Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Otázky čitateľov

Otázky čitateľov

Čo znamená spojenie dvoch palíc opísané v 37. kapitole Ezechiela?

Jehova odovzdal Ezechielovi posolstvo nádeje, že izraelský národ bude po návrate do Zasľúbenej krajiny opäť zjednotený. Toto posolstvo zároveň predpovedá zjednotenie Božieho ľudu v posledných dňoch.

Jehova povedal prorokovi Ezechielovi, aby si vzal dve palice. Na jednu mal napísať „Pre Júdu a pre synov Izraela, jeho spoločníkov“, a na druhú „Pre Jozefa, Efraimova palica, a pre celý dom Izraela, jeho spoločníkov“. Tieto dve palice sa mali stať v jeho ruke „jednou palicou“. (Ezech. 37:15–17)

 Čo predstavuje výraz „Efraim“? Kmeň Efraim bol najvýznamnejším z desiatich kmeňov severného izraelského kráľovstva. Z tohto kmeňa pochádzal aj prvý kráľ tohto kráľovstva, Jeroboám. (5. Mojž. 33:13, 17; 1. Kráľ. 11:26) Tento kmeň tvorili potomkovia Jozefovho syna Efraima. (4. Mojž. 1:32, 33) Jozef dostal od svojho otca Jakoba mimoriadne požehnanie. Preto bolo vhodné, že palica predstavujúca desaťkmeňové kráľovstvo bola označená ako „Efraimova palica“. V roku 740 pred n. l., čiže dávno predtým, ako Ezechiel zaznamenal proroctvo o dvoch paliciach, Asýrčania dobyli severné izraelské kráľovstvo a jeho obyvateľov vzali do zajatia. (2. Kráľ. 17:6) Asýrsku ríšu neskôr nahradila Babylonská ríša. Takže keď Ezechiel písal toto proroctvo, väčšina Izraelitov bola rozptýlená po Babylonskej ríši.

V roku 607 pred n. l. Babylončania dobyli južné dvojkmeňové judské kráľovstvo a odviedli jeho obyvateľov do Babylona. Možno vzali aj každého, kto ešte zostal v severnom kráľovstve. Nad južným kráľovstvom vládli králi z kmeňa Júdu. K obyvateľom tohto kráľovstva patrili aj kňazi, lebo slúžili v chráme v Jeruzaleme. (2. Par. 11:13, 14; 34:30) Palica „pre Júdu“ preto vhodne predstavuje dvojkmeňové kráľovstvo.

Kedy boli tieto dve symbolické palice spojené? Bolo to v roku 537 pred n. l., keď sa Izraeliti vrátili do Jeruzalema, aby znovu postavili chrám. Z vyhnanstva sa spoločne vrátili zástupcovia oboch kráľovstiev — dvojkmeňového i desaťkmeňového. Odvtedy už synovia Izraela neboli rozdelení. (Ezech. 37:21, 22) Opäť jednotne uctievali Jehovu. Toto zmierenie predpovedali aj proroci Izaiáš a Jeremiáš. (Iz. 11:12, 13; Jer. 31:1, 6, 31)

Akú dôležitú pravdu o čistom uctievaní sa učíme z tohto proroctva? Jehova spôsobí, aby boli všetci jeho služobníci jednotní. (Ezech. 37:18, 19) Spĺňa sa tento sľub o jednote aj v našich dňoch? Áno. Toto proroctvo sa začalo spĺňať v roku 1919, keď bol Boží ľud postupne zorganizovaný a zjednotený. Satanove snahy natrvalo ho rozdeliť boli zmarené.

V tom čase mala väčšina tých, ktorí boli zjednotení, nádej stať sa kráľmi a kňazmi s Ježišom v nebi. (Zjav. 20:6) V symbolickom zmysle boli ako palica pre Júdu. No postupom času sa k duchovným Židom pripájalo stále viac ľudí s nádejou na život na zemi. (Zech. 8:23) Tí boli ako palica pre Jozefa, lebo nemali vyhliadku vládnuť s Kristom.

Dnes jednotne slúžia Jehovovi obe skupiny. Majú jedného Kráľa, Ježiša Krista, ktorý je v proroctve označený ako „môj sluha Dávid“. (Ezech. 37:24, 25) Ježiš sa v súvislosti so svojimi nasledovníkmi modlil: „Aby boli všetci jedno, tak ako si ty, Otče, v spojení so mnou a ja v spojení s tebou.“ * (Ján 17:20, 21) Ježiš predpovedal aj to, že malé stádo jeho pomazaných nasledovníkov a „iné ovce“ sa stanú „jedným stádom jedného pastiera“. (Ján 10:16) Jeho slová výstižne opisujú duchovnú jednotu Jehovovho ľudu, bez ohľadu na to, aká nádej je pred nimi.

^ 6. ods. Je zaujímavé, v akom poradí Ježiš vyrozprával podobenstvá o znamení svojej prítomnosti. Najprv hovoril o „vernom a rozvážnom otrokovi“, malej skupine pomazaných bratov, ktorí sa mali ujímať vedenia. (Mat. 24:45–47) Potom uviedol podobenstvá týkajúce sa v prvom rade všetkých kresťanov s nebeskou nádejou. (Mat. 25:1–30) A nakoniec hovoril o tých, ktorí budú mať nádej na život na zemi a budú pomáhať Kristovým bratom. (Mat. 25:31–46) Podobne aj Ezechielovo proroctvo sa v našich dňoch splnilo najprv na tých, ktorí majú nebeskú nádej. A hoci desaťkmeňové kráľovstvo zvyčajne nepredstavuje ľudí s pozemskou nádejou, jednota opísaná v tomto proroctve nám pripomína jednotu, ktorá vládne medzi nimi a kresťanmi s nebeskou nádejou.