Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ako byť priateľom, keď je priateľstvo ohrozené

Ako byť priateľom, keď je priateľstvo ohrozené

Gianni a Maurizio sa priatelia už asi 50 rokov. Raz však hrozilo, že sa ich priateľstvo skončí. „V jednom ťažkom období som urobil niekoľko vážnych chýb, pre ktoré naše priateľstvo ochladlo,“ hovorí Maurizio. Gianni dodáva: „Maurizio so mnou študoval, keď som začal spoznávať Bibliu. Bol mojím duchovným poradcom. Preto som nemohol uveriť, že niečo také urobil. Bol som zničený, lebo som si uvedomil, že naše cesty sa rozchádzajú. Cítil som sa ako sirota.“

DOBRÍ priatelia sú veľmi cenní a trvalé priateľstvo nie je výsledkom náhody. Čo nám pomôže zachrániť priateľstvo, keď je ohrozené? Veľa sa môžeme naučiť od niektorých ľudí spomenutých v Biblii, ktorí zostali pravými priateľmi napriek tomu, že ich priateľ sa dostal do ťažkostí.

KEĎ PRIATEĽ UROBÍ CHYBU

Dávid, ktorý bol pastierom i kráľom, mal dobrých priateľov. Jedným z nich bol Jonatán. (1. Sam. 18:1) Ale mal aj iných priateľov. Napríklad proroka Nátana. V Biblii sa nepíše, kedy sa spriatelili. Ale vieme, že Dávid sa Nátanovi zdôveroval so svojimi starosťami. Vážil si jeho názor, jednak ako názor priateľa a jednak ako názor človeka, ktorý mal Jehovovho ducha. Preto mu povedal aj o tom, že túži postaviť Jehovov chrám. (2. Sam. 7:2, 3)

Stalo sa však niečo, čo ich priateľstvo ohrozilo. Kráľ Dávid sa dopustil cudzoložstva s Bat-šebou a potom dal zabiť jej manžela Urijaha. (2. Sam. 11:2–21) Dávid bol mnoho rokov verný Jehovovi a zastával  sa spravodlivosti. Ale potom spáchal taký strašný hriech! Čo sa to len s tým dobrým kráľom stalo? Čo nevidel, akého zla sa dopúšťa? Vari si myslel, že to pred Bohom utají?

O tom, že Urijah bol zabitý na Dávidov príkaz, vedeli aj druhí. Ale čo urobí Nátan? Nechá ísť za Dávidom niekoho iného? Prečo by sa mal do toho miešať a riskovať, že ich dlhoročné priateľstvo sa skončí? Navyše ak pôjde za ním on, riskuje život. Veď Dávid už dal zabiť nevinného Urijaha.

Lenže Nátan bol Božím hovorcom. Vedel, že ak neprehovorí, jeho vzťah s Dávidom sa tak či tak zmení a okrem toho bude mať výčitky svedomia. Jeho priateľ Dávid začal konať spôsobom, ktorý sa Jehovovi nepáči, a nutne potrebuje pomoc, aby si vzťah k Jehovovi napravil. Dávid v tejto ťažkej chvíli potreboval pravého priateľa. A Nátan bol takým priateľom. Dávidovi najprv porozprával príbeh, ktorý bol bývalému pastierovi veľmi blízky. Odovzdal mu posolstvo od Boha, ale urobil to tak, aby mu pomohol pochopiť, akej závažnej chyby sa dopustil. Tým ho podnietil priznať si ju a kajať sa. (2. Sam. 12:1–14)

Čo by si urobil, keby tvoj priateľ spravil veľkú chybu alebo by sa dopustil vážneho hriechu? Bol by si v pokušení prižmúriť nad tým oči, aby si vaše priateľstvo neohrozil? Alebo by si sa bál, že keby si išiel za staršími a povedal im o jeho hriechu, zradil by si vaše priateľstvo? Čo by si urobil?

Gianni si spomína: „Uvedomil som si, že niečo sa zmenilo. Maurizio už ku mne nebol taký otvorený ako predtým. Rozhodol som sa s ním porozprávať, ale bolo to veľmi ťažké. Premýšľal som: Čo mu poviem, keď za ním pôjdem? Však on vie, čo má urobiť. Môže sa na mňa nahnevať! Ale keď som si spomenul, čo všetko sme spolu preštudovali, pozbieral som odvahu a išiel za ním. Aj on prišiel za mnou, keď som potreboval pomoc. Nechcel som prísť o priateľa. Chcel som mu pomôcť, lebo mi na ňom záležalo.“

Maurizio dopĺňa: „Gianni bol úprimný — a mal pravdu. Vedel som, že za následky mojich zlých rozhodnutí nemôže ani on, ani Jehova. Tak som prijal rady od starších a časom som sa duchovne uzdravil.“

KEĎ JE PRIATEĽ V ÚZKYCH

Dávid mal aj ďalších priateľov, ktorí v ťažkých chvíľach stáli pri ňom. Jedným z nich bol Chušai, ktorý je v Biblii opísaný ako „Dávidov druh“. (2. Sam. 16:16; 1. Par. 27:33) Bol možno dvorným úradníkom, ale i kráľovým priateľom a spoločníkom, skrátka niekým, kto občas vykonával tajné rozkazy kráľa.

