Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pravda neprináša „pokoj, ale meč“

Pravda neprináša „pokoj, ale meč“

„Nemyslite si, že som prišiel, aby som priniesol na zem pokoj; neprišiel som na to, aby som priniesol pokoj, ale meč.“ ​(MAT. 10:34)

PIESNE: 125, 135

1., 2. a) Z akého pokoja sa tešíme už dnes? b) Prečo sa ešte nemôžeme tešiť z úplného pokoja? (Pozri obrázok v úvode článku.)

KAŽDÝ túži po pokojnom živote bez úzkosti a obáv. Jehovovi sme veľmi vďační, že nám dáva „Boží pokoj“. Tento vnútorný pokoj nás chráni pred znepokojujúcimi myšlienkami a pocitmi. (Fil. 4:6, 7) A ako Jehovovi oddaní služobníci sa tešíme aj z „pokoja s Bohom“, čiže z dobrého vzťahu k nemu. (Rim. 5:1)

2 Ale Bohom ustanovený čas, keď sa budeme tešiť z úplného pokoja, je ešte len pred nami. V týchto kritických posledných dňoch je svet presiaknutý konfliktmi a mnoho ľudí má sklon vyvolávať spory. (2. Tim. 3:1–4) Okrem toho musíme viesť duchovný boj proti Satanovi a falošnému učeniu, ktoré šíri. (2. Kor. 10:4, 5) Ale to, čo môže najviac narušiť náš pokoj, je odpor zo strany príbuzných, ktorí neslúžia Jehovovi. Niektorí sa nám za našu vieru môžu posmievať, obviňovať nás z rozbíjania rodiny alebo sa nám vyhrážať, že sa nás zrieknu, ak sa nevzdáme svojho presvedčenia. Prečo zažívame odpor  v rodine? A ako môžeme úspešne zvládnuť túto náročnú situáciu?

PREČO ZAŽÍVAME ODPOR V RODINE

3., 4. a) K čomu to môže viesť, keď niekto prijme Ježišovo učenie? b) Kedy môže byť mimoriadne náročné nasledovať Ježiša?

3 Ježiš vedel, že jeho učenie spôsobí medzi ľuďmi rozdelenie a že jeho nasledovníci budú musieť byť odvážni, aby dokázali znášať prenasledovanie. S odporom sa mali stretnúť aj vo vlastnej rodine, lebo Ježiš povedal: „Nemyslite si, že som prišiel, aby som priniesol na zem pokoj; neprišiel som na to, aby som priniesol pokoj, ale meč. Lebo som prišiel rozdeliť človeka proti jeho otcovi a dcéru proti jej matke a nevestu proti jej svokre. Skutočne, nepriateľmi človeka sa stanú členovia jeho vlastnej domácnosti.“ ​(Mat. 10:34–36)

4 Slovami „nemyslite si, že som prišiel, aby som priniesol na zem pokoj“, Ježiš upozornil svojich poslucháčov, s čím musia počítať, keď sa stanú jeho nasledovníkmi. Posolstvo, ktoré zvestoval, mohlo ľudí rozdeliť. Pravdaže, Ježišovým cieľom nebolo narušiť vzťahy, ale zvestovať Božie posolstvo pravdy. (Ján 18:37) No pre tých, ktorí sa chceli verne pridržiavať Kristovho učenia, mohlo byť náročné, keď ich priatelia alebo členovia rodiny odmietli pravdu.

5. Čo zažívajú Kristovi nasledovníci?

5 Ježiš povedal, že medzi ťažkosti, ktoré musia jeho nasledovníci ochotne zniesť, patrí aj trápenie, keď im odporuje rodina. (Mat. 10:38) Často musia znášať posmech a dokonca zavrhnutie zo strany príbuzných. No len tak dokážu, že sú hodní Kristovej priazne. Nakoniec získajú oveľa viac, než o čo prišli. (Prečítajte Marka 10:29, 30.)

