Prejsť na článok

Prejsť na obsah

 Z NÁŠHO ARCHÍVU

„Zvestovatelia Kráľovstva v Británii, zobuďte sa!“

„Zvestovatelia Kráľovstva v Británii, zobuďte sa!“

V LONDÝNSKOM vydaní Informátora * z decembra 1937 zaznela naliehavá výzva: „Zvestovatelia Kráľovstva v Británii, zobuďte sa!“ Článok ďalej poukazoval na situáciu, ktorá čitateľa nútila vážne sa zamyslieť: „Za posledných 10 rokov sme nezaznamenali žiaden mimoriadny vzrast.“ Správa o službe na úvodnej strane za obdobie od roku 1928 do roku 1937 potvrdzovala túto skutočnosť.

PRIVEĽA PRIEKOPNÍKOV?

Čo viedlo k tomu, že zvestovateľská služba v Británii sa spomalila? Zbory zjavne upadli do stereotypu a v činnosti pokračovali rovnakým tempom už mnoho rokov. Okrem toho pobočka rozhodla, že na prepracovanie obvodov v Británii postačí 200 priekopníkov. Tí vydávali svedectvo najmä na miestach, kde bolo málo Jehovových svedkov, a tak nemohli spolupracovať so zborom. Zvestovateľom, ktorí chceli priekopníčiť, pobočka oznámila, že v Británii je ich už dostatok, a nabádala ich, aby išli slúžiť do iných európskych krajín. Mnohí teda odišli do zahraničia, napríklad do Francúzska, hoci cudzí jazyk ovládali len trochu alebo ho neovládali vôbec.

„VÝZVA K ČINNOSTI“

V roku 1937 bol v Informátore uverejnený článok, v ktorom bol vytýčený cieľ venovať službe v roku 1938 milión hodín. To by sa dalo dosiahnuť, keby zvestovatelia strávili v službe 15 hodín mesačne a priekopníci 110 hodín. Súčasťou návrhu bolo, aby si zvestovatelia v rámci skupín vyhradili dni, keď pôjdu do služby na päť hodín. Mali sa zamerať na opätovné návštevy, najmä vo večerných hodinách počas týždňa.

Nadšení priekopníci v službe

Na službu sa opäť začal klásť väčší dôraz a mnohých to veľmi nadchlo. Hilda Padgettová * spomína: „Z ústredia zaznela výzva k činnosti, po ktorej mnohí z nás veľmi túžili a ktorá už zakrátko priniesla úžasné výsledky.“ Sestra E. F. Wallisová sa vyjadrila: „Návrh, aby sme v niektoré dni strávili v službe 5 hodín, bol skvelý nápad! Mohli by sme mať z niečoho väčšiu radosť, než keď venujeme raz za čas celé dni službe Pánovi?... Že sme boli unavení? Možno. Ale viete, akí sme boli šťastní?“ Aj mladý brat Stephen Miller si uvedomoval, že služba je naliehavá, a zareagoval na túto výzvu. Chcel sa naplno venovať službe, kým mal na to príležitosť. Pamätal si, ako skupiny zvestovateľov trávili celé dni v službe, premiestňovali sa na bicykloch a počas letných večerov púšťali ľuďom nahrávky prednášok. Okrem toho sa horlivo zapájali do informačných pochodov s pútačmi a slúžili s časopismi na ulici.

Informátore zaznela aj ďalšia výzva: „Hľadá sa 1 000 priekopníkov.“ Nový spôsob prideľovania  obvodov umožnil, aby priekopníci už nepracovali sami, ale so zborom. Pre zbory boli povzbudením a posilnením. Sestra Joyce Ellisová (za slobodna Barberová) spomína: „Táto výzva prebudila v mnohých túžbu stať sa priekopníkmi. Mala som iba 13 rokov, ale aj ja som chcela byť priekopníčkou.“ Tento cieľ dosiahla v júli 1940, keď mala 15 rokov. Aj Peter, ktorý sa neskôr stal jej manželom, zareagoval na výzvu, aby každý „začal premýšľať nad priekopníckou službou“. V júni 1940, keď mal 17 rokov, šliapal na bicykli 105 kilometrov do mesta Scarborough, kam bol pridelený ako priekopník.

Medzi novými obetavými priekopníkmi boli aj Cyril a Kitty Johnsonovci. Rozhodli sa, že predajú dom a osobný majetok, aby v službe celým časom mali z čoho žiť. Cyril dal výpoveď v práci a o mesiac už začali priekopníčiť. Povedal: „Boli sme si istí, že je to správne rozhodnutie. Urobili sme to ochotne a s radosťou.“

PRIEKOPNÍCKE DOMOVY

Počet priekopníkov prudko stúpal, a tak bratia, ktorí viedli dielo, podnikli kroky, aby tento vzrast podporili. V roku 1938 zónový služobník Jim Carr (teraz nazývaný krajský dozorca) uplatnil návrh zriadiť v mestách priekopnícke domovy. Priekopníci boli nabádaní, aby bývali a slúžili spoločne, čím znížia svoje náklady. V Sheffielde si prenajali veľký dom a jeden brat bol poverený, aby sa oň staral. Miestny zbor naň finančne prispel a daroval nábytok. Jim povedal: „Každý robil, čo mohol.“ V dome bývalo desať horlivých priekopníkov, ktorí si udržiavali dobré duchovné návyky. Každé ráno pri raňajkách rozoberali denný text a potom šli do pridelených obvodov v rôznych častiach mesta.

Británia zažila prudký nárast priekopníkov

Priekopníci i zvestovatelia teda na výzvu zareagovali a v roku 1938 skutočne dosiahli v službe milión hodín. Urobili pokrok vo všetkých odvetviach zvestovateľskej činnosti. Do piatich rokov sa počet zvestovateľov v Británii takmer strojnásobil. Na službu sa opäť kládol väčší dôraz a vďaka tomu bol Jehovov ľud lepšie pripravený na skúšky počas vojny.

S blížiacou sa armagedonskou vojnou sa aj dnes rady priekopníkov v Británii rozširujú. V októbri 2015 ich tam slúžilo 13 224, čo je najviac za posledných desať rokov. Presvedčili sa, že služba celým časom je ten najlepší spôsob života.

^ 3. ods. Informátor bol neskôr premenovaný na Našu službu Kráľovstva.

^ 8. ods. Životný príbeh sestry Padgettovej vyšiel v Strážnej veži z 1. októbra 1995, strany 19 – 24.