Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Gájus — pohostinný a verný kresťan

Gájus — pohostinný a verný kresťan

GÁJUS a iní kresťania zažívali koncom prvého storočia náročné situácie. Niektorí jednotlivci šírili falošné učenie a pokúšali sa duchovne oslabiť kresťanský zbor a spôsobiť v ňom rozkol. (1. Jána 2:18, 19; 2. Jána 7) Muž menom Diotrefes „táral zlými slovami“ o apoštolovi Jánovi a o druhých, odmietal prejavovať pohostinnosť cestujúcim kresťanom a snažil sa presvedčiť aj ďalších, aby robili to isté. (3. Jána 9, 10) Toto sa dialo v čase, keď Ján písal Gájovi list. Napísal ho asi v roku 98 n. l. a v Kresťanských gréckych Písmach je známy ako Tretí list Jána.

Hoci Gájus zažíval takéto ťažkosti, naďalej verne slúžil Jehovovi. Ako dokazoval svoju vernosť? Prečo by sme ho mali napodobňovať? Aké poučenie nachádzame v Jánovom liste?

LIST MILOVANÉMU PRIATEĽOVI

Pisateľ Tretieho listu Jána sa sám označuje za „staršieho“. Na základe tohto označenia Gájus vedel, že list napísal apoštol Ján. Gájus bol jeho milovaným duchovným dieťaťom. Ján ho vrúcne oslovuje slovami: „Milovanému Gájovi, ktorého naozaj milujem.“ Potom vyjadruje nádej, že sa mu po zdravotnej stránke darí rovnako dobre ako po duchovnej. Z týchto slov vidno, že Ján mal Gája veľmi rád. (3. Jána 1, 2, 4)

Gájus bol pravdepodobne zborovým starším, hoci z listu to priamo nevyplýva. Ján ho chváli za pohostinnosť, ktorú prejavoval bratom, aj keď ich predtým nepoznal. Považuje to za dôkaz jeho vernosti, lebo pohostinnosť bola vždy poznávacím znakom Božích služobníkov. (1. Mojž. 18:1–8; 1. Tim. 3:2; 3. Jána 5)

Z Jánových slov, ktorými chváli Gája za jeho pohostinnosť, vyplýva, že niektorí kresťania pravidelne navštevovali zbory, a tak mohli Jánovi porozprávať o tom, čo zažili. Pravdepodobne od nich sa Ján dozvedal o situácii v týchto zboroch.

Keď boli títo kresťania na cestách, určite chceli byť ubytovaní u spoluveriacich. Hostince mali v tom čase hroznú povesť, lebo ponúkali veľmi zlé služby a boli brlohmi neresti. Preto rozumní cestovatelia zostávali na noc u priateľov, ak to bolo možné. Kresťania využívali pohostinnosť bratov a sestier.

 „VYŠLI PRE JEHO MENO“

Ján opäť povzbudil Gája, aby preukazoval pohostinnosť bratom, ktorí sú na cestách. Požiadal ho: „Pošli ich na cestu... spôsobom, ktorý je hodný Boha.“ To znamenalo, že Gájus sa mal postarať o všetko, čo títo hostia potrebovali, aby zvládli ďalší úsek cesty a šťastne dorazili do cieľa. Gájus sa už predtým dobre postaral o hostí. Ján to vedel, lebo títo hostia mu porozprávali o Gájovej láske a viere. (3. Jána 3, 6)

Títo kresťania možno slúžili ako misionári, cestujúci dozorcovia alebo ich vyslal apoštol Ján. V každom prípade cestovali v záujme šírenia dobrého posolstva. Ján o nich napísal: „Vyšli pre jeho meno.“ (3. Jána 7) Tesne predtým sa zmienil o Bohu (6. verš), takže možno predpokladať, že výraz „pre jeho meno“ sa vzťahuje na Jehovu. Títo bratia boli časťou kresťanského zboru a zaslúžili si vrelé prijatie. To bol dôvod, prečo Ján napísal: „Sme povinní pohostinne prijímať také osoby, aby sme sa stali spolupracovníkmi v pravde.“ (3. Jána 8)

POMOC V NÁROČNEJ SITUÁCII

Ján však nepísal Gájovi len preto, aby mu poďakoval. Chcel mu tiež pomôcť zvládnuť jeden vážny problém. Člen zboru menom Diotrefes z nejakého dôvodu odmietal prejavovať pohostinnosť cestujúcim bratom. Dokonca sa v tom snažil zabrániť aj iným. (3. Jána 9, 10)

Verní kresťania by sa určite nechceli ubytovať u Diotrefa, aj keby to bolo možné. Rád zastával prvé miesto v zbore, od Jána nič neprijímal s úctou a šíril o ňom a o iných nepravdivé reči. Neuznával Jánovu autoritu, hoci Ján ho nikdy neoznačil za falošného učiteľa. Diotrefes túžil po významnom postavení a jeho nekresťanský postoj svedčil o tom, že nebol verný. Prípad Diotrefa je názorným príkladom toho, že ctižiadostiví a pyšní jednotlivci majú na zbor rozdeľujúci vplyv. Ján mal dobrý dôvod, aby Gájovi napísal: „Nenapodobňuj zlo.“ (3. Jána 11) Tieto slová platia pre každého z nás.