6. Na čo musíme pamätať, keď nám príbuzní bránia uctievať Jehovu?

6 Hoci nám naši príbuzní bránia uctievať Jehovu, stále ich máme radi. Jehovu a Krista však musíme milovať viac. (Mat. 10:37) Nesmieme zabúdať ani na to, že Satan sa pokúsi zneužiť lásku k rodine, aby zlomil našu vernosť. Pouvažujme teraz o niektorých situáciách, ktoré sa týkajú odporu v rodine, a pozrime sa, ako ich môžeme úspešne zvládnuť.

NEVERIACI MANŽELSKÝ PARTNER

7. Ako by sa mali na svoju situáciu pozerať kresťania, ktorí majú neveriaceho manželského partnera?

7 Biblia nás upozorňuje, že tí, ktorí vstúpia do manželstva, „budú mať súženie v tele“. (1. Kor. 7:28) Keď máš partnera, ktorý neslúži Jehovovi, možno prežívaš ešte väčší stres a úzkosť. Preto je dôležité, aby si sa na svoju situáciu pozeral z Jehovovho hľadiska. Ak tvoj manželský partner nechce slúžiť Jehovovi, nie je to dôvod, aby si ho opustil a žil v rozluke alebo aby si sa s ním rozviedol. (1. Kor. 7:12–16) Hoci sa od neveriaceho manžela nedá očakávať, že bude duchovne viesť rodinu, kresťanská manželka by mu mala ako hlave rodiny prejavovať úctu. A podobne by kresťanský manžel mal nesebecky milovať svoju neveriacu manželku a nežne sa o ňu starať. (Ef. 5:22, 23, 28, 29)

8. Aké otázky by si si mohol položiť, ak ťa chce manželský partner obmedziť v službe Jehovovi?

8 Čo ak ťa tvoj manželský partner chce obmedziť v službe Jehovovi? Napríklad istej sestre manžel povedal, aby chodila do služby len v niektoré dni. Ak si v podobnej situácii, polož si otázky: Zakazuje mi môj manželský partner slúžiť Bohu? Ak nie, môžem vyhovieť jeho  žiadosti? Keď sme rozumní, môžeme sa vyhnúť zbytočným nezhodám. (Fil. 4:5)

9. Ako môže kresťan učiť svoje deti, aby si ctili svojho neveriaceho rodiča?

9 Ak máš neveriaceho partnera, mimoriadne náročná môže byť výchova detí. Mal by si ich napríklad učiť, aby poslúchali biblický príkaz: „Cti svojho otca a svoju matku.“ ​(Ef. 6:1–3) Ale čo ak sa tvoj partner neriadi vysokými biblickými normami správania? Potom sa musíš obzvlášť snažiť, aby si dával deťom dobrý príklad a prejavoval svojmu manželskému partnerovi úctu. Zameriavaj sa na jeho dobré vlastnosti a hovor mu, že si ho ceníš. Nevyjadruj sa o ňom pred deťmi negatívne. Vysvetli im, že každý sa musí sám rozhodnúť, či bude slúžiť Jehovovi. Keď bude neveriaci rodič vidieť, ako úctivo sa deti k nemu správajú, môže ho to pritiahnuť k pravému uctievaniu.

Využívaj všetky príležitosti, aby si svoje deti učil o biblickej pravde (Pozri 10. odsek.)

10. Ako môže kresťanský rodič učiť svoje deti o Jehovovi v nábožensky rozdelenej domácnosti?

10 Neveriaci rodič niekedy trvá na tom, aby sa jeho deti zúčastňovali na oslavách, ktoré majú pohanský pôvod, alebo aby chodili na náboženstvo. Niektorí manželia zakazujú manželke, aby sa s deťmi rozprávala o Biblii. Kresťanská manželka by napriek tomu mala robiť všetko, čo môže, aby učila deti pravdu. (Sk. 16:1; 2. Tim. 3:14, 15) Napríklad manžel jej možno nedovoľuje viesť s deťmi biblické štúdium alebo ich brať na zhromaždenia. Mala by rešpektovať jeho prianie, ale súčasne by mala využívať všetky príležitosti, aby hovorila s deťmi o svojej  viere, aby im vštepovala morálne zásady a aby ich učila o Jehovovi. (Sk. 4:19, 20) Samozrejme, deti sa musia nakoniec samy rozhodnúť, či sa postavia na stranu pravého uctievania. (5. Mojž. 30:19, 20) *

ODPOR ZO STRANY PRÍBUZNÝCH

11. Čo môže viesť k tomu, že neveriaca rodina nám začne robiť problémy?

