľuďom vo svojom okolí, ale čo nerobil?

17 Takým správaním prejavujú Jehovovi svedkovia rovnakú dôveru v Jehovu, akú  prejavoval počas života na zemi Ježiš. V prvom storočí Ježiš zázračne uzdravoval. (Lukáš 6:17–19) Dokonca kriesil mŕtvych. (Lukáš 7:11–15; 8:49–56) Ale neodstránil problém chorôb ani neporazil nepriateľa — smrť. Vedel, že na to ešte nie je čas stanovený Bohom. Ako dokonalý človek mal výnimočné schopnosti, a tak mohol pravdepodobne veľa urobiť na vyriešenie vážnych politických a spoločenských problémov. Zdá sa, že niektorí z jeho súčasníkov chceli, aby sa ujal moci a konal tak, ale on to odmietol. Čítame: „Keď videli ľudia znamenia, ktoré konal, hovorili: ‚To je určite ten prorok, ktorý mal prísť do sveta.‘ Preto Ježiš vediac, že chcú prísť a zmocniť sa ho, aby ho urobili kráľom, utiahol sa opäť sám na vrch.“ — Ján 6:14, 15.

18. a) Ako Ježiš vždy prejavoval ochotu čakať? b) Ako sa zmenila Ježišova činnosť od roku 1914?

18 Ježiš odmietol zapojiť sa do politiky alebo do čisto sociálnej činnosti, lebo vedel, že ešte neprišiel čas, keď má prevziať kráľovskú moc a uzdravovať všetkých ľudí na celej zemi. Aj po vystúpení do neba, kde mal žiť nesmrteľným životom ako duchovný tvor, bol ochotný čakať do času, ktorý určil Jehova, a až potom začať konať. (Žalm 110:1; Skutky 2:34, 35) Ale od chvíle, keď bol v roku 1914 dosadený na trón ako Kráľ Božieho Kráľovstva, postupuje „víťaziac a aby dovŕšil svoje víťazstvo“. (Zjavenie 6:2; 12:10) Akí sme vďační, že sa môžeme podriaďovať jeho kraľovaniu, zatiaľ čo ostatní, ktorí tvrdia, že sú kresťania, sa rozhodli zostať v nevedomosti o tom, čo učí Biblia o Kráľovstve!

Čakanie — zdroj znechutenia alebo radosti?

19. Kedy z čakania „ochorie srdce“ a kedy je čakanie zdrojom radosti?

19 Šalamún vedel, že čakanie môže znechucovať. Napísal: „Odkladaným očakávaním ochorie srdce.“ ​(Príslovia 13:12) Iste, ak má človek nepodložené očakávania, môže mu zo sklamania ochorieť srdce. Ale čakanie na radostné udalosti — možno na svadbu, narodenie dieťaťa alebo na opätovné stretnutie s ľuďmi, ktorých máme radi — nás môže naplniť radosťou z očakávania dlho predtým, ako sa stanú. Táto radosť sa ešte zintenzívni, ak čas čakania múdro využívame prípravou na blížiacu sa udalosť.

20. a) Aké úžasné udalosti s dôverou očakávame? b) Ako si môžeme udržať radosť, kým čakáme na naplnenie Jehovových predsavzatí?

20 Keď máme plnú dôveru, že sa naše očakávania naplnia — i keď nevieme, kedy to bude —, nemusí nám z čakania ‚ochorieť srdce‘. Boží verní ctitelia vedia, že Kristova tisícročná vláda je veľmi blízko. Dôverujú, že zažijú čas, keď už nebude smrti ani chorôb. Dychtivo a radostne očakávajú čas, keď privítajú miliardy vzkriesených vrátane svojich milovaných. (Zjavenie 20:1–3, 6; 21:3, 4) V dnešných časoch ekologickej krízy sa tešia zo zaručenej vyhliadky na to, že na zemi zažijú zriadenie Raja. (Izaiáš 35:1, 2, 7) Aké je teda múdre využiť čas čakania rozumne a ‚vždy mať hojnosť práce v Pánovom diele‘. (1. Korinťanom 15:58) Ďalej prijímajte duchovný pokrm. Budujte si stále bližší vzťah k Jehovovi. Hľadajte ďalších, ktorých srdce podnieti slúžiť Jehovovi. Povzbudzujte spoluveriacich. Naplno využite všetok čas, ktorý Jehova ešte dá. Potom vám z čakania na Jehovu nikdy ‚neochorie srdce‘. Miesto toho vás to bude napĺňať radosťou!

Vieš vysvetliť?

• Ako Ježiš prejavil ochotu čakať?

• V akých situáciách potrebujú kresťania ochotu čakať?

• Prečo Jehovovi svedkovia ochotne čakajú na Jehovu?

• Ako možno z čakania na Jehovu urobiť zdroj radosti?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 12]

Ježiš vytrval pre radosť, ktorá mu bola predložená

[Obrázok na strane 13]

Aj po rokoch služby si môžeme udržiavať radosť

[Obrázky na strane 15]

Milióny ľudí si zlepšilo život tým, že sa stali Jehovovými svedkami