Prejsť na článok

Prejsť na obsah

 ŽIVOTNÝ PRÍBEH

Vďaka spolupráci s múdrymi ľuďmi som sa veľa naučil

Vďaka spolupráci s múdrymi ľuďmi som sa veľa naučil

MESTO Brookings v americkom štáte Južná Dakota sa zobudilo do sviežeho rána. Chladný vzduch prezrádzal, že zima sa chystá prevziať svoju vládu nad okolitou krajinou. Možno vás prekvapí, že práve v ten deň som bol s malou skupinou v stodole a triasli sme sa od zimy. Stáli sme pred žľabom na napájanie dobytka, ktorý bol sčasti naplnený studenou vodou. Porozprávam vám niečo o svojom živote, aby ste pochopili, ako som sa tam dostal.

MOJE DETSTVO

Strýko Alfred s mojím otcom

Narodil som sa 7. marca 1936 ako posledné zo štyroch detí. Žili sme na malej farme vo východnej časti Južnej Dakoty. Práca na hospodárstve bola dôležitou súčasťou nášho života, ale nie najdôležitejšou. Rodičia boli Jehovovými svedkami. Dali sa pokrstiť v roku 1934. Oddali svoj život nášmu nebeskému Otcovi, Jehovovi, a preto považovali za prvoradé konať jeho vôľu. Môj otecko Clarence bol v našom malom zbore Conde služobníkom skupiny (v súčasnosti koordinátor rady starších). Neskôr túto prácu vykonával môj strýko Alfred.

Naša rodina sa pravidelne zúčastňovala na zhromaždeniach a tiež na službe z domu do domu, a tak sme mali veľa príležitostí rozprávať sa s druhými o nádhernej nádeji do budúcnosti. Príklad rodičov a ich výchova mali na nás silný a pozitívny vplyv. S mojou sestrou Dorothy sme boli zvestovateľmi už od šiestich rokov. A v roku 1943 som sa prihlásil do teokratickej školy, ktorá sa vtedy stala súčasťou našich zhromaždení.

V priekopníckej službe, 1952

Dôležité boli pre nás i zjazdy. Dodnes si spomínam na zjazd v roku 1949 v Sioux Falls v Južnej Dakote, na ktorom bol hosťujúcim rečníkom  brat Grant Suiter. Mal prejav s názvom „Je neskôr, ako si myslíš!“ Zdôraznil v ňom, že všetci kresťania by mali naplno využívať svoj život, aby oznamovali dobré posolstvo o Kráľovstve. To ma podnietilo, aby som zasvätil život Jehovovi. Na najbližšom krajskom zjazde, ktorý sa konal 12. novembra 1949 v Brookingse, som sa dal pokrstiť. Práve vtedy som stál s ďalšími tromi uchádzačmi v tej studenej stodole, o ktorej som sa zmienil v úvode. „Bazénom“ na krst bol oceľový žľab na napájanie dobytka.

V tom čase som si stanovil cieľ, že sa stanem priekopníkom. S touto službou som začal 1. januára 1952, keď som mal pätnásť. Biblia hovorí, že „kto chodí s múdrymi, zmúdrie“, a v našej rodine bolo mnoho múdrych ľudí, ktorí ma v mojom rozhodnutí byť priekopníkom podporili. (Prísl. 13:20) Strýko Julius, ktorý mal už 60 rokov, sa stal mojím spolupracovníkom. Napriek veľkému vekovému rozdielu sa nám spolu slúžilo výborne. Čerpal som z jeho životných skúseností a veľa som sa naučil. Dorothy tiež čoskoro začala s priekopníckou službou.

OSOBNÝ ZÁUJEM ZO STRANY KRAJSKÝCH DOZORCOV

Ako som rástol, rodičia k nám pozývali mnohých krajských dozorcov a ich manželky. Jednou takou dvojicou boli Jesse a Lynn Cantwellovci. Veľmi ma povzbudili a vlastne aj ich pričinením som sa rozhodol pre priekopnícku službu. Prejavovali o mňa osobný záujem, a tým vo mne posilnili túžbu dávať si duchovné ciele. Keď slúžili v okolitých zboroch, občas ma brali do služby. Bolo to vždy veľmi príjemné a povzbudzujúce.

Naším ďalším krajským dozorcom bol brat Bud Miller s manželkou Joan. Mal som vtedy 18 rokov a riešil som otázku vojenskej služby. Odvodná komisia mi pridelila prácu, ktorá podľa môjho názoru nebola v súlade s Ježišovým nabádaním, aby jeho nasledovníci boli v politických záležitostiach neutrálni. Okrem toho som chcel zvestovať dobré posolstvo o Kráľovstve. (Ján 15:19) Proti rozhodnutiu komisie som sa odvolal, lebo som chcel byť posúdený ako náboženský služobník.