11 Keď si sa začal stretávať s Jehovovými svedkami, príbuzným si o tom možno ani nepovedal. Ale ako rástla tvoja viera, uvedomil si si, že by si im mal otvorene povedať, čomu veríš. (Mar. 8:38) Tento odvážny krok možno viedol k tomu, že ti začali robiť problémy. Pouvažujme teraz o tom, čo môžeš robiť, aby si predišiel konfliktom a zároveň zachoval vernosť Jehovovi.

12. a) Aké môžu byť dôvody, prečo nám neveriaci príbuzní odporujú? b) Ako im môžeme prejaviť empatiu?

12 Snaž sa ich pochopiť. Biblická pravda, ktorú sme spoznali, nás napĺňa radosťou, ale naši príbuzní sú možno presvedčení, že sme sa stali obeťou podvodu alebo že sme vstúpili do nejakej sekty. Možno si myslia, že ich už nemáme radi, lebo sa s nimi nezúčastňujeme na rôznych oslavách. Môžu sa dokonca báť, že Boh nás za to potrestá. A tak by sme k nim mali byť empatickí. Snažme sa vidieť veci z ich hľadiska a pozorne si ich vypočujme, aby sme zistili, z čoho majú obavy. (Prísl. 20:5) Apoštol Pavol sa usiloval pochopiť „ľudí každého druhu“, aby sa s nimi mohol podeliť o dobré posolstvo. Podobný prístup môže pomôcť aj nám. (1. Kor. 9:19–23)

13. Ako by sme sa mali rozprávať s neveriacimi príbuznými?

13 Reaguj mierne. Biblia hovorí: „Nech je vaša reč vždy ľúbezná.“ ​(Kol. 4:6) Prosme Jehovu o svätého ducha, aby sme v rozhovore s príbuznými prejavovali ovocie tohto ducha. Nikdy by sme sa s nimi nemali hádať o tom, čomu veria. Aj keď povedia alebo urobia niečo, čím nás zrania, mali by sme sa riadiť príkladom apoštolov. Pavol napísal: „Keď nám nadávajú, žehnáme; keď nás prenasledujú, znášame; keď nás osočujú, úpenlivo prosíme,“ čiže odpovedáme mierne. (1. Kor. 4:12, 13)

14. K akým výsledkom môže viesť naše dobré správanie?

14 Dávaj dobrý príklad svojím správaním. Keď pri rozhovoroch s neveriacimi príbuznými reagujeme mierne, vedie to k dobrým výsledkom. Ale ešte viac sa dá dosiahnuť príkladným správaním. (Prečítajte 1. Petra 3:1, 2, 16.) Ži tak, aby tvoji príbuzní videli, že Jehovovi svedkovia majú šťastné manželstvá, dobre vychovávajú svoje deti a žijú morálne čistým a uspokojujúcim životom. No aj keď tvoji príbuzní neprijmú pravdu, môžeš byť šťastný, lebo svojou vernosťou robíš radosť Jehovovi.

15. Čo môžeme urobiť, aby sme sa vyhli konfliktom?

15 Premysli si, čo urobíš. Snaž sa predvídať situácie, ktoré by mohli viesť ku konfliktu, a rozhodni sa, ako im predídeš. (Prísl. 29:11) Istá sestra z Austrálie hovorí: „Môj svokor prudko odporoval pravde. Predtým ako sme mu zavolali, sme sa s manželom pomodlili, aby sme na jeho hnevlivé slová nereagovali rovnako. Premysleli sme si, o čom sa budeme rozprávať, aby sme rozhovor udržali v priateľskom duchu. Chceli sme sa  vyhnúť dlhým debatám, ktoré by mohli viesť k hádke o náboženstve, a tak sme svoj telefonát časovo ohraničili.“

