Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Urovnávajme nezhody s láskou

Urovnávajme nezhody s láskou

„Zachovávajte medzi sebou pokoj.“ ​(MAR. 9:50)

PIESNE: 39, 77

1., 2. O akých nezhodách sa píše v 1. Mojžišovej a prečo by nás to malo zaujímať?

PREMÝŠĽAL SI niekedy o tom, koľko osobných nezhôd sa spomína v Biblii? Vezmime si len niekoľko úvodných kapitol 1. Mojžišovej. Kain zabil Ábela (1. Mojž. 4:3–8), Lámech zabil mladého muža, ktorý ho udrel (1. Mojž. 4:23), Abrahámovi a Lótovi pastieri sa hádali (1. Mojž. 13:5–7), Hagar pohŕdala Sárou a tá sa potom rozhnevala na Abraháma (1. Mojž. 16:3–6), Izmael bol proti všetkým a všetci boli proti nemu (1. Mojž. 16:12).

Prečo je v Biblii záznam o takýchto sporoch? Jeden dôvod je, že nás to učí, prečo je dôležité usilovať sa o pokoj a ako to môžeme robiť. Tieto správy o ľuďoch, ktorí skutočne žili a riešili rôzne nezhody, sú pre nás veľmi poučné. Vidíme, k čomu viedlo ich konanie, a môžeme zvážiť, čo robiť alebo nerobiť, keď sa dostaneme do podobnej situácie. (Rim. 15:4)

3. O čom budeme hovoriť v tomto článku?

V tomto článku sa dozvieme, prečo musia Jehovovi služobníci urovnávať nezhody a ako to môžu robiť. Budeme hovoriť aj o biblických zásadách týkajúcich sa toho, ako  riešiť konflikty a ako si udržať dobré vzťahy s blížnymi a s Jehovom.

PREČO MUSIA BOŽÍ SLUŽOBNÍCI UROVNÁVAŤ NEZHODY

4. Aký postoj sa rozšíril po celom svete a s akými výsledkami?

Za nezhody v ľudskej spoločnosti je v prvom rade zodpovedný Satan. V Edene tvrdil, že o tom, čo je dobré a čo zlé, sa môže a má rozhodovať každý sám, nezávisle od Boha. (1. Mojž. 3:1–5) Výsledky tohto postoja vidíme všade okolo seba. Svet je plný ľudí, ktorí chcú byť nezávislí, čo podporuje pýchu, sebectvo a rivalitu. Každý, kto si osvojí tento postoj, sa v podstate stotožňuje so Satanovým tvrdením, že človek si má presadzovať svoje bez ohľadu na to, ako to ovplyvní druhých. Takéto bezohľadné správanie však vedie k sporom. Ako hovorí Biblia, „muž oddaný hnevu roznecuje spor a každý, kto má sklon k zúrivému hnevu, má mnoho priestupkov“. (Prísl. 29:22)

5. Ako Ježiš učil ľudí riešiť nedorozumenia?

Naproti tomu Ježiš učil ľudí, aby sa usilovali o pokoj, aj keby sa zdalo, že tým utrpia škodu. V Kázni na vrchu dal vynikajúce rady, ako riešiť nedorozumenia a konflikty. Svojich nasledovníkov nabádal, aby boli mierni, pôsobili pokoj, neprechovávali hnev, rýchlo sa uzmierili a milovali svojich nepriateľov. (Mat. 5:5, 9, 22, 25, 44)

6., 7. a) Prečo je dôležité rýchlo urovnávať osobné nezhody? b) Aké otázky by si mal položiť každý z nás?

Keby sme neboli ochotní zmieriť sa s inými, všetky naše snahy uctievať Boha vrátane modlitieb, účasti na zhromaždeniach a zvestovateľskej služby by boli márne. (Mar. 11:25) Ak druhým neodpúšťame chyby, nemôžeme byť Božími priateľmi. (Prečítajte Lukáša 11:4; Efezanom 4:32.)

Každý z nás by sa mal úprimne preskúmať, či odpúšťa a udržiava s druhými pokojné vzťahy. Polož si otázky: Odpúšťam ochotne bratom a sestrám, ktorí sa ma niečím dotkli? Cítim sa v ich spoločnosti dobre? Jehova od nás očakáva, že si budeme odpúšťať. Ak ti svedomie hovorí, že sa v tom potrebuješ zlepšiť, pros Jehovu o pomoc. Náš nebeský Otec také pokorné modlitby určite vypočuje. (1. Jána 5:14, 15)

MOHOL BY SI SPOLUKRESŤANOVI JEDNODUCHO PREPÁČIŤ?

8., 9. Čo by sme mali robiť, keď sa nás niekto dotkne?

