Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Prenasledovanie vedie k vzrastu v Antiochii

Prenasledovanie vedie k vzrastu v Antiochii

 Prenasledovanie vedie k vzrastu v Antiochii

KEĎ po Štefanovej mučeníckej smrti vypuklo v Jeruzaleme prenasledovanie, mnohí Ježišovi učeníci odtiaľ utiekli. Jedným z miest, kde hľadali útočisko, bola Antiochia v Sýrii, asi 550 kilometrov smerom na sever. (Skutky 11:19) Udalosti, ktoré sa tam potom odohrali, mali ovplyvniť celý beh dejín kresťanstva. Aby sme mohli pochopiť, čo sa stalo, bude užitočné niečo sa o Antiochii dozvedieť.

Z miest Rímskej ríše prevyšoval Antiochiu čo do veľkosti, prosperity a významu už len Rím a Alexandria. Táto metropola Sýrie vládla nad severovýchodnou časťou stredomorskej panvy. Antiochia (dnešná Antakya v Turecku) ležala na brehoch splavnej rieky Orontes, ktorá ju spájala s morským prístavom Seleucia Pieria, vzdialeným 32 kilometrov. Mala kontrolu nad jednou z najdôležitejších obchodných ciest medzi Rímom a údolím Tigrisu a Eufratu. Ako stredisko obchodu obchodovala s celou ríšou a prichádzali do nej ľudia každého druhu, ktorí prinášali správy o náboženských hnutiach v celom rímskom svete.

V Antiochii prekvitalo helénske náboženstvo a filozofia. Ale „v Kristových časoch,“ hovorí historik Glanville Downey, „sa tieto staré náboženské kulty a filozofie stávali postupne vecou osobného presvedčenia, pretože ľudia hľadali náboženské uspokojenie vzhľadom na svoje problémy a túžby nezávisle“. (A History of Antioch in Syria) Mnohí nachádzali uspokojenie v monoteizme, obradoch a etike judaizmu.

Už od založenia tohto mesta v roku 300 pred n. l. tu žila veľká židovská komunita. Odhaduje sa, že ju tvorilo 20 000 až 60 000 ľudí, čo bolo viac ako 10 percent populácie. Historik Josephus hovorí, že seleukovská kráľovská dynastia povzbudzovala Židov usídľovať sa v meste tým, že im dávala plné občianske práva. Vtedy už boli v gréčtine dostupné Hebrejské Písma. U sympatizantov to vzbudilo záujem o židovské očakávanie Mesiáša. Preto sa mnohí Gréci stali prozelytmi. Všetky tieto činitele spôsobili, že Antiochia bola úrodným poľom na robenie kresťanských učeníkov.

Vydávanie svedectva pohanom

Väčšina Ježišových prenasledovaných nasledovníkov, ktorí sa rozpŕchli z Jeruzalema, sa delila o svoju vieru len so Židmi. V Antiochii však niektorí učeníci z Cypru a Cyrene hovorili s „ľuďmi  hovoriacimi po grécky“. (Skutky 11:20) Hoci sa po grécky hovoriacim Židom a prozelytom kázalo už od Letníc roku 33 n. l., zdá sa, že toto kázanie v Antiochii bolo niečo nové. Nebolo zamerané len na Židov. Pravda, pohan Kornélius a jeho rodina už boli učeníkmi, ale na to, aby sa Peter presvedčil, že kázať pohanom, čiže ľuďom z národov, je správne, bolo potrebné videnie od Jehovu. — Skutky 10:1–48.

V meste, v ktorom oddávna bývala veľká židovská komunita a v ktorom nebolo veľké nepriateľstvo medzi Židmi a pohanmi, sa Nežidom vydávalo svedectvo a oni na dobré posolstvo reagovali priaznivo. Antiochia zrejme poskytovala správnu atmosféru pre taký vývoj a ‚veľa ľudí sa stalo veriacimi‘. (Skutky 11:21) A keď sa prozelyti, ktorí predtým uctievali pohanských bohov, stali kresťanmi, boli jedinečne vyzbrojení na vydávanie svedectva ďalším pohanom, ktorí ešte vo svojom uctievaní pokračovali.

Keď sa o vývoji v Antiochii dopočuli v jeruzalemskom zbore, vyslali Barnabáša, aby preskúmal situáciu. Bola to múdra a láskyplná voľba. Barnabáš bol Cyperčan, takisto ako niektorí z tých, ktorí začali kázať Nežidom, a tak sa medzi antiochijskými pohanmi mohol cítiť ako doma. A oni ho zas mohli brať ako člena komunity, ktorú poznajú. * Mohol mať pochopenie pre vykonávanú prácu. A tak „keď prišiel, vidiac Božiu nezaslúženú láskavosť, zaradoval sa a všetkých povzbudzoval, aby podľa predsavzatia svojho srdca zotrvali v Pánovi“ a „veľký zástup sa pripojil k Pánovi“. — Skutky 11:22–24.

„Pravdepodobnými dôvodmi, prečo bola táto raná misia v Antiochii úspešná,“ naznačuje historik Downey, „by mohlo byť to, že misionári sa tu nemuseli obávať takých židovských fanatikov, s akými sa stretli v Jeruzaleme; okrem toho v tomto meste — ako hlavnom meste Sýrie — vládol vojenský veliteľ, a tak tu bol väčší verejný poriadok a nebola tu taká možnosť na páchanie davového násilia podobného tomu, ku ktorému došlo v Jeruzaleme, kde ako sa zdá, judskí miestodržitelia neboli (prinajmenšom v tom období) schopní udržať židovských fanatikov pod kontrolou.“

V takých priaznivých podmienkach a pri takom množstve práce si Barnabáš pravdepodobne uvedomil, že potrebuje pomoc, a pomyslel si na svojho priateľa Saula. Prečo na Saula, čiže Pavla? Zrejme preto, lebo Pavol, hoci nebol jedným z 12 apoštolov, dostal úlohu apoštola pre národy. (Skutky 9:15, 27; Rimanom 1:5; Zjavenie 21:14) Preto bol Pavol vhodný ako spoločník pri oznamovaní dobrého posolstva v pohanskom meste Antiochia. (Galaťanom 1:16) Barnabáš šiel teda do Tarzu, vyhľadal Saula a priviedol ho do Antiochie. — Skutky 11:25, 26; pozri rámček na stranách 26–27.

Božskou prozreteľnosťou nazvaní kresťanmi

Celý rok Barnabáš so Saulom „vyučovali veľký zástup. A v Antiochii to bolo po prvý raz, keď učeníkov božskou prozreteľnosťou nazvali Kresťanmi.“ Je nepravdepodobné, že by kresťanmi (po grécky) alebo mesianistami (po hebrejsky) nazvali Ježišových učeníkov Židia, lebo Ježiša ako Mesiáša, čiže Krista, zavrhli, a preto by ho za takého nepriamo neuznali tým, že by jeho nasledovníkov volali kresťanmi. Niektorí sú toho názoru, že prezývku kresťania im možno zo žartu alebo ako prejav pohŕdania dali pohanskí obyvatelia. Biblia však ukazuje, že meno kresťania im dal Boh. — Skutky 11:26.

 Sloveso, ktoré je v Kresťanských gréckych Písmach použité v súvislosti s týmto novým menom a ktoré sa obyčajne prekladá ako „boli nazvaní“, sa vždy spája s niečím nadprirodzeným, vešteckým alebo božským. Učenci ho teda prekladajú ako „vysloviť veštbu“, „božsky oznámiť“ alebo „dať božský príkaz či napomenutie, učiť z neba“. Keďže Ježišovi nasledovníci boli kresťanmi nazvaní „božskou prozreteľnosťou“, je možné, že Jehova usmernil Saula a Barnabáša, aby s týmto menom prišli oni.

Nové meno sa ujalo. Už nebolo možné zmýliť si Ježišových učeníkov s nejakou sektou judaizmu, od ktorého sa veľmi odlišovali. Približne v roku 58 n. l. už rímski úradníci veľmi dobre vedeli, kto sú kresťania. (Skutky 26:28) Podľa historika Tacita už v roku 64 n. l. toto meno bežne používal aj ľud v Ríme.

Jehova používa svojich verných

Dobré posolstvo v Antiochii pekne napredovalo. S Jehovovým požehnaním a na základe toho, že Ježišovi nasledovníci boli odhodlaní ďalej kázať, sa z Antiochie stalo centrum kresťanstva prvého storočia. Boh používal tamojší zbor ako základňu na šírenie dobrého posolstva do vzdialených krajín. Antiochia bola napríklad východiskom pre všetky priekopnícke misionárske cesty apoštola Pavla.

Horlivosť a odhodlanie tvárou v tvár odporu aj dnes podporuje šírenie pravého kresťanstva a umožňuje mnohým ľuďom počuť dobré posolstvo a dať najavo svoje ocenenie preň. * Ak sa teda vyrovnávaš s odporom preto, že podporuješ čisté uctievanie, pamätaj, že Jehova má svoje dôvody na to, aby ho pripúšťal. Tak ako v prvom storočí, aj dnes musia ľudia dostať príležitosť počuť o Božom Kráľovstve a postaviť sa na jeho stranu. Tvoje odhodlanie ďalej verne slúžiť Jehovovi je možno práve to, čo je potrebné, aby si niekomu pomohol prísť k presnému poznaniu pravdy.

[Poznámka pod čiarou]

^ 9. ods. Ostrov Cyprus vidno za jasného dňa z vrchu Kasius, ktorý leží juhozápadne od Antiochie.

^ 18. ods. Pozri Strážnu vežu z 1. augusta 1999, stranu 9; Prebuďte sa! z 22. apríla 1999, strany 21–22; Ročenku Jehovových svedkov 1999, strany 251–252.

[Rámček/obrázky na stranách 26, 27]

Saulove „neznáme roky“

KNIHA Skutky sa o Saulovi predtým, ako sa v roku 45 n. l. presťahoval do Antiochie, poslednýkrát zmieňuje vtedy, keď bol v Jeruzaleme zmarený plán na jeho zabitie a keď ho spoluveriaci poslali do Tarzu. (Skutky 9:28–30; 11:25) Ale to bolo o deväť rokov skôr, asi v roku 36 n. l. Čo robil medzitým — v čase, ktorý bol nazvaný Saulove neznáme roky?

Z Jeruzalema šiel do oblastí Sýrie a Cilície a zbory v Judei počuli správu: „Ten, ktorý nás predtým prenasledoval, oznamuje teraz dobré posolstvo o viere, ktorú predtým pustošil.“ ​(Galaťanom 1:21–23) Táto správa sa azda vzťahovala na jeho pôsobenie s Barnabášom v Antiochii, ale ani predtým určite nebol nečinný. V roku 49 n. l. už existovalo v Sýrii a Cilícii viacero zborov. Jeden bol v Antiochii, ale niektorí si myslia, že ostatné mohli byť výsledkom Saulovej činnosti počas jeho takzvaných neznámych rokov. — Skutky 11:26; 15:23, 41.

Niektorí učenci sú presvedčení, že do toho istého obdobia by mali byť datované aj dramatické udalosti Saulovho života. Mnoho ťažkostí, ktoré zniesol ako ‚Kristov služobník‘, je inak v jeho životnej dráhe misionára ťažké zaradiť. (2. Korinťanom 11:23–27) Kedy Saul dostal päťkrát 39 rán od Židov? Kde ho trikrát bili prútmi? Kde bol ‚hojne‘ vo väzeniach? K jeho uväzneniu v Ríme došlo neskôr. Máme správu o jednom prípade, keď bol zbitý a uväznený — vo Filipi. Ale čo tie ďalšie prípady? (Skutky 16:22, 23) Jeden spisovateľ predpokladá, že v tomto období Saul „vydával svedectvo  o Kristovi v synagógach diaspóry takým spôsobom, že to vyvolávalo prenasledovanie zo strany tak náboženských, ako aj občianskych vrchností“.

Saul zažil štyri stroskotania lode, ale Písma uvádzajú podrobnosti len o jednom, ktoré sa stalo až po tom, čo vymenoval svoje ťažkosti, keď písal Korinťanom. (Skutky 27:27–44) Tie ďalšie tri ho teda postihli počas plavieb, o ktorých nič nevieme. Niektorá z týchto udalostí alebo všetky sa možno odohrali počas „neznámych rokov“.

Ďalšia udalosť, ktorá ako sa zdá, spadá do tohto obdobia, je opísaná v 2. Korinťanom 12:2–5. Saul povedal: ‚Poznám človeka v spojení s Kristom, ktorý bol pred štrnástimi rokmi vytrhnutý do tretieho neba, do raja a počul nevysloviteľné slová, o ktorých nie je zákonné človeku hovoriť.‘ Saul zrejme hovoril o sebe. Keďže to písal okolo roku 55 n. l., 14 rokov späť by nás priviedlo do roku 41 n. l., doprostred „neznámych rokov“.

Toto videnie nepochybne dalo Saulovi jedinečné pochopenie. Malo ho pripraviť na úlohu ‚apoštola pre národy‘? (Rimanom 11:13) Ovplyvnilo to spôsob, akým neskôr zmýšľal, písal a hovoril? Slúžili roky medzi Saulovým obrátením a jeho pozvaním do Antiochie na to, aby bol vyškolený a aby dozrel na budúce zodpovednosti? Nech už sú odpovede na tieto otázky akékoľvek, môžeme si byť istí, že keď ho Barnabáš pozval, aby mu pomohol viesť kazateľské dielo v Antiochii, horlivý Saul bol na splnenie tejto úlohy úplne spôsobilý. — Skutky 11:19–26.

[Mapa na strane 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

SÝRIA

Orontes

Antiochia

Seleucia

CYPRUS

STREDOZEMNÉ MORE

Jeruzalem

[Prameň ilustrácie]

Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázky na strane 24]

Hore: Dnešná Antiochia

V strede: Pohľad na Seleuciu z juhu

Dole: Prístavný múr Seleucie