Veľmi na mňa zapôsobilo, keď sa brat Miller ponúkol, že pôjde so mnou pred odvodnú komisiu.  Bol to veľmi priateľský človek, no zároveň sa nedal len tak zastrašiť. Po boku duchovne zmýšľajúceho brata s takou povahou som sa cítil smelší. Výsledkom konania bolo, že komisia ma koncom leta 1954 posúdila ako náboženského služobníka. Vďaka tomu sa mi otvorila príležitosť dosiahnuť ďalší duchovný cieľ.

Krátko po príchode do Bételu pri aute, ktoré sme používali na farme

Približne v tom čase som bol pozvaný do Bételu na farmu Watchtower na Staten Islande v štáte New York. Slúžil som tam asi tri roky a vďaka spolupráci s mnohými múdrymi ľuďmi som získal veľa cenných skúseností.

SLUŽBA V BÉTELI

S bratom Franzom pri WBBR

Na území farmy mala sídlo aj rozhlasová stanica WBBR, ktorú Jehovovi svedkovia používali od roku 1924 do roku 1957. Na farme vtedy pracovalo len 15 až 20 bételitov. Mnohí sme boli mladí a pomerne neskúsení. Ale bol tam aj starší pomazaný brat Eldon Woodworth. Patril medzi tých múdrych ľudí, od ktorých som sa veľa naučil. Vďaka jeho otcovskému záujmu sme sa duchovne upevňovali. Naša nedokonalosť spôsobovala, že niekedy bolo náročné dobre spolu vychádzať. Brat Woodworth vtedy hovorieval: „Je obdivuhodné, aké výsledky Pán dosahuje s ľuďmi, s ktorými musí pracovať.“

Harry Peterson bol mimoriadne horlivý

Veľmi sme si vážili, že sme mali možnosť stretávať sa aj s bratom Frederickom W. Franzom. Mal na nás pozitívny vplyv. Bol to múdry človek, ktorý výnimočne dobre poznal Bibliu. Okrem toho sa o každého z nás osobne zaujímal. Naším kuchárom bol Harry Peterson. Bolo pre nás ľahšie používať priezvisko Peterson, pretože v skutočnosti sa volal Papargyropoulos. Aj on patril k pomazaným a miloval službu. Svoju prácu v Bételi vykonával veľmi dobre a nikdy nezanedbával ani službu. Každý mesiac dal v službe stovky našich časopisov. Mal tiež rozsiahle poznanie Božieho Slova a zodpovedal nám mnoho otázok.

UČÍM SA OD MÚDRYCH SESTIER

Úroda, ktorú sme vypestovali, sa spracovávala v konzervárni na farme. Každý rok sme pre celú rodinu Bétel zavarili asi 42 600 litrov ovocia a zeleniny. Pri tejto práci som mal česť spolupracovať s ďalším múdrym človekom — so  sestrou Ettou Huthovou. Mala na starosti recepty, podľa ktorých sme zavárali. Po zbere úrody nám chodili pomáhať sestry z okolia a Etta organizovala ich prácu. Aj keď mala na starosti takú zodpovednú úlohu, vždy prejavovala úctu bratom, ktorí dozerali na prácu na farme. Bola pre mňa znamenitým príkladom teokratickej podriadenosti.

S Angelou a Ettou Huthovou

Jednou z mladých sestier, ktoré nám chodili pomáhať do konzervárne, bola Angela Romanová. Keď spoznávala pravdu, Etta jej duchovne pomáhala. A tak som v Bételi stretol ďalšiu múdru ženu, s ktorou kráčam životom už 58 rokov. Vzali sme sa v apríli 1958 a odvtedy sme v službe pre Jehovu dostali veľa zaujímavých úloh. Angie je neochvejne verná Jehovovi a vďaka tomu je naše manželstvo pevné. V každej situácii sa môžem na ňu úplne spoľahnúť.

SLÚŽIM AKO MISIONÁR A CESTUJÚCI DOZORCA

V roku 1957 bratia predali budovy na Staten Islande, odkiaľ vysielala stanica WBBR, a ja som potom ešte krátko slúžil v brooklynskom Bételi. Po svadbe sme s Angie slúžili asi tri roky na Staten Islande ako priekopníci. Nejaký čas som ešte pracoval pre nových majiteľov rozhlasovej stanice, ktorá sa teraz volala WPOW.