Keďže sme všetci nedokonalí, skôr či neskôr zažijeme, že niekto povie alebo urobí niečo, čo sa nás dotkne. Tomu sa jednoducho nevyhneme. (Kaz. 7:20; Mat. 18:7) Ako však zareagujeme? Všimnime si, čo sa stalo na jednom spoločenskom stretnutí. Keď naň prišli dvaja bratia, istá sestra ich pozdravila spôsobom, aký sa jednému z nich zdal nevhodný. Keď sa ocitli sami, začal sestru za jej slová kritizovať. No druhý brat mu pripomenul, že sestra verne slúži Jehovovi napriek náročným podmienkam už 40 rokov, a dodal, že to určite nemyslela zle. Dotknutý brat sa zamyslel a potom povedal: „Máš pravdu.“ Tým sa problém vyriešil.

Čo sa z toho učíme? To, ako zareagujeme, keď sa nás niekto dotkne, záleží len na nás. Ak druhých  milujeme, ľahko im drobné nedostatky prepáčime. (Prečítajte Príslovia 10:12; 1. Petra 4:8.) Jehova považuje za „pekné“, keď niekto „prejde ponad priestupok“. (Prísl. 19:11; Kaz. 7:9) Teda keď sa k tebe niekto zachoval neláskavo alebo neúctivo, najprv sa sám seba opýtaj: Musím z toho robiť problém? Nemohol by som mu jednoducho prepáčiť?

10. a) Ako jedna sestra spočiatku reagovala na kritiku? b) Vďaka ktorej biblickej myšlienke si táto sestra udržala vnútorný pokoj?

10 Niekedy môže byť ťažké zniesť kritiku. Zažila to i priekopníčka, ktorú budeme volať Lucy. Niektorí zo zboru mali poznámky k jej službe a k tomu, ako využíva čas. Lucy to ranilo, a tak zašla za zrelými bratmi, aby jej poradili. Rozpráva: „Na základe Biblie mi pomohli, aby som získala správny pohľad na názory iných a zameriavala sa na toho, na kom záleží najviac — na Jehovu.“ Lucy povzbudili slová z Matúša 6:1–4. (Prečítajte.) Uvedomila si, že jej cieľom by malo byť robiť radosť Jehovovi. Hovorí: „Aj keď sa iní vyjadrujú o mojej službe negatívne, nenechám si tým pokaziť radosť, lebo viem, že robím všetko, čo môžem, aby ma Jehova schvaľoval.“ Lucy sa múdro rozhodla, že si negatívne poznámky nebude všímať.

ČO AK NEDOKÁŽEŠ PREPÁČIŤ

11., 12. a) Čo by mal kresťan robiť, ak je presvedčený, že jeho brat „má niečo proti“ nemu? b) Čo sa učíme z toho, ako Abrahám vyriešil istý problém? (Pozri obrázok v úvode článku.)

11 „Všetci sa mnohokrát potkýname.“ ​(Jak. 3:2) Čo ak zistíš, že tvoj brat sa urazil pre niečo, čo si povedal alebo urobil? Ježiš hovorí: „Ak nesieš svoj dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a potom, keď sa vrátiš, obetuj svoj dar.“ ​(Mat. 5:23, 24) Teda podľa Ježišovej rady by si sa mal so svojím bratom porozprávať. Aký by mal byť tvoj cieľ? Neobviňovať ho, že za to môže aj on, ale priznať si chybu a zmieriť sa. Mať pokojné vzťahy so spolukresťanmi je to najdôležitejšie.

12 V úvode sme sa už zmienili o Abrahámovi a jeho synovcovi Lótovi. Títo Boží služobníci dokázali pokojne vyriešiť situáciu, ktorá mohla prerásť do vážneho sporu. Obaja vlastnili veľké stáda a ich pastieri sa hádali o pastviny. Abrahám chcel spor urovnať, a tak navrhol Lótovi, aby si ako prvý zvolil miesto, kde sa so svojou domácnosťou usadí. (1. Mojž. 13:1, 2, 5–9) Nie je to vynikajúci príklad? Abrahámovi išlo o pokojné vzťahy, nie o vlastné záujmy. Utrpel nejakú škodu, keď bol veľkorysý? Nie. Hneď po tejto príhode s Lótom mu Jehova sľúbil bohatú odmenu. (1. Mojž. 13:14–17) Boh nikdy nepripustí, aby jeho služobníci utrpeli trvalú škodu, keď sa riadia jeho zásadami a urovnávajú nezhody s láskou. [1]

13. Ako istý dozorca zareagoval na ostré slová a čo sa z toho učíme?

13 Uveďme si aj príklad zo súčasnosti. Brat, ktorý sa stal novým dozorcom jedného zjazdového oddelenia, zatelefonoval inému bratovi, či by nemohol v tomto oddelení pomáhať. Ten naňho  vychrlil niekoľko ostrých poznámok a zložil. Stále v sebe totiž živil pocit krivdy zo spolupráce s predošlým dozorcom. Nový dozorca sa neurazil, ale ani to nenechal tak. O hodinu mu opäť zavolal. Povedal, že sa ešte nepoznajú, a navrhol, aby sa stretli a pohovorili si. O týždeň sa stretli v sále Kráľovstva, pomodlili sa a asi hodinu sa rozprávali. Nový dozorca s pochopením počúval, keď mu brat vysvetľoval, čo zažil s bývalým dozorcom. Potom s ním rozobral niekoľko biblických myšlienok a rozišli sa v dobrom. Brat nakoniec pomáhal na zjazde a je vďačný, že s ním dozorca zaobchádzal pokojne a láskavo.

MÁM SA OBRÁTIŤ NA STARŠÍCH?

14., 15. a) V akých situáciách je možné uplatniť radu z Matúša 18:15–17? b) O akých troch krokoch hovoril Ježiš a čo by malo byť naším cieľom?

14 Väčšinu nezhôd si kresťania môžu a majú vyriešiť medzi štyrmi očami. No Ježiš poukázal na to, že v niektorých prípadoch bude potrebné obrátiť sa na starších. (Prečítajte Matúša 18:15–17.) Čo ak previnilec odmieta poslúchnuť svojho brata, svedkov aj starších? Potom by mal byť pre nás „ako človek z národov a ako vyberač dane“. Inak povedané, má byť vylúčený. Z toho vyplýva, že výraz „zhreší“ znamená viac ako len nejakú malú nezhodu. Ide o prípad, ktorý môžu vyriešiť tí dvaja, ktorých sa týka, ale zároveň je natoľko závažný, že by mohol viesť k vylúčeniu. Môže to byť napríklad podvod alebo poškodenie niečej povesti ohováraním. Iba za týchto okolností je možné podniknúť tri kroky,  o ktorých hovoril Ježiš. Ale nie je možné takto postupovať pri ďalších vážnych hriechoch, ako je cudzoložstvo, homosexualita, odpadlíctvo, modlárstvo a iné. Tými sa musia zaoberať zboroví starší.

Ak chceme „získať svojho brata“, možno sa s ním budeme musieť porozprávať viackrát (Pozri 15. odsek.)

15 Ježiš dal túto radu s cieľom, aby sme svojmu bratovi s láskou pomohli. (Mat. 18:12–14) Ako ju môžeme uplatniť? Najprv sa pokúsme vyriešiť záležitosť bez toho, aby sa do toho zapojil niekto ďalší. Možno bude potrebné zájsť za bratom viac ako raz. Ak to nesplní svoj účel, porozprávaj sa s ním v prítomnosti svedkov toho, čo sa stalo, alebo iných spolukresťanov, ktorí dokážu posúdiť, či k previneniu naozaj došlo. Ak sa ti s ich pomocou podarí spor vyriešiť, „získal si svojho brata“. Na starších by si sa mal obrátiť iba vtedy, ak sa ti napriek opakovanej snahe nepodarilo previnilcovi pomôcť.

16. Prečo môžeme povedať, že postupovať podľa Ježišovej rady je praktické a láskavé?

16 Prípadov, keď bolo nutné podniknúť všetky tri kroky opísané v Matúšovi 18:15–17, nie je veľa. A to je dobre, lebo to znamená, že situácia sa málokedy vyhrotí až tak, že nekajúcny hriešnik musí byť zo zboru vylúčený. Previnilec si často uzná chybu a dá veci do poriadku. A kresťan, ktorý sa cítil dotknutý, považuje vec za uzavretú a rozhodne sa mu odpustiť. Z Ježišových slov teda vyplýva, že starších by sme do osobných konfliktov nemali zaťahovať predčasne. Mali by sme sa na nich obrátiť až vtedy, keď sme už urobili prvé dva kroky a keď sú k dispozícii spoľahlivé dôkazy o tom, že sa naozaj stalo niečo vážne.

17. K čomu to povedie, keď sa budeme usilovať o pokoj?

17 Kým budú ľudia nedokonalí, bude medzi nimi dochádzať k nezhodám. Učeník Jakub výstižne napísal: „Ak sa niekto nepotkýna v slove, je dokonalý muž, schopný držať na uzde aj celé svoje telo.“ ​(Jak. 3:2) Ak chceme urovnávať nezhody, musíme sa veľmi usilovať o pokoj. (Žalm 34:14) Potom budeme mať dobré vzťahy so spolukresťanmi a prispejeme k jednote v zbore. (Žalm 133:1–3) No predovšetkým budeme mať dobrý vzťah k Jehovovi, „Bohu, ktorý dáva pokoj“. (Rim. 15:33) Tieto požehnania zažije každý z nás, ak bude urovnávať nezhody s láskou.

^ [1] (odsek 12) Ďalší, ktorí v pokoji vyriešili nezhody, boli: Jakob, ktorý napravil narušený vzťah s Ezauom (1. Mojž. 27:41–45; 33:1–11), Jozef, ktorý odpustil svojim bratom (1. Mojž. 45:1–15), a Gedeon, ktorý sa nedal vtiahnuť do sporu s Efraimčanmi (Sud. 8:1–3). Možno si spomenieš aj na iné biblické postavy, ktoré konali podobne.