Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Oslobodení z pút falošného náboženstva

Oslobodení z pút falošného náboženstva

„Vyjdite z neho, ľud môj.“ ​(ZJAV. 18:4)

PIESNE: 101, 93

1. Prečo mohol Boží ľud dúfať, že bude vyslobodený zo zajatia Veľkého Babylona, a aké otázky preskúmame?

V PREDCHÁDZAJÚCOM článku sme sa dozvedeli, ako sa verní kresťania dostali do zajatia Veľkého Babylona. No dobrou správou je, že v ňom nemali zostať navždy. Boh dal svojmu ľudu pokyn: „Vyjdite z neho, ľud môj.“ ​(Prečítajte Zjavenie 18:4.) Tieto slová by nemali význam, keby bolo nemožné oslobodiť sa z pút svetovej ríše falošného náboženstva. Ale kedy bol Boží ľud úplne oslobodený z pazúrov Veľkého Babylona? Určite sa to túžime dozvedieť. Najprv si však musíme zodpovedať otázky: Aký postoj k Veľkému Babylonu mali Bádatelia Biblie pred rokom 1914? Podieľali sa na službe aj počas prvej svetovej vojny? A súvisí ich zajatie vo Veľkom Babylone s tým, že v tom čase potrebovali naprávanie?

„PÁD BABYLONA“

2. Aký postoj k falošnému náboženstvu zaujali raní Bádatelia Biblie?

V desaťročiach pred prvou svetovou vojnou si Charles Taze Russell a jeho spoločníci uvedomili, že náboženské organizácie takzvaného kresťanstva neučia biblickú pravdu.  Preto sa v súlade so svojím vtedajším porozumením rozhodli, že sa úplne oddelia od falošného náboženstva. Už v novembri 1879 bolo v Sionskej Strážnej veži otvorene uvedené, aký je ich biblický postoj k Veľkému Babylonu: „Každú cirkev, ktorá tvrdí, že je cudnou pannou zasnúbenou Kristovi, a pritom je v skutočnosti spojená so svetom (šelmou) a je ním podporovaná, musíme odsúdiť ako takú, ktorá je v biblickej reči cirkev smilnica.“ ​(Prečítajte Zjavenie 17:1, 2.)

3. Aké rozhodné kroky podnikli Bádatelia Biblie, aby dali najavo, že už nechcú mať nič spoločné s falošným náboženstvom? (Pozri obrázok v úvode článku.)

Bohabojní muži a ženy vedeli, čo musia urobiť. Nemohli očakávať Božie schválenie, keby naďalej podporovali organizácie falošného náboženstva. Mnohí Bádatelia Biblie napísali list s oznámením, že vystupujú z cirkvi. V niektorých prípadoch ho nahlas prečítali na cirkevnom zhromaždení. Ak im to nedovolili, poslali kópiu listu každému členovi cirkvi. S falošným náboženstvom nechceli mať nič spoločné! V inej dobe by za takýto odvážny krok draho zaplatili. Ale koncom 19. storočia už cirkvi v mnohých krajinách začali strácať vládnu podporu. Občania takýchto krajín mohli bez strachu debatovať o náboženských otázkach a otvorene vyjadrovať svoj nesúhlas s učením tradičných cirkví.

4. Aký postoj k Veľkému Babylonu zaujal Boží ľud počas prvej svetovej vojny?

Bádatelia Biblie pochopili, že o svojom postoji k falošnému náboženstvu nestačí informovať len príbuzných, priateľov a členov cirkvi. Celý svet sa musel dozvedieť, čím Veľký Babylon v skutočnosti je: náboženskou prostitútkou. A tak v decembri 1917 a v prvých mesiacoch roku 1918 niekoľko tisíc Bádateľov Biblie rozšírilo 10 000 000 výtlačkov letáku s hlavným námetom „Pád Babylona“. Obsahoval tvrdé obvinenie takzvaného kresťanstva. Ako sa dá očakávať, duchovenstvo zúrilo. Ale Bádatelia Biblie sa nedali zastrašiť a naďalej pokračovali v tejto dôležitej činnosti. Riadili sa slovami: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ ​(Sk. 5:29) Čo sa z toho učíme? Jasne vidíme, že títo kresťanskí muži a ženy neboli ani zďaleka v zajatí Veľkého Babylona. Naopak, počas prvej svetovej vojny sa už oslobodzovali od jeho vplyvu a pomáhali v tom i ďalším.