PREČO KONAŤ DOBRO

Člen zboru menom Demetrius bol úplne iný ako Diotrefes. Ján ho považoval za príkladného kresťana, lebo o ňom napísal: „O Demetriovi svedčili všetci... Áno, aj my svedčíme, a ty vieš, že svedectvo, ktoré vydávame, je pravé.“ (3. Jána 12) Je možné, že Demetrius potreboval Gájovu pomoc a Ján vo svojom treťom liste Gája prosí, aby Demetria prijal ako brata. Demetrius možno osobne doručil tento list Gájovi. Bol Jánovým poslom alebo cestujúcim dozorcom a pravdepodobne Gájovi bližšie vysvetlil, čo mu Ján napísal v liste.

Prečo Ján povzbudzoval Gája, aby naďalej prejavoval pohostinnosť, keď to už robil? Chcel mu dodať odvahu? Mal obavy, že by vo svojom úsilí poľavil, pretože Diotrefes sa snažil pohostinných kresťanov vylúčiť zo zboru? Nech mal na to akékoľvek dôvody, Gája uistil slovami: „Kto koná dobro, pochádza z Boha.“ (3. Jána 11) To je vážny dôvod, aby sme konali dobro a boli v tom vytrvalí.

Podnietil Jánov list Gája, aby naďalej prejavoval pohostinnosť? Pravdepodobne áno, lebo tento list sa stal súčasťou biblického kánonu a dodnes z neho môžu čerpať povzbudenie všetci, ktorí chcú „napodobňovať dobro“.

POUČENIE Z TRETIEHO LISTU JÁNA

O našom drahom bratovi Gájovi zo staroveku už nevieme nič viac. No vďaka tejto  krátkej správe o jeho živote sa môžeme veľa naučiť.

Ako môžeme kráčať „cestou pohostinnosti“?

Po prvé, väčšina z nás aspoň do určitej miery vďačí za poznanie pravdy verným kresťanom, ktorí k nám ochotne prichádzali, aby nás vyučovali. Samozrejme, nie všetci členovia dnešného kresťanského zboru musia prekonávať veľké vzdialenosti v prospech dobrého posolstva. Ale každý z nás môže tak ako Gájus aspoň malou mierou podporovať a povzbudzovať cestujúcich služobníkov, ako sú krajskí dozorcovia a ich manželky. Alebo môžeme poskytovať praktickú pomoc bratom a sestrám, ktorí sa chcú presťahovať na miesta, kde je málo zvestovateľov, či už v rámci našej krajiny, alebo do zahraničia. Biblia nás povzbudzuje: „Choďte cestou pohostinnosti.“ (Rim. 12:13; 1. Tim. 5:9, 10)

Po druhé, nemali by sme byť prekvapení, keď niekto spochybní autoritu v kresťanskom zbore, hoci takých prípadov je málo. Niektorí napríklad spochybňovali Jánovu autoritu a ďalší Pavlovu. (2. Kor. 10:7–12; 12:11–13) Ako by sme mali reagovať, keď niekto v zbore spôsobuje takéto problémy? Pavol radil Timotejovi: „Pánov otrok však nemá bojovať, ale má byť ku všetkým jemný, spôsobilý vyučovať, ktorý sa ovláda za zlých okolností a s miernosťou poúča tých, čo nie sú priaznivo naklonení.“ Aj keď nás niekto provokuje, mali by sme reagovať mierne. Niektorých jednotlivcov s kritickým duchom to môže podnietiť, aby časom zmenili svoj postoj. Ak to urobia, Jehova „im azda dá pokánie, ktoré vedie k presnému poznaniu pravdy“. (2. Tim. 2:24, 25)

Po tretie, spolukresťania, ktorí verne slúžia Jehovovi napriek ťažkostiam, si zaslúžia uznanie a vrúcnu pochvalu. Apoštol Ján určite veľmi povzbudil Gája a nie raz ho uistil, že robí to, čo je správne. Zboroví starší by mali napodobňovať Jána a povzbudzovať bratov a sestry, aby nepoľavili v konaní Božej vôle. (Iz. 40:31; 1. Tes. 5:11)

Jánov list Gájovi obsahuje v gréčtine len 219 slov a je najkratšou biblickou knihou. Ale poučenie, ktoré v ňom nachádzame, má pre nás veľkú hodnotu.