Prejsť na článok

Prejsť na obsah

 Z NÁŠHO ARCHÍVU

„S väčšou horlivosťou a láskou v srdci ako kedykoľvek predtým“

„S väčšou horlivosťou a láskou v srdci ako kedykoľvek predtým“

V JEDNO piatkové ráno v septembri 1922, keď už slniečko zohrialo vzduch, 8 000 návštevníkov zjazdu postupne zapĺňalo prenajatú poslucháreň. Predsedajúci oznámil, že nadchádzajúca časť programu bude veľmi dôležitá a že hocikto môže počas nej odísť, ale už sa nebude môcť vrátiť.

V úvodnej časti programu prítomní zaspievali piesne na Božiu chválu. Potom sa za rečnícky pult postavil Joseph F. Rutherford. Väčšina prítomných sedela v napätom očakávaní. Niekoľkí neposední delegáti sa prechádzali, lebo bolo veľmi teplo. Rečník ich dôrazne požiadal, aby si sadli a počúvali. Len málokto z prítomných si všimol, že vysoko nad ich hlavami visí veľký, úhľadne zrolovaný transparent.

Brat Rutherford hovoril na tému „Kráľovstvo nebeské sa priblížilo“. Rečnil asi hodinu a pol. Svojím zvučným hlasom, ktorý sa rozliehal po celej sále, vysvetľoval, s akou odvahou starovekí proroci oznamovali príchod Kráľovstva. Keď jeho prejav vrcholil, poslucháčom položil otázku: „Veríte, že Kráľ slávy začal panovať?“ Publikum jednohlasne zvolalo: „Áno!“

Brat Rutherford zaburácal silným hlasom: „Teda späť do poľa, vy, synovia najvyššieho Boha! Hľa, Kráľ panuje! Vy ste jeho zvestovateľmi. Preto zvestujte, zvestujte, zvestujte.“

V tej chvíli sa transparent nad hlavami poslucháčov ladne rozvinul a všetci na ňom uvideli nápis: „Zvestujte Kráľa a Kráľovstvo.“

„Publikum bolo ako zelektrizované,“ spomínal na ten moment Ray Bopp. Anna Gardnerová to opísala slovami, že „od potlesku sa chveli ešte aj trámy na streche“. Fred Twarosh sa vyjadril: „Všetci poslucháči vstali ako jeden muž.“ A Evangelos Scouffas povedal: „Postavili sme sa, akoby nás nejaká mocná sila vymrštila zo stoličiek, a od dojatia nám po tvári stekali slzy.“

Mnohí návštevníci zjazdu už predtým hlásali dobré posolstvo o Kráľovstve. Teraz však cítili, že boli plní novej sily a odhodlania. Ethel Bennecoffová sa vyjadrila, že Bádatelia Biblie odchádzali „s väčšou horlivosťou a láskou v srdci ako kedykoľvek predtým“. Odessa Tucková, ktorá mala v tom čase 18 rokov, bola odhodlaná zareagovať na výzvu „Kto nám pôjde?“ a dať sa k dispozícii. Povedala: „Nevedela som, kam mám ísť, ako to mám robiť a čo mám hovoriť. Jedno som však vedela. Chcela som byť ako Izaiáš, ktorý povedal: ‚Tu som! Pošli ma.‘“ (Iz. 6:8) Ralph Leffler to opísal takto: „V ten významný deň sa vlastne začalo zvestovať Kráľovstvo a toto dielo dnes prebieha po celej zemi.“

 Nie div, že zjazd v Cedar Point v americkom štáte Ohio v roku 1922 sa zapísal do teokratickej histórie. George Gangas opísal svoje pocity takto: „Na tomto zjazde som si povedal, že nikdy nevynechám ani jediný.“ A tohto predsavzatia sa držal až do konca svojho života. Julia Wilcoxová napísala: „Vždy, keď čítam v našej literatúre zmienku o zjazde v Cedar Point, rozochveje sa mi srdce. V takýchto chvíľach si v duchu vždy poviem: Vďaka ti, Jehova, že som tam mohla byť.“

Mnohí asi majú podobné spomienky. Niektorý zjazd možno na nás mimoriadne zapôsobil a roznietil v nás horlivosť pre pravdu a lásku k nášmu slávnemu Bohu a ku Kráľovi. Keď rozjímame o takýchto spomienkach, možno si aj my v duchu povieme: Vďaka ti, Jehova, že som tam mohol byť.