16. Ako môžeš prekonať pocity viny, že si zodpovedný za nezhody v rodine?

16 Samozrejme, nedá sa vyhnúť všetkým nezhodám s neveriacimi príbuznými. Keď vznikne konflikt, možno sa obviňuješ, že si zaň zodpovedný ty. Je to pochopiteľné, lebo svojich príbuzných miluješ a vždy si chcel, aby sa s tebou cítili dobre. Ak máš občas také pocity, pamätaj, že vernosť Jehovovi musí byť pre teba dôležitejšia než láska k rodine. Vďaka takému postoju tvoji príbuzní snáď pochopia, že uplatňovanie biblických zásad je životne dôležité. Skutočnosť je taká, že nikoho, ani svojich príbuzných, nemôžeš prinútiť, aby prijali pravdu. Skôr im pomôže, keď budú vidieť, aký úžitok ti prináša uplatňovanie biblických rád. Jehova im láskavo ponúka to isté, čo aj nám: možnosť rozhodnúť sa, či mu budú slúžiť. (Iz. 48:17, 18)

KEĎ ČLEN RODINY OPUSTÍ JEHOVU

17., 18. Ako sa môžeš vyrovnať s tým, keď člen tvojej rodiny opustí Jehovu?

17 Keď je niekto vylúčený alebo opustí spoločenstvo, verní členovia rodiny môžu cítiť veľkú bolesť. Čo ju môže zmierniť?

18 Zamestnaj sa duchovnými činnosťami. Posilňuj si vieru pravidelným čítaním Biblie, prípravou na zhromaždenia a účasťou na nich, zvestovateľskou službou a modlitbou, v ktorej prosíš o silu vytrvať. (Júda 20, 21) Ale čo ak cítiš, že to robíš len z povinnosti a tvoja myseľ je niekde inde? Nevzdávaj sa! Vďaka dobrým duchovným návykom dokážeš ovládnuť svoje myšlienky a pocity. Zamysli sa nad tým, čo zažil pisateľ 73. žalmu. Rozvinul si nesprávny postoj a veľmi sa trápil. Ale keď vošiel do Božieho chrámu, znovu získal správny pohľad. (Žalm 73:16, 17) Keď budeš verne slúžiť Jehovovi, aj tebe to môže veľmi pomôcť.

19. Ako dáme najavo, že rešpektujeme, keď Jehova niekoho napráva?

19 Rešpektuj, keď Jehova niekoho napráva. Pokarhanie od Jehovu je spočiatku bolestivé, ale z dlhodobého hľadiska môže priniesť veľký úžitok, a to previnilcovi, ako aj všetkým ostatným. (Prečítajte Hebrejom 12:11.) Jehova nám napríklad hovorí, aby sme „sa prestali stýkať“ s nekajúcnymi previnilcami. (1. Kor. 5:11–13) Hoci je citovo náročné držať sa tohto pokynu, musíme sa vyhýbať zbytočnému kontaktu s vylúčeným členom rodiny, či už cez telefón, esemesky, listy, e-maily, alebo sociálne siete.

20. V čo môžeme stále dúfať?

20 Nestrácaj nádej. Láska „vo všetko dúfa“. Preto dúfame, že tí, ktorí opustili Jehovu, sa k nemu opäť vrátia. (1. Kor. 13:7) Ak jasne vidíš, že člen rodiny mení svoj postoj, môžeš sa zaňho modliť, aby načerpal silu z Božieho Slova a zareagoval na Jehovovo pozvanie: „Vráť sa ku mne.“ ​(Iz. 44:22)

21. Čo by si mal robiť, ak zažívaš odpor rodiny?

21 Ježiš povedal, že keby sme milovali nejakého človeka viac ako jeho, nie sme ho hodní. Ale bol si istý, že jeho učeníci budú dostatočne odvážni, aby mu zostali verní napriek odporu zo strany rodiny. Ak si Ježišovým nasledovníkom a obrazný meč rozdelil aj tvoju rodinu, spoliehaj sa na Jehovu, že ti v tejto náročnej situácii pomôže vytrvať. (Iz. 41:10, 13) Môžeš byť šťastný, lebo vieš, že Jehova a Ježiš majú z teba radosť a že ťa za tvoju vernosť odmenia.

^ 10. ods. Viac informácií o tom, ako vychovávať deti v nábožensky rozdelenej domácnosti, nájdeš v „Otázkach čitateľov“ v Strážnej veži z 15. augusta 2002.