Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Malé postavou, veľké srdcom

Malé postavou, veľké srdcom

 Malé postavou, veľké srdcom

AKO by si sa cítil, keby si sa mal rozprávať s cudzími ľuďmi o Božom Kráľovstve, a mal by si výšku len 76 centimetrov? Laura ti to môže povedať. Má 33 rokov a výšku práve tých 76 centimetrov. Spolu so sestrou Maríou, ktorá má 24 rokov a výšku 86 centimetrov, bývajú v Quite v Ekvádore. Dovoľ, aby ti povedali, s akými prekážkami sa musia vo svojej kresťanskej službe vyrovnávať.

„Keď sa chceme dostať do nášho kazateľského obvodu a na kresťanské zhromaždenia, musíme ísť pešo na autobus asi pol kilometra. Z miesta, kde nás tento autobus vysadí, ideme ďalšieho pol kilometra na druhý autobus. Nanešťastie, na tejto ceste musíme prechádzať okolo piatich nepriateľských psov. A psov sa veľmi bojíme, lebo nám môžu pripadať veľké ako kone. Nosíme so sebou palicu pre prípad, že by bolo potrebné zahnať ich, a pred nastúpením do autobusu si ju niekde schováme, aby sme ju mali poruke, keď pôjdeme domov.

Nastupovanie do autobusu je pre nás naozaj ‚veľký výstup‘. Na zastávke autobusu sa postavíme na kopček zeme, aby sme mohli ľahšie nastúpiť. Niektorí vodiči k tomuto kopčeku zájdu, ale iní nie. V takom prípade pomáha vyššia z nás nastúpiť tej nižšej. Keď sa chceme dostať na druhý autobus, musíme prejsť cez rušnú hlavnú cestu, čo je s našimi krátkymi nohami veľmi namáhavé. Ďalšiu náročnú úlohu spôsobenú tým, že máme nízku postavu, predstavuje nosenie ťažkej aktovky. Aby táto taška nebola až taká ťažká, používame Bibliu vreckového formátu a nosíme tiež len obmedzené množstvo literatúry.

Obe sme mali od detstva veľmi uzavreté povahy. Naši susedia vedia, že rozhovor s cudzími ľuďmi bol pre nás vždy odstrašujúcou skúsenosťou. Preto sú prekvapení a pôsobí to na nich, keď nás vidia klopať na ich dvere. Zvyčajne si nás aj vypočujú. No tam, kde nás ľudia tak dobre nepoznajú, vidia často len to, že sme malého vzrastu; nepočúvajú nás preto s takou vážnosťou, akú si naše posolstvo zasluhuje. Napriek tomu skutočnosť, že pociťujeme Jehovovu lásku, nám dodáva odvahu pokračovať v evanjelizačnom diele. Odvahu nám dáva aj rozjímanie o Prísloviach 3:5, 6.“

Laura a María dokazujú, že vytrvalosťou napriek telesným prekážkam možno oslavovať Boha. Apoštol Pavol sa modlil, aby mu bol odňatý ‚osteň v tele‘, možno nejaké telesné postihnutie. No Boh mu povedal: „Moja nezaslúžená  láskavosť je dostatočná pre teba; lebo moja moc sa zdokonaľuje v slabosti.“ Áno, na to, aby sme mohli slúžiť Bohu, nemusí byť odstránené naše telesné obmedzenie. Keď sa úplne spoľahneme na Boha, môže nám to pomôcť čo najlepšie využiť naše okolnosti. Pavol sa na svoj ‚osteň v tele‘ pozeral takto, a preto mohol povedať: „Keď som slabý, vtedy som mocný.“ ​(2. Korinťanom 12:7, 9, 10) O niekoľko rokov napísal: „Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.“ — Filipanom 4:13.

Boh dnes prostredníctvom mužov, žien a detí, ktorí sú mu plne oddaní, dovršuje mimoriadne dielo. Viacerí z nich sú nejako postihnutí. Hoci všetci dúfajú v uzdravenie od Boha pod jeho Kráľovstvom, nečakajú, že budú nejako slúžiť Bohu, až keď ich zbaví problémov.

Trpíš v dôsledku nejakej telesnej slabosti? Buď odvážny! Vďaka svojej viere môžeš patriť k takým ľuďom ako Pavol, Laura a María. O nich možno povedať to, čo o mužoch a ženách viery žijúcich v staroveku: „Zo stavu slabosti sa stali silnými.“ — Hebrejom 11:34.

[Obrázok na strane 8]

María

Laura

[Obrázok na strane 9]

María pomáha Laure nastúpiť do autobusu

[Obrázky na strane 9]

„Psov sa veľmi bojíme, lebo nám môžu pripadať veľké ako kone“

Dole: Laura, María a tí, s ktorými študovali Bibliu