S Angie sme sa rozhodli žiť jednoducho, aby sme boli pripravení slúžiť kdekoľvek to bude potrebné. Začiatkom roku 1961 sme prijali pozvanie do zvláštnej priekopníckej služby vo Falls City v štáte Nebraska. Ale krátko po príchode sme boli pozvaní do školy služby Kráľovstva, ktorá vtedy trvala jeden mesiac a konala sa v South Lansingu v štáte New York. Školenie sa nám veľmi páčilo a očakávali sme, že ho budeme môcť využiť, keď sa vrátime do Nebrasky. Čakalo nás však prekvapenie! Bratia nás požiadali, aby sme išli slúžiť ako misionári do Kambodže. V tejto nádhernej krajine v juhovýchodnej Ázii sme spoznali exotické miesta, zvuky a vône, ktoré sa úplne odlišovali od toho, s čím sme sa doteraz stretli. Nevedeli sme sa dočkať, kedy začneme ľuďom hovoriť o Jehovovi.

Politická situácia sa tam však zmenila, a tak sme sa museli presťahovať do Južného Vietnamu. Žiaľ, po dvoch rokoch som začal mať vážne zdravotné problémy a museli sme sa vrátiť domov. Potreboval som nejaký čas na zotavenie, ale hneď ako som mal dosť síl, znovu sme začali slúžiť celým časom.

S Angelou pred rozhovorom v televízii, 1975

V marci 1965 som bol poverený, aby som slúžil ako cestujúci dozorca. S Angie sme v krajskej i v oblastnej službe strávili 33 rokov, z čoho sme dosť veľa času venovali prípravám zjazdov. Zjazdy boli pre mňa vždy vrcholnými udalosťami, a preto som bol šťastný, že môžem pomáhať s ich organizovaním. Niekoľko rokov sme pôsobili v New Yorku, kde sa viacero zjazdov konalo na Yankee štadióne.

NÁVRAT DO BÉTELU A VYUČOVANIE V TEOKRATICKÝCH ŠKOLÁCH

Ako to platí v prípade mnohých bratov a sestier vo zvláštnej službe celým časom, aj mňa s Angie čakali ďalšie zaujímavé, no náročné úlohy. Napríklad v roku 1995 ma bratia požiadali,  aby som slúžil ako inštruktor v škole služobného vzdelávania. Po troch rokoch sme boli pozvaní do Bételu. Mal som veľkú radosť, že som sa po viac ako 40 rokoch vrátil tam, kde som začal so zvláštnou službou celým časom. Nejaký čas som pracoval v služobnom oddelení a vyučoval som v niekoľkých školách. V roku 2007 vedúci zbor rozhodol, že na školy, ktoré sa konajú v Bételi, bude dozerať oddelenie teokratických škôl a ja budem dozorcom tohto oddelenia.

V oblasti teokratického vzdelávania sme v poslednom čase zažili niekoľko významných zmien. V roku 2008 bola zriadená škola pre zborových starších. Počas nasledujúcich dvoch rokov absolvovalo toto školenie v Pattersone a v Brooklyne viac ako 12 000 starších. Táto škola teraz prebieha na mnohých miestach a učia v nej vyškolení inštruktori. V roku 2010 sa škola služobného vzdelávania premenovala na biblickú školu pre slobodných bratov a bola zriadená biblická škola pre manželské páry.

Začiatkom služobného roka 2015 boli tieto dve školy zlúčené do jednej, ktorá sa teraz volá škola pre zvestovateľov Kráľovstva. Študentmi v nej môžu byť manželské páry i slobodní bratia a sestry. Mnohí zvestovatelia na celom svete boli nadšení, keď sa dozvedeli, že táto škola sa bude konať aj v iných krajinách. Je úžasné, že stále pribúdajú možnosti získať teokratické vzdelanie. Som vďačný, že som mohol spoznať mnohých, ktorí to využili.

Vždy, keď premýšľam nad svojím životom, ďakujem Jehovovi za všetkých tých múdrych ľudí, ktorých som spoznal od svojho krstu v napájacom žľabe. Duchovne mi veľmi pomohli. Neboli to vždy moji vrstovníci ani nepochádzali z rovnakého prostredia ako ja. Ale vo svojom vnútri to boli duchovní ľudia. Svoju silnú lásku k Jehovovi prejavovali skutkami a zmýšľaním. V Jehovovej organizácii je mnoho múdrych ľudí, s ktorými môžeme spolupracovať. Ja som túto možnosť využil a vďaka tomu som sa veľa naučil.

Rád spoznávam študentov z celého sveta