Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Nositeľ svetla pre mnohé národy

Nositeľ svetla pre mnohé národy

 Životný príbeh

Nositeľ svetla pre mnohé národy

PRÍBEH GEORGEA YOUNGA ROZPRÁVA RUTH YOUNG NICHOLSONOVÁ

„Prečo potom to mlčanie na našich kazateľniciach?... Akými ľuďmi by sme boli, keby sme zostali ticho po tom, čo sme dokázali, že veci, o ktorých píšem, sú pravdivé? Nenechávajme ľudí v nevedomosti, ale hlásajme pravdu, nie ospravedlňujúcim ani skrytým spôsobom.“

TIETO slová boli súčasťou otcovho 33-stranového listu, v ktorom žiadal o vyškrtnutie svojho mena z cirkevnej matriky. Bolo to v roku 1913. Odvtedy začal žiť bohato naplneným životom, počas ktorého slúžil ako nositeľ svetla pre mnohé národy. (Filipanom 2:15) Ešte ako malé dievča som od príbuzných a z historických materiálov zbierala rozprávanie o otcových skúsenostiach a priatelia mi pomohli zostaviť jeho životopis. Otcov život mi v mnohom pripomína život apoštola Pavla. Podobne ako tento „apoštol pre národy“, aj otec bol vždy ochotný cestovať, aby odovzdal Jehovovo posolstvo ľuďom v každej krajine a na každom ostrove. (Rimanom 11:13; Žalm 107:1–3) Dovoľte mi porozprávať vám o svojom otcovi Georgeovi Youngovi.

Rané roky

Otec bol najmladším synom Johna a Margaret Youngovcov, škótskych presbyteriánov. Narodil sa 8. septembra 1886, krátko po tom, čo sa táto rodina presťahovala z Edinburghu (Škótsko) do Britskej Kolumbie na západe Kanady. Jeho traja starší bratia — Alexander, John a Malcolm — sa narodili v Škótsku niekoľko rokov predtým. Marion, mladšia sestra týchto  chlapcov, ktorú nežne volali Nellie, bola od otca o dva roky mladšia.

Deti vyrastali na jednej farme v Saanichi blízko Victorie (Britská Kolumbia) a tešili sa zo života. Zároveň sa učili preberať zodpovednosť. A tak keď sa ich rodičia vracali domov z cesty podnikanej do Victorie, drobné práce vonku bývali hotové a dom bol uprataný.

Časom sa môj otec a jeho bratia začali zaujímať o ťažbu dreva a obchodovanie s drevom. Bratia Youngovci si ako muži, ktorí skúmali krajinu z hľadiska možnej ťažby stavebného dreva, a ako nákupcovia a predajcovia reziva získali vynikajúcu povesť. Otec mal na starosti finančné transakcie.

Záujem o duchovné veci otca napokon priviedol k rozhodnutiu stať sa presbyteriánskym duchovným. Niekedy v tom období však na jeho život hlboko zapôsobili novinové kázne Charlesa Taze Russella, prvého prezidenta Zion’s Watch Tower Tract Society. To, čo sa otec dozvedel, ho podnietilo zostaviť a poslať list o vystúpení z cirkvi spomenutý v úvode.

Pomocou biblických veršov otec láskavo, ale jasne vyvrátil cirkevné učenie, že ľudská duša je nesmrteľná a že Boh bude ľudské duše večne mučiť v ohnivom pekle. Odhalil aj náuku o Trojici tým, že dokázal, že má nekresťanský pôvod a že Písma ju vôbec nepodporujú. Odvtedy vykonával kresťanskú službu podľa vzoru Ježiša Krista a pokorne využíval všetky svoje schopnosti a silu na Jehovovu slávu.

V roku 1917 začal otec na pokyn spoločnosti Watch Tower slúžiť ako pútnik, ako sa vtedy nazývali cestujúci zástupcovia Jehovových svedkov. Prednášal v mestách a mestečkách po celej Kanade a premietal film a diapozitívy v programe známom ako „Fotodráma Stvorenie“. Pri otcových návštevách boli divadlá plné. Rozvrh jeho pútnických návštev vychádzal v Strážnej veži až do roku 1921.

Isté winnipegské noviny uviedli, že evanjelista Young hovoril pred 2500 ľuďmi a že mnohí sa dnu nedostali, lebo hala bola celkom plná. V Ottawe hovoril na námet „Do pekla a späť“. Jeden tamojší starší muž povedal: „Keď George Young skončil, obrátil sa na rad, kde sedeli duchovní, a pozval ich na pódium, aby s ním tento námet prediskutovali, ale neprišiel nik. Vtedy som spoznal, že som našiel pravdu.“

Otec sa usiloval vtlačiť do svojho programu pútnických návštev toľko duchovnej činnosti, koľko sa len dalo. Po skončení návštevy sa náhlil, aby stihol vlak na ďalšie plánované miesto. Keď cestoval autom, často sa vydal na cestu na ďalšie miesto určenia veľmi skoro ráno. Okrem toho, že bol horlivý, mal povesť ohľaduplného človeka a bol známy kresťanskými skutkami a veľkorysosťou.