Keď sa Dávidov syn Abšalóm násilím zmocnil trónu, mnoho Izraelitov sa pridalo na jeho stranu, ale Chušai nie. Ten zostal verný Dávidovi, ktorý bol na úteku. Dávida hrozne bolelo, že ho zradil vlastný syn a niekoľko ďalších ľudí, ktorým dôveroval. Ale Chušai zostal verný. Za svojho kráľa bol ochotný položiť život a uskutočnil misiu, ktorou sprisahanie zmaril. Nespravil to len z povinnosti dvorného úradníka. Spravil to, lebo bol verným priateľom. (2. Sam. 15:13–17, 32–37; 16:15–17:16)

Je pekné, že medzi dnešnými kresťanmi sú priateľstvá, ktoré nie sú ovplyvnené tým, akú úlohu má niekto v zbore. Skutkami vlastne hovoria: „Som tvoj priateľ,  nie preto, že ním musím byť, ale preto, lebo si pre mňa dôležitý.“

Presne to zažil Federico. S pomocou dobrého priateľa Antonia prekonal životnú krízu. Federico rozpráva: „Keď Antonio prišiel do nášho zboru, rýchlo sme sa spriatelili. Obaja sme boli služobnými pomocníkmi a radi sme spolupracovali. Zakrátko bol vymenovaný za staršieho. Bol nielen mojím priateľom, ale aj duchovným vzorom.“ Potom Federico urobil vážnu chybu. Hneď vyhľadal duchovnú pomoc, ale už nemohol byť priekopníkom ani služobným pomocníkom. Ako sa k tomu postavil Antonio?

Keď mal Federico ťažké obdobie, jeho priateľ Antonio ho počúval a povzbudzoval

Federico si spomína: „Videl som, že Antonio vie, ako ma to bolí. Snažil sa ma čo najviac citovo podporovať. Veľmi mu záležalo na tom, aby som sa duchovne uzdravil, a vždy stál pri mne. Povzbudzoval ma, aby som sa snažil duchovne zosilnieť a nevzdával sa.“ Antonio vysvetľuje: „Trávil som s Federicom viac času. Chcel som, aby cítil, že sa so mnou môže rozprávať o všetkom, aj o tom, čo ho bolí.“ Našťastie Federico časom duchovne zosilnel a neskôr bol znova vymenovaný za priekopníka a služobného pomocníka. Antonio to uzatvára: „Už síce neslúžime v jednom zbore, ale sme takými blízkymi priateľmi ako nikdy predtým.“

POVAŽOVAL BY SI TO ZA ZRADU?

Ako by si sa cítil, keby sa ti priateľ obrátil chrbtom práve vtedy, keď ho najviac potrebuješ? Máločo bolí viac. Dokázal by si mu odpustiť? Zostali by ste rovnako dobrými priateľmi?

Zamyslime sa, čo sa stalo Ježišovi v posledných dňoch, ktoré strávil na zemi. Veľa času prežil s vernými apoštolmi a spájalo ich jedinečné puto. Právom ich nazval priateľmi. (Ján 15:15) Čo sa však stalo, keď ho zatkli? Apoštoli utiekli.  Peter, ktorý vyhlasoval, že svojho Pána nikdy nezaprie, ešte v ten večer poprel, že ho vôbec pozná! (Mat. 26:31–33, 56, 69–75)

Ježiš vedel, že poslednú skúšku bude musieť zvládnuť sám. Napriek tomu to muselo byť preňho ťažké a mohol sa cítiť dokonca zranený, keď ho všetci opustili. No z rozhovoru s učeníkmi niekoľko dní po jeho vzkriesení necítiť ani len náznak sklamania či zatrpknutosti. Nepovažoval za potrebné vytknúť učeníkom všetky ich nedostatky ani im vyčítať, čo urobili po jeho zatknutí.

Naopak, Petra a ostatných apoštolov ubezpečil, že im dôveruje, a potvrdil to tým, že ich poveril najvýznamnejšou vzdelávacou činnosťou v ľudských dejinách. Ďalej ich považoval za priateľov. Jeho láska na nich zapôsobila nezmazateľným dojmom. Zo všetkých síl sa snažili nikdy viac ho nesklamať. A úlohu, ktorú im zveril, si splnili. (Sk. 1:8; Kol. 1:23)

Elvira si živo spomína na nedorozumenie so svojou veľmi dobrou priateľkou Giulianou. Hovorí: „Keď mi povedala, že sa cíti hlboko dotknutá tým, čo som urobila, bolo mi hrozne. Mala právo byť naštvaná. Ale prekvapilo ma, že jej viac išlo o mňa a o to, ako si môžem svojím správaním ublížiť. Nikdy nezabudnem, že sa nezamerala na to, čo som jej urobila, ale na to, ako som si sama škodila. Ďakovala som Jehovovi, že mám priateľku, ktorá viac myslela na moje dobro ako na vlastné pocity.“

Ako teda zareaguje dobrý priateľ, keď je priateľstvo ohrozené? Ak to bude potrebné, bude ochotný láskavo a pritom otvorene sa o probléme porozprávať. Taký priateľ je ako Nátan a Chušai, ktorí zostali verní aj v ťažkých chvíľach, a ako Ježiš, ktorý bol ochotný odpustiť. Si takým priateľom?