HORLIVÁ ČINNOSŤ POČAS PRVEJ SVETOVEJ VOJNY

5. Prečo môžeme povedať, že bratia boli počas prvej svetovej vojny veľmi horliví?

Donedávna sme vysvetľovali, že Bádatelia Biblie stratili Jehovovo schválenie, pretože počas prvej svetovej vojny neprejavovali vo zvestovateľskej službe dostatočnú horlivosť. Hovorili sme, že práve preto Jehova dovolil, aby sa na krátky čas dostali do zajatia Veľkého Babylona. Ale neskôr vyšlo najavo, že verní bratia a sestry, ktorí slúžili Bohu v rokoch 1914 až 1918, robili ako skupina všetko, čo mohli, aby zvestovateľská činnosť pokračovala. Pre toto tvrdenie existujú silné dôkazy. Keď presnejšie pochopíme históriu Božieho ľudu, môžeme jasnejšie porozumieť niektorým udalostiam, o ktorých sa píše v Biblii.

6., 7. a) Aké ťažkosti museli Bádatelia Biblie prekonať počas prvej svetovej vojny? b) Uveď príklad, akú horlivosť prejavovali Bádatelia Biblie.

 Dôkazy svedčia o tom, že Bádatelia Biblie vydali počas prvej svetovej vojny (1914 – 1918) obrovské svedectvo. Nebolo to pre nich ľahké, a to z niekoľkých dôvodov. Zamyslime sa nad dvomi z nich. Po prvé, zvestovateľská činnosť v tých dňoch pozostávala hlavne z ponuky biblickej literatúry. Keď na začiatku roku 1918 úrady zakázali knihu Ukončené tajomstvo, mnohým bratom to zvestovateľskú službu veľmi skomplikovalo. Ešte sa nenaučili vydávať svedectvo len s Bibliou v ruke a spoliehali sa na to, že kniha Ukončené tajomstvo bude „hovoriť“ za nich. Po druhé, zvestovateľskú činnosť sťažovala aj ničivá epidémia španielskej chrípky, ktorá vypukla v roku 1918. Táto hrozná a rýchlo sa šíriaca nákaza spôsobila, že zvestovatelia sa už v službe nemohli pohybovať tak ako predtým. Napriek týmto a iným ťažkostiam však Bádatelia Biblie ako celok robili všetko, čo mohli, aby dielo pokračovalo.

Bádatelia Biblie boli naozaj veľmi horliví! (Pozri 6. a 7. odsek.)

Malá skupina Bádateľov Biblie začala v roku 1914 premietať „Fotodrámu Stvorenie“. Toto predstavenie bolo kombináciou filmu a diapozitívov v synchronizácii so zvukom a sprevádzalo divákov udalosťami od stvorenia až po koniec Milénia. V tom čase to bolo niečo mimoriadne. Skús si to predstaviť. Len v roku 1914 videlo „Fotodrámu“ vyše 9 000 000 ľudí, čo je viac ako dnešný počet zvestovateľov na celom svete! Správy ďalej ukazujú, že v roku 1916 sa v Spojených štátoch zúčastnilo na verejných prednáškach 809 393 poslucháčov a v roku 1918 ich počet stúpol na 949 444. Teda niet pochýb, že Bádatelia Biblie boli veľmi horliví!

8. Ako počas prvej svetovej vojny posilňovali Bádateľov Biblie bratia, ktorí viedli dielo?

Bratia, ktorí viedli dielo, vynakladali počas prvej svetovej vojny mimoriadne úsilie, aby poskytovali duchovný pokrm a povzbudenie všetkým Bádateľom Biblie. Vďaka týmto opatreniam si bratia dokázali zachovať silu a mohli pokračovať v diele. Richard H. Barber,  ktorý sa v tom čase tiež horlivo zúčastňoval na službe, povedal: „Podarilo sa nám zabezpečiť niekoľkých cestujúcich dozorcov a udržať Strážnu vežu v obehu. Posielali sme ju aj do Kanady, kde bola zakázaná. Mal som možnosť poslať knihu Ukončené tajomstvo vo vreckovom formáte niekoľkým priateľom, ktorí o ňu prišli pri konfiškácii literatúry. Brat Rutherford nás požiadal, aby sme v niekoľkých mestách na západe Spojených štátov usporiadali zjazdy a vyslali tam rečníkov s cieľom čo najviac posilniť našich priateľov.“

OBDOBIE PREČISŤOVANIA

9. a) Prečo Boží ľud v rokoch 1914 až 1919 potreboval naprávanie? b) K akému záveru by sme nemali dôjsť?