Medzi mnohými zjazdmi, ktoré v tých raných rokoch navštívil, bol zvlášť pozoruhodný ten, ktorý sa konal v Edmontone (Alberta) v roku 1918. Krstila sa tam Nellie a prítomná  bola celá rodina. Bolo to tiež posledný raz, čo sa chlapci spoločne stretli. Dva roky nato Malcolm zomrel na zápal pľúc. Malcolm, podobne ako jeho traja bratia a ich otec, mal nádej na nebeský život a všetci zostali Bohu verní až do smrti. — Filipanom 3:14.

Odchod do zahraničného poľa

Keď otec v septembri 1921 dokončil kazateľskú cestu po Kanade, Joseph F. Rutherford, vtedajší prezident spoločnosti Watch Tower, mu dal pokyn, aby pokračoval na Karibských ostrovoch. Všade, kde otec premietal „Fotodrámu Stvorenie“, sa mu dostalo dobrého prijatia. Z Trinidadu napísal: „Miestnosť bola plná a mnohí museli odísť. Druhý večer bola v dome opäť tlačenica.“

Potom, v roku 1923, bol otec pridelený do Brazílie. Tam opakovane prednášal pred veľkým publikom, pričom občas používal najatého tlmočníka. Strážna veža z 15. decembra 1923 uviedla: „Od 1. júna do 30. septembra brat Young usporiadal 21 verejných zhromaždení s celkovou účasťou 3600 prítomných; 48 zhromaždení triedy s účasťou 1100 prítomných; v portugalčine rozšíril bezplatne literatúru v počte 5000 výtlačkov.“ Mnohí prejavili záujem, keď otec prednášal na tému „Milióny dnes žijúcich nikdy nezomrú“.

Keď boli 8. marca 1997 v Brazílii zasvätené nové priestory, v brožúre vydanej pri príležitosti zasvätenia sa uvádzalo: „1923: Do Brazílie prichádza George Young. V centre Ria de Janeiro zakladá kanceláriu odbočky.“ Hoci biblická literatúra bola k dispozícii v španielčine, bola potrebná aj v portugalčine, hlavnom jazyku Brazílie. A tak sa 1. októbra 1923 začala vydávať Strážna veža aj v portugalčine.

V Brazílii stretol otec mnoho pozoruhodných ľudí. Jedným z nich bol Jacintho Pimentel Cabral, zámožný Portugalčan, ktorý dal k dispozícii svoj dom na konanie zhromaždenia. Jacintho zakrátko prijal biblickú pravdu a neskôr sa stal členom osadenstva odbočky. Ďalším bol Manuel da Silva Jordão, mladý portugalský záhradník. Vypočul si otcovu verejnú prednášku a tá ho podnietila vrátiť sa do Portugalska a slúžiť ako kolportér, ako sa vtedy volali služobníci celým časom z radov Jehovových svedkov.

Otec veľa cestoval vlakom po celej Brazílii a darilo sa mu nachádzať ľudí, ktorí prejavovali záujem. Na jednej zo svojich ciest stretol Bonyho a Catarinu Greenovcov. Zostal u nich asi dva týždne a vysvetľoval im Písma. Najmenej siedmi členovia tejto rodiny vtedy symbolizovali svoju oddanosť Jehovovi krstom vo vode.

Potom sa v roku 1923 stretol so Sarah Bellonou Fergusonovou. V roku 1867 sa ako malé dievča spolu so svojím bratom Erasmom Fultonom Smithom a ostatnými členmi rodiny presťahovala do Brazílie zo Spojených štátov. Od roku 1899 dostávala pravidelne poštou časopis Strážna veža. Otcova návšteva bola pre Sarah, jej štyri deti a niekoho, koho otec nazval teta Sallie, dlho očakávanou príležitosťou, aby sa mohli dať pokrstiť. Bolo to 11. marca 1924.

Zanedlho otec kázal v ďalších juhoamerických krajinách. Dňa 8. novembra 1924 z Peru napísal: „Práve som v Lime a Callau rozšíril 17 000 traktátov.“ Potom odišiel rozširovať traktáty do Bolívie. O tejto návšteve napísal: „Náš Otec žehná toto úsilie. Pomohol mi jeden Indián. Má dom pri prameni Amazonky. Berie so sebou 1000 traktátov a niekoľko kníh.“

Vďaka otcovmu úsiliu boli semená biblickej pravdy rozšírené v mnohých krajinách Strednej a Južnej Ameriky. Strážna veža z 1. decembra 1924 (angl.) uviedla: „George Young je teraz v Južnej Amerike už viac než dva roky... Tento drahý brat mal výsadu zaniesť posolstvo pravdy až do Punta Arenas v Magalhãesovom prielive.“ Otec otváral cestu kazateľskému dielu aj v takých krajinách, ako je Kostarika, Panama a Venezuela. Kázal ďalej, i keď dostal maláriu a mal podlomené zdravie.

 Do Európy

V marci 1925 sa otec odplavil do Európy s nádejou, že tam rozšíri 300 000 biblických traktátov v španielčine a portugalčine a dohodne prednášky pre brata Rutherforda. Po príchode do Španielska však otec vzhľadom na ovzdušie náboženskej neznášanlivosti vyjadril výhrady k tomu, aby tam mal brat Rutherford prednášky.

Brat Rutherford, citujúc Izaiáša 51:16, v odpovedi napísal: „Vložil som svoje slová do tvojich úst a prikryl som ťa tieňom svojej ruky, aby som mohol zasadiť nebesia a položiť základy zeme a riecť Sionu: ‚Ty si môj ľud.‘“ ​(King James Version) Na základe toho otec dospel k záveru: „Iste je Pánovou vôľou, aby som pokračoval a výsledok nechal naňho.“

Dňa 10. mája 1925 mal brat Rutherford prostredníctvom tlmočníka prednášku v divadle Novedades v Barcelone. Prítomných bolo viac ako 2000 ľudí vrátane istého vládneho úradníka a osobitného strážcu na javisku. Podobne to bolo aj v Madride, kde bolo prítomných 1200 osôb. Na základe záujmu, ktorý tieto prednášky vyvolali, bola v Španielsku zriadená kancelária odbočky, a ako sa píše v Ročenke Jehovových svedkov 1978, jej „vedenie [bolo zverené] Georgeovi Youngovi“.

Dňa 13. mája 1925 prednášal brat Rutherford v Lisabone (Portugalsko). Aj tam bola jeho návšteva veľmi úspešná, a to napriek snahám duchovenstva narušiť zhromaždenie krikom a buchotaním stoličkami. Po prednáškach brata Rutherforda v Španielsku a Portugalsku tam otec pokračoval premietaním „Fotodrámy“ a vybavil tlačenie a distribúciu biblickej literatúry. V roku 1927 napísal, že dobré posolstvo „sa zvestuje v každom meste a mestečku Španielska“.

Kázanie v Sovietskom zväze

Ďalším miestom, kam bol otec ako misionár pridelený, bol Sovietsky zväz. Prišiel tam 28. augusta 1928. V liste z 10. októbra 1928 okrem iného napísal:

„Odkedy som prišiel do Ruska, môžem sa naozaj z hĺbky srdca modliť:  ‚Príď kráľovstvo tvoje.‘ Učím sa jazyk, ale ide mi to pomaly. Mojím tlmočníkom je skutočne výnimočný človek, Žid, ale verí v Krista a miluje Bibliu. Mal som niekoľko zaujímavých skúseností, ale neviem, ako dlho tu budem môcť zostať. Minulý týždeň som bol vyzvaný, aby som do 24 hodín odišiel, ale veci sa vysvetlili, a tak môžem zostať dlhšie.“

Skontaktoval sa s niekoľkými Bádateľmi Biblie v Charkove, ktorý je teraz významným mestom Ukrajiny, a po vrúcnom rozhovore mali v očiach slzy radosti. Každý večer do polnoci sa konal malý zjazd. Otec neskôr o tomto stretnutí s bratmi napísal: „Chudáci bratia, tých niekoľko kníh, ktoré mali, im zobrali, úrady sú nepriateľské, ale oni sú šťastní.“

Otcova služba v Sovietskom zväze bola vyzdvihnutá vo zvláštnej brožúre vydanej pre tých, ktorí sa 21. júna 1997 zúčastnili zasvätenia nových budov odbočky v Petrohrade. V tejto brožúre sa píše, že otec bol poslaný do Moskvy a tiež že dostal povolenie „vytlačiť 15 000 brožúrok Sloboda pre národy Kde sú mŕtvi? na rozširovanie v Rusku“.

Po návrate z Ruska bol otec pridelený slúžiť ako pútnik v Spojených štátoch. V Južnej Dakote navštívil domácnosť Nelleny a Verdy Poolových, telesných sestier, ktoré sa po rokoch stali misionárkami v Peru. S láskou vyjadrili ocenenie pre otcovu neúnavnú službu a poznamenali: „Bratia v tých časoch rozhodne mali priekopníckeho ducha, lebo šli na tieto miesta v zahraničí s malým majetkom tohto sveta, ale so srdcom plným lásky k Jehovovi. To ich podnecovalo k dosiahnutiu toho, čo dosiahli.“

Manželstvo a druhá cesta

Otec si roky písal s Clarou Hubbertovou z ostrova Manitoulin (Ontario). Obaja sa zúčastnili zjazdu v Columbuse v štáte Ohio dňa 26. júla 1931, keď Bádatelia Biblie prijali meno Jehovovi svedkovia. (Izaiáš 43:10–12) O týždeň uzavreli manželstvo. Čoskoro otec znova odcestoval na svoju druhú misionársku cestu po Karibských ostrovoch. Pomáhal tam organizovať zhromaždenia a školiť ďalších v službe z domu do domu.

Matka dostávala fotografie, pohľadnice a listy zo Surinamu, z ostrova Svätý Krištof a z mnohých ďalších miest. Tieto listy hovorili o pokroku kazateľského diela a niekedy  obsahovali informácie o vtákoch, zvieratách a rastlinách tej krajiny, v ktorej bol. V júni 1932 otec skončil svoju úlohu v Karibskej oblasti a cestujúc ako obyčajne v medzipalubí, vrátil sa do Kanady. Potom sa spoločne s matkou zúčastňovali na diele kázania celým časom a zimu 1932/33 strávili v okolí Ottawy spolu s veľkou skupinou ďalších služobníkov celým časom.

Krátky rodinný život

V roku 1934 sa narodil môj brat David. Keď bol ešte len dieťa, mal vo zvyku postaviť sa na maminu škatuľu na klobúky a nacvičoval si prednes svojich „prednášok“. Tak ako jeho otec, aj on celý život prejavuje horlivosť za Jehovu. Všetci traja cestovali autom, ktoré malo na streche pripevnené ozvučovacie zariadenie, a navštevovali zbory od východného pobrežia Kanady po západné. Ja som sa narodila v roku 1938, kým otec slúžil v Britskej Kolumbii. David si pamätá, ako ma otec položil na posteľ a ako si spolu s matkou a s ním kľakol k posteli a vyslovil za mňa ďakovnú modlitbu.

Cez zimu roku 1939 sme bývali vo Vancouvri, kde otec navštevoval zbory tej oblasti. Medzi mnohými listami, ktoré sme za tie roky nazbierali, bol jeden zo 14. januára 1939, ktorý otec napísal počas pobytu vo Vernone (Britská Kolumbia). Otec ho adresoval Clare, Davidovi a Ruth a napísal: „Len božtek a objatie.“ Bol v ňom oznam pre každého z nás. Otec písal, že žatva je tam veľká, ale robotníkov je málo. — Matúš 9:37, 38.

Týždeň po tom, čo sa z miesta svojho pridelenia vrátil do Vancouvru, na zhromaždení odpadol. Neskoršia diagnóza ukázala, že má na mozgu rakovinový nádor. Dňa 1. mája 1939 dokončil svoj pozemský beh. Mala som deväť mesiacov a David nemal ani päť rokov. Naša milovaná mamička, ktorá mala tiež nebeskú nádej, zostala Bohu verná až do svojej smrti 19. júna 1963.

Otcov názor na výsadu zaniesť dobré posolstvo do mnohých krajín je krásne vystihnutý v jednom z jeho listov mamičke. Okrem iného tam napísal: „Jehova mi milostivo umožnil zaniesť do týchto krajín pochodeň posolstva o Kráľovstve. Nech je chválené jeho sväté meno. V krehkosti a nespôsobilosti a slabosti žiari jeho sláva.“

V súčasnosti slúžia nášmu milujúcemu Bohu, Jehovovi, aj deti, vnúčatá a pravnúčatá Georgea a Clary Youngovcov. Dozvedela som sa, že otec často citoval Hebrejom 6:10, kde sa píše: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu.“ A na otcovu prácu sme nezabudli ani my.

[Obrázok na strane 23]

Môj otec (vpravo) so svojimi troma bratmi

[Obrázky na strane 25]

Otec (stojaci) s bratom Woodworthom, Rutherfordom a Macmillanom

Dole: Otec (úplne vľavo) v skupine s bratom Russellom

[Obrázky na strane 26]

Otec a matka

Dole: Vo svadobný deň

[Obrázok na strane 27]

David, matka a ja niekoľko rokov po otcovej smrti