1. K akej zmene došlo na niektorých miestach v posledných desaťročiach?

CELÉ tisícročia sa väčšina ľudí hlásila k nejakému náboženstvu. Ale v posledných desaťročiach sa to veľmi zmenilo. Čím ďalej, tým viac ľudí o sebe tvrdí, že nepatria k žiadnemu náboženstvu. A v niektorých krajinách to o sebe hovorí väčšina ľudí. * (Mat. 24:12)

2. Prečo mnohí ľudia nie sú nábožensky založení?

² Prečo stále viac ľudí o sebe hovorí, že nie sú nábožensky založení? * Niektorí sa možno zameriavajú na pôžitky alebo na svoje problémy. (Luk. 8:14) Iní sa stali ateistami. Ďalší síce veria v Boha, ale považujú náboženstvo za staromódne, nepraktické a nezlučiteľné s vedou a logickým myslením. Možno je to preto, že od priateľov, učiteľov alebo z médií počúvajú, že evolučná teória je fakt, a málokedy počujú logické dôvody pre vieru v Boha. Ešte ďalších znechucuje správanie duchovných, ktorí túžia po peniazoch a po moci. A na niektorých miestach zase náboženskú činnosť obmedzujú vlády.

3. Čo sa dozvieme v tomto článku?

³ Ježiš od nás očakáva, že budeme „robiť učeníkov z ľudí všetkých národov“. (Mat. 28:19) Ako môžeme pomáhať  ľuďom, ktorí nie sú nábožensky založení, aby sa naučili milovať Boha a stali sa Kristovými učeníkmi? Musíme si uvedomiť, že reakcia človeka na pravdu z Biblie možno závisí od toho, z akého prostredia pochádza. Napríklad Európania môžu reagovať na dobrú správu odlišne ako ľudia z Ázie. Prečo? Lebo mnohí Európania vedia niečo o Biblii a o učení, že všetko vytvoril Boh. Ale v Ázii väčšina ľudí Bibliu nepozná alebo o nej vedia len veľmi málo a možno ani neveria v Stvoriteľa. V tomto článku si povieme, ako môžeme zapôsobiť na srdce všetkých, ktorých v službe stretneme, bez ohľadu na ich pôvod.

4. Prečo si môžeme v službe zachovať pozitívny postoj?

⁴ Buď pozitívny. Mnohí z tých, ktorí sa každý rok stávajú Jehovovými svedkami, predtým neboli nábožensky založení. Niektorí sa už pred spoznaním pravdy riadili vysokými morálnymi hodnotami a boli znechutení pokrytectvom v náboženstve. Iní žili nemorálne a mali zlozvyky, ktorých sa museli zbaviť. Môžeme si byť istí, že s Jehovovou pomocou dokážeme nájsť ľudí, ktorí sú „správne naklonení k večnému životu“. (Sk. 13:48; 1. Tim. 2:3, 4)

5. Čo často spôsobuje, že ľudia priaznivo reagujú na dobrú správu?

⁵ Buď láskavý a taktný. Priaznivá reakcia ľudí na dobrú správu často závisí viac od toho, ako im ju predložíme, než od toho, čo im povieme. Ľudia sú radi, keď sme láskaví, taktní a úprimne sa o nich zaujímame, keď im svoje názory nevnucujeme, ale snažíme sa chápať ich postoj k náboženstvu. Napríklad niektorí sa neradi rozprávajú o náboženstve s neznámym človekom. Iní si myslia, že je neslušné pýtať sa druhého, či verí v Boha. Ďalší sa cítia nepríjemne, keď druhí vidia, že čítajú Bibliu, najmä s Jehovovými svedkami. V každom prípade by sme mali byť vnímaví na ich pocity. (2. Tim. 2:24)

6. Z čoho vidno, že Pavol bol v službe prispôsobivý, a ako ho môžeme napodobňovať?

⁶ Niektorí ľudia nemajú radi, keď používame také slová ako „Biblia“, „stvorenie“, „Boh“ alebo „náboženstvo“. Čo by sme vtedy mali robiť? Môžeme napodobniť apoštola Pavla a byť prispôsobiví. Keď sa Pavol rozprával so Židmi, citoval Božie Slovo. Ale keď hovoril s gréckymi filozofmi na Areopágu, nepovedal, že cituje z Písma. (Sk. 17:2, 3, 22–31) Ako sa môžeme riadiť jeho príkladom? Keď sa rozprávaš s človekom, ktorý neuznáva Bibliu ako autoritu, možno je lepšie nepoužívať slovo Biblia. Ak si myslíš, že by niekomu bolo nepríjemné, keby iní videli, že mu z nej čítaš, skús mu ukázať biblické verše nejakým menej nápadným spôsobom, napríklad v elektronickom zariadení.

7. Čo by sme mali robiť, ak chceme napodobniť Pavlov príklad opísaný v 1. Korinťanom 9:20–23?

⁷ Buď chápavý a pozorne počúvaj. Mali by sme sa snažiť pochopiť, čo všetko mohlo človeka, s ktorým sa rozprávame, ovplyvniť. (Prísl. 20:5) Vráťme sa k Pavlovmu príkladu. Pavol vyrastal medzi Židmi. Keď oznamoval dobrú správu pohanom, určite bol prispôsobivý, lebo o Jehovovi a o Božom Slove vedeli len málo alebo takmer nič. Ak chceme lepšie chápať ľudí v našom obvode a prispôsobiť sa im, možno sa najprv musíme  o nich niečo dozvedieť alebo sa poradiť so skúsenými zvestovateľmi. (Prečítajte 1. Korinťanom 9:20–23.)

8. Napríklad ako môžeme začať rozhovor o Biblii?

⁸ Naším cieľom je nájsť tých, ktorí sa chcú učiť o pravde. (Mat. 10:11) Ak máme byť úspešní, musíme sa pýtať ľudí na ich názor a potom ich pozorne počúvať. Istý brat v Anglicku sa pýta ľudí na ich názor, ako mať šťastné manželstvo, ako vychovávať deti a ako sa vyrovnávať s nespravodlivosťou. Keď si ich vypočuje, povie: „Čo si myslíte o tejto rade, ktorá bola napísaná takmer pred 2 000 rokmi?“ Bez toho, aby spomenul slovo „Biblia“, im potom vo svojom mobile ukáže výstižné biblické verše.

9. Ako môžeme pomáhať ľuďom, ktorí sa neradi rozprávajú o duchovných veciach?

⁹ Ako môžeme zapôsobiť na srdce tých, ktorí sa nechcú rozprávať o Bohu? Tak, že sa s nimi porozprávame o niečom, čo je im blízke. Napríklad mnohí ľudia majú radi prírodu. Preto by sme im mohli povedať: „Asi poznáte mnoho vynálezov, ktoré vedci odpozorovali z prírody. Napríklad pri vynáleze mikrofónu ich inšpirovalo ucho a pri vynáleze kamery oko. Čo vám príde na myseľ, keď premýšľate o prírode? Myslíte si, že vznikla sama od seba, že ju niekto vytvoril alebo niečo iné?“ Keď si ich vypočujeme, môžeme dodať: „Keď inžinieri napodobňujú konštrukciu ucha a oka, vzniká otázka, od koho sa v skutočnosti učia. Zaujalo ma, čo napísal jeden staroveký básnik: ‚Či Ten, ktorý vsadil ucho, nemôže počuť? Alebo Ten, ktorý sformoval oko, nemôže vidieť?... Vyučuje ľudí poznaniu.‘ Niektorí vedci dospeli k rovnakému záveru a veria v Stvoriteľa.“ (Žalm 94:9, 10) Potom im môžeme prehrať video zo série videí s názvom „Názory na pôvod života“ na stránke jw.org^® v časti „Interview a rozprávanie“. (Nájdete v časti PUBLIKÁCIE > FILMY A VIDEÁ.) Alebo im môžeme dať brožúru Bol život stvorený? či Pôvod života – päť otázok, ktoré si zaslúžia pozornosť.

10. Ako by sme mohli začať rozhovor s človekom, ktorý sa nerád rozpráva o duchovných veciach?

¹⁰ Väčšina ľudí túži po lepšej budúcnosti. Mnohí sa však boja, že zem bude zničená alebo sa stane neobývateľnou. Jeden  cestujúci dozorca v Nórsku hovorí, že ľudia, ktorí sa neradi rozprávajú o duchovných veciach, sú často ochotní rozprávať sa o situácii vo svete. Po pozdrave obyčajne povie: „Myslíte si, že nás čaká lepšia budúcnosť? Dá sa očakávať, že ju zabezpečia politici, vedci alebo niekto iný?“ Keď si osloveného človeka pozorne vypočuje, prečíta alebo cituje biblický verš, z ktorého vyplýva, prečo sa môžeme pozerať do budúcnosti s optimizmom. Niektorých zaujme biblický sľub, že zem tu bude navždy a dobrí ľudia budú na nej žiť večne. (Žalm 37:29; Kaz. 1:4)

11. a) Prečo by sme mali v službe používať rôzne prístupy? b) Ako môžeme napodobňovať Pavlov príklad opísaný v Rimanom 1:14–16?

¹¹ V službe by sme mali používať rôzne prístupy. Prečo? Lebo každý človek je iný. To, čo zaujíma jedného, nemusí zaujímať druhého. Niektorým neprekáža rozprávať sa o Bohu alebo o Biblii, ale iní zareagujú lepšie, keď sa s nimi najprv porozprávame na inú tému. Mali by sme sa rozprávať o pravde so všetkými ľuďmi bez rozdielu a využívať na to každú príležitosť. (Prečítajte Rimanom 1:14–16.) Majme pritom na pamäti, že je to Jehova, kto pôsobí, že pravda zapustí korienky v srdci úprimných ľudí a začne rásť. (1. Kor. 3:6, 7)

12. Ako môžeme začať rozhovor s ľuďmi z Ázie, ktorí sa nikdy vážnejšie nezamysleli nad tým, či existuje Stvoriteľ?

¹² Na celom svete sa zvestovatelia stretávajú so stále väčším počtom ľudí z ázijských krajín. Niektorí z nich pochádzajú z krajín, kde vlády obmedzujú náboženskú činnosť. Iní sa nikdy vážnejšie nezamysleli nad tým, či existuje Stvoriteľ. Niektorých zaujíma, čo učí Biblia, a hneď prijmú ponuku biblického štúdia, ale iní sa spočiatku bránia novým myšlienkam. Ako im môžeme pomôcť? Niektorí skúsení zvestovatelia zistili, že je dobré najprv sa s nimi priateľsky porozprávať o bežných veciach a prejaviť o nich úprimný záujem. Potom im pri vhodnej príležitosti povedia, ako sa im zlepšil život, keď začali uplatňovať konkrétne biblické zásady.

13. Ako môžeme vzbudiť záujem ľudí o Bibliu? (Pozri obrázok na titulnej strane.)

¹³ Na mnohých ľudí zapôsobia najmä praktické rady, ktoré nachádzame v Biblii. (Kaz. 7:12) Istá sestra, ktorá v New Yorku navštevuje ľudí hovoriacich mandarínskou čínštinou, hovorí: „Snažím sa o ľudí prejavovať záujem a vypočuť si ich. Keď zistím, že sa sem prisťahovali len nedávno, pýtam sa ich: ‚Ako ste si tu zvykli? Našli ste si už prácu? Ako vás tu ľudia prijali?‘“ Niekedy má príležitosť porozprávať im o Biblii. Keď je to vhodné, dodá: „Čo je podľa vás kľúčom k tomu, aby ľudia spolu dobre vychádzali? Môžem vám ukázať jedno biblické príslovie? Píše sa tam: ‚Začiatok sporu je ako vypúšťanie vôd; preto sa vzdiaľ skôr, ako vypukne hádka.‘ Myslíte si, že je to dobrá rada?“ (Prísl. 17:14) Keď vedieme s ľuďmi takéto rozhovory, zistíme, či by sa o Biblii chceli dozvedieť viac.

14. Ako istý brat na Ďalekom východe pomáha spoznať pravdu ľuďom, ktorí neveria v Boha?

¹⁴ A ako môžeme pomáhať tým, ktorí neveria v Boha? Istý brat na Ďalekom východe už dlhý čas oznamuje dobrú správu ľuďom, ktorí nie sú nábožensky založení. Vysvetľuje: „Keď mi niekto povie, že  je neveriaci, často to znamená, že neverí v bohov, ktorých tu uctieva väčšina ľudí. Obvykle súhlasím, že väčšinu bohov si vymysleli ľudia. Často takému človeku prečítam Jeremiáša 16:20: ‚Môže si pozemský človek narobiť bohov, keď to nie sú nijakí bohovia?‘ Potom sa ho opýtam: ‚Ako sa dá zistiť, ktorý Boh je skutočný a ktorého si vymysleli ľudia?‘ Pozorne si ho vypočujem a prečítam mu Izaiáša 41:23: ,Povedzte veci, ktoré prídu potom, nech vieme, že ste bohovia.‘ Potom mu ukážem, ako sa splnilo nejaké konkrétne proroctvo z Biblie.“

15. Čo sa učíme od jedného brata z východnej Ázie?

¹⁵ Jeden brat vo východnej Ázii rozpráva, čo sa mu osvedčilo pri vykonávaní opätovných návštev: „Ukazujem ľuďom praktické rady z Biblie, splnené proroctvá a zákony, ktorými sa riadi vesmír. Potom im vysvetľujem, ako to všetko dokazuje existenciu živého a múdreho Stvoriteľa. Keď niekto pripustí, že Boh existuje, začnem mu ukazovať, čo Biblia hovorí o Jehovovi.“

16. a) Prečo je podľa Hebrejom 11:6 dôležité, aby záujemcovia mali vieru v Boha a v Bibliu? b) Ako môžeme záujemcom pomáhať, aby si rozvíjali vieru?

¹⁶ Keď študujeme s ľuďmi, ktorí nie sú nábožensky založení, musíme im pomáhať, aby si posilňovali vieru v Boha. (Prečítajte Hebrejom 11:6.) Okrem toho im musíme pomáhať, aby si posilňovali dôveru v Bibliu. To si od nás vyžaduje, aby sme im niektoré myšlienky zopakovali viackrát. Na každom štúdiu by sme s nimi mali rozobrať nejaký dôkaz, že Biblia je Božie Slovo. Môžeme to robiť tak, že sa s nimi krátko porozprávame o splnených biblických proroctvách, o vedeckej a historickej presnosti Biblie alebo o jej praktických radách.

17. Aký vplyv to má na ľudí, keď cítia, že ich máme radi?

¹⁷ Keď ľuďom prejavujeme lásku, bez ohľadu na to, či sú nábožensky založení, alebo nie, môžeme im pomôcť, aby sa stali Ježišovými nasledovníkmi. (1. Kor. 13:1) Keď ich učíme z Biblie, naším cieľom je ukázať im, že Boh nás miluje a chce, aby sme ho aj my milovali. Každý rok si tisíce ľudí, ktorí sa predtým o duchovné veci nezaujímali vôbec alebo len veľmi málo, vypestovali vzťah k Bohu a dali sa pokrstiť. Preto buď pozitívny a prejavuj osobný záujem o všetkých ľudí. Ochotne si ich vypočuj a snaž sa ich pochopiť. Buď pre nich dobrým príkladom a tak im pomáhaj, aby sa stali Kristovými učeníkmi.