Nie všetko, čo Bádatelia Biblie robili od roku 1914 do roku 1918, bolo v súlade s biblickými zásadami. Hoci to boli úprimní kresťania, ešte nemali správny pohľad na podriadenosť vládnym autoritám. (Rim. 13:1) Ako skupina si nezachovali vždy neutralitu k vojnovým konfliktom. Keď napríklad prezident Spojených štátov vyhlásil, že 30. máj 1918 má byť dňom modlitieb za mier, Strážna veža vyzvala Bádateľov Biblie, aby sa do tejto iniciatívy zapojili aj oni. Viacerí bratia si kúpili dlhopisy, aby finančne podporili vojnové úsilie, a niektorí dokonca išli do zákopov s puškami a bajonetmi. Je pravda, že Bádatelia Biblie potrebovali naprávanie. Avšak bolo by nesprávne myslieť si, že to bol dôvod, prečo sa dostali do zajatia Veľkého Babylona. Práve naopak, chápali, že sa majú oddeliť od svetovej ríše falošného náboženstva, a počas prvej svetovej vojny sa z jej zovretia už takmer úplne vymanili. (Prečítajte Lukáša 12:47, 48.)

10. Aký postoj zaujali Bádatelia Biblie, pokiaľ ide o posvätnosť života?

10 Hoci Bádatelia Biblie ešte úplne nerozumeli, čo znamená kresťanská neutralita, jedna vec im bola jasná: Biblia zakazuje vziať človeku život. Preto aj tých niekoľko bratov, ktorí vzali do ruky zbraň a išli do vojnových zákopov, rezolútne odmietlo použiť túto zbraň na zabitie človeka. Niektorých za to poslali do frontovej línie, kde mali prísť o život.

11. Ako vládne autority reagovali na biblický postoj Bádateľov Biblie k ozbrojeným konfliktom?

11 Pevný postoj bratov k vojne, aj keď nebol úplne neutrálny, očividne rozhneval Diabla a ten začal „prostredníctvom rozhodnutí vytvárať ťažkosti“. (Žalm 94:20) Generálmajor americkej armády James Franklin Bell povedal bratom J. F. Rutherfordovi a W. E. Van Amburghovi, že ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov sa pokúšalo presadiť zákon umožňujúci odsúdiť na trest smrti tých, ktorí odmietajú bojovať vo vojne. Pritom mal na mysli Bádateľov Biblie. Generál Bell povedal v návale hnevu bratovi Rutherfordovi: „Zákon však nebol prijatý, lebo [americký prezident] Wilson ho nepodpísal. Ale my vieme, ako vás dostať, a už na tom pracujeme!“

12., 13. a) Prečo boli ôsmi bratia, ktorí viedli dielo, odsúdení na dlhoročné tresty vo väzení? b) Dali sa títo bratia oslabiť vo svojom odhodlaní poslúchať Jehovu, keď boli vo väzení? Vysvetli to.

12 Vláda svoje hrozby nakoniec splnila. Bratia Rutherford, Van Amburg a ďalší šiesti zástupcovia Watch Tower  Society boli uväznení. Sudca poverený týmto prípadom pri vynášaní rozsudku vyhlásil: „Náboženská propaganda, ktorú šíria títo muži, je nebezpečnejšia než divízia nemeckých vojakov. Spochybnili nielen autoritu súdnych úradníkov a vojenskej spravodajskej služby, ale odsúdili aj náboženských služobníkov všetkých cirkví. Treba im uložiť prísny trest.“ ​(Faith on the March [Viera na pochode] od A. H. Macmillana, s. 99, angl.) Rozsudok bol naozaj prísny. Títo ôsmi Bádatelia Biblie boli odsúdení na dlhoročné tresty