Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pracovný výlet na tichomorské ostrovy

Pracovný výlet na tichomorské ostrovy

 Pracovný výlet na tichomorské ostrovy

 V ODLETOVEJ hale na medzinárodnom letisku v Brisbane i v Sydney (Austrália) bol väčší rozruch ako obyčajne. Skupina 46 ľudí sa chystala odletieť na slnkom zaliatu Samou, aby sa tam stretli s 39 ďalšími z Nového Zélandu, Havajských ostrovov a zo Spojených štátov. Batožinu mali nanajvýš neobyčajnú — bolo to predovšetkým náradie, napríklad kladivá, pílky a vŕtačky — veci, ktoré sa zvyčajne neberú na výlet na atraktívny tichomorský ostrov. Ich misia teda rozhodne nebola obyčajná.

Cestovali na vlastné náklady a ako neplatení dobrovoľníci sa chystali stráviť dva týždne účasťou na programe výstavby, nad ktorým mala dohľad regionálna projektová kancelária pri austrálskej odbočke Jehovových svedkov. V rámci tohto programu, ktorý je podporovaný dobrovoľnými príspevkami, sú pre rýchlo rastúce zbory Jehovových svedkov na tichomorských ostrovoch stavané sály Kráľovstva, zjazdové sály, misionárske domovy a budovy odbočiek alebo kancelárie pre prekladateľov. Zoznámme sa s niektorými pracovníkmi, ktorí boli vo svojich krajinách členmi stavebných skupín pre výstavbu sál Kráľovstva.

Max, pokrývač, pochádza z mesta Cowra v austrálskom Novom Južnom Walese. Je ženatý a má päť detí. Arnold je z Havajských ostrovov. On a jeho manželka majú dvoch synov a on slúži ako priekopník, čiže služobník celým časom. Podobne ako Max, aj Arnold slúži vo svojom domovskom zbore ako starší. Je zrejmé, že títo muži — a takých je v tomto programe väčšina — nie sú dobrovoľnými pracovníkmi preto, že by mali času nazvyš. Nie, oni a ich rodiny vidia, že je potrebná pomoc, a chcú urobiť všetko, čo môžu, aby pomohli.

Pracovníci z viacerých krajín poskytujú potrebnú pomoc

Jedným z miest, kde boli potrebné ich schopnosti a služby, bolo Tuvalu, tichomorský štát s približne 10 500 obyvateľmi, ktorý tvorí odľahlá skupina deviatich koralových ostrovov blízko rovníka, severozápadne od Samoy. Každý z týchto ostrovov, čiže atolov, má rozlohu asi 2,5 štvorcového kilometra. Tamojších 61 svedkov už v roku 1994 naliehavo potrebovalo novú sálu Kráľovstva a väčšiu kanceláriu pre prekladateľov.

 V tejto časti tropickej oblasti Pacifiku sa musia stavby navrhovať a stavať tak, aby vydržali časté zúrivé búrky a cyklóny. Na týchto ostrovoch je však k dispozícii len málo kvalitného stavebného materiálu. Aké je riešenie? Všetko potrebné — od strešnej krytiny a väzníkov až po nábytok, záclony, záchodové misy a sprchy, ako aj skrutky a klince — bolo v kontajneroch dopravené loďou z Austrálie.

Ešte predtým ako materiál prišiel, malá skupina pripravila stavenisko a položila základy. Potom prišli medzinárodní služobníci a budovy postavili, vymaľovali a zariadili.

Mimochodom, táto činnosť v Tuvalu rozhnevala istého miestneho duchovného, ktorý v rozhlase vyhlásil, že svedkovia stavajú „babylonskú vežu“! Aká však bola skutočnosť? „Keď ľudia, ktorí stavali biblickú babylonskú vežu, zistili, že už si navzájom nerozumejú, lebo im Boh zmiatol jazyk, museli sa svojho plánu vzdať a vežu nechať nedokončenú,“ poznamenáva Graeme, dobrovoľný pracovník. (1. Mojžišova 11:1–9) „Keď sa práca vykonáva pre Jehovu Boha, deje sa pravý opak. Napriek jazykovým a kultúrnym rozdielom sú stavby vždy dokončené.“ A tak to bolo aj s touto stavbou — bola dokončená už za dva týždne. Zasvätenia sa zúčastnilo 163 ľudí vrátane manželky premiéra.

Doug, stavbyvedúci, sa zamyslel nad touto skúsenosťou a povedal: „Bolo radostné spolupracovať s dobrovoľníkmi z iných krajín. Máme rôzne pracovné postupy, rôzne názvoslovie, dokonca rôzne sústavy mier, a predsa žiadna z týchto vecí nespôsobila problémy.“ Bol už pri viacerých takých stavbách, a tak dodáva: „Posilňuje to moje presvedčenie, že s Jehovovou podporou môže Boží ľud postaviť stavbu kdekoľvek na zemi bez ohľadu na to, na akom odľahlom či náročnom stavenisku by to bolo. Iste, máme mnoho talentovaných ľudí, ale uskutočniť sa to dá len vďaka Jehovovmu duchu.“

Boží duch tiež podnecuje rodiny svedkov na týchto ostrovoch k tomu, aby poskytli stravu a ubytovanie, čo je pre niektorých veľká obeť. A tí, ktorí sú príjemcami tejto pohostinnosti, si to vysoko cenia. Ken z austrálskeho Melbourne pracoval na podobnom projekte vo Francúzskej Polynézii. Hovorí: „Prišli sme ako otroci, ale zaobchádzalo sa s nami ako s kráľmi.“ Kde to bolo možné, tam pri stavbe pomáhali aj miestni svedkovia. Na Šalamúnových ostrovoch ženy miešali betón — ručne. Sto mužov a žien vystúpilo do hôr premočených dažďom a znieslo dole vyše 40 ton stavebného dreva. Pomáhali aj mladí ľudia. Jeden pracovník z Nového Zélandu si spomína: „Pamätám sa na jedného mladého brata — ostrovana —, ktorý nosil dve až tri vrecia  cementu naraz. A celý deň v horúčave a daždi prehadzoval štrk.“

To, že sa miestni svedkovia zúčastňovali na práci, prinieslo aj ďalší úžitok. Odbočka spoločnosti Watch Tower v Samoe podáva správu: „Bratia z ostrovov sa naučili remeselným zručnostiam, ktoré môžu využiť pri výstavbe sál Kráľovstva a pri opravách a rekonštrukciách po cyklóne. Môže im to tiež pomôcť zarobiť si na živobytie v oblasti, kde je to pre mnohých ťažké.“

Tento stavebný program je znamenitým svedectvom

Colin bol v Honiare a zažil výstavbu zjazdovej sály pre Šalamúnove ostrovy. Zapôsobilo to naňho a miestnej kancelárii spoločnosti Watch Tower napísal v pidžinizovanej angličtine túto správu: „Oni všetci jedna myseľ a nikto nie mrzutý, oni tiež jedna rodina.“ Krátko nato, keď sa vrátil do svojej dediny pri Aruligu, ktorý je vzdialený 40 kilometrov, postavili s rodinou vlastnú sálu Kráľovstva. Potom poslali kancelárii ďalšiu správu: „Naša sála Kráľovstva — aj s rečníckym pultom — je hotová, tak môžeme tu mať nejaké zhromaždenia?“ Ihneď to bolo zariadené a pravidelne sa tam stretáva vyše 60 ľudí.

Istý poradca z Európskej únie pozoroval výstavbu v Tuvalu a jednému pracovníkovi povedal: „Tuším, že vám to hovorí každý, ale podľa mňa je to jednoducho zázrak!“ Istá žena pracujúca v telefónnej ústredni sa jednej dobrovoľníčky spýtala: „Ako je možné, že ste všetci takí šťastní? Je tu taká vrúcna atmosféra!“ Nikdy predtým nevideli kresťanstvo konať tak prakticky a obetavo.

Obete prinesené bez ľútosti

„Ten, kto seje štedro, bude aj štedro žať,“ píše sa v Biblii v 2. Korinťanom 9:6. Títo pracovníci, ich rodiny a ich zbory ďalej štedro sejú pri poskytovaní pomoci spolusvedkom v Pacifiku. „Môj zbor mi daroval viac ako tretinu peňazí na letenku,“ hovorí Ross, starší s Kincumberu neďaleko Sydney, „a švagor, ktorý sem tiež prišiel, mi prispel ďalšími 500 dolármi.“ Iný pracovník si cestu zaplatil tak, že predal auto. Ďalší predal časť pozemku. Kevin potreboval ešte 900 dolárov, a tak sa rozhodol predať 16 dvojročných holubov. Cez jedného známeho našiel kupca, ktorý mu za ne ponúkol presne 900 dolárov!

„Bolo to hodné peňazí za letenku a ušlú mzdu, čo bolo celkovo 6000 dolárov?“ Túto otázku dostali Danny a Cheryl. „Áno! Bolo by to hodné aj viac než dvojnásobku tej sumy,“ odpovedali. Alan z mesta Nelson na Novom Zélande dodáva: „Za to, čo ma stála cesta do Tuvalu, som mohol ísť do Európy a ešte by mi z peňazí zostalo. Ale dostal by som tie požehnania, získal by som toľkých priateľov z rôzneho prostredia alebo urobil by som niečo pre niekoho iného než pre seba? Nie! No i tak, nech už som našim bratom na ostrove dal čokoľvek, oni mi toho vrátili oveľa viac.“

Ďalším kľúčom k úspechu tohto programu je podpora zo strany rodiny. I keď niektoré manželky môžu svojich manželov sprevádzať a môžu na stavbe aj pomáhať, ďalšie sa musia starať o deti, ktoré chodia do školy, alebo musia dohliadať na rodinný podnik. „To, že moja manželka bola ochotná starať sa o deti a domácnosť, kým som bol preč,“ povedal Clay, „bola oveľa väčšia obeť ako moja.“ Všetci muži, ktorí so sebou nemohli vziať manželky, by s tým zo srdca súhlasili.

Odkedy bol ukončený projekt na Tuvalu, dobrovoľní pracovníci postavili sály Kráľovstva, zjazdové sály, misionárske domovy a kancelárie pre prekladateľov na Fidži, Tonge, Papue-Novej Guinei, Novej Kaledónii a na ďalších miestach. Mnoho projektov vrátane niektorých určených pre juhovýchodnú Áziu sa ešte len pripravuje. Bude dosť pracovníkov?

To zrejme nebude problém. „Každý, kto sa tu zúčastnil na medzinárodných stavebných projektoch, prosil, aby naňho pamätali, keď sa bude plánovať ďalší,“ píše kancelária odbočky na Havajských ostrovoch. „Len čo prídu domov, začnú si naň šetriť.“ Ako by mohol byť tento program neúspešný, keď k takejto nesebeckej oddanosti pridáte Jehovovo bohaté požehnanie?

[Obrázok na strane 9]

Materiál na stavbu

[Obrázky na strane 9]

Pracovná čata na stavenisku

[Obrázky na strane 10]

Keď sa projekt dokončoval, radovali sme sa z toho, čo dokázal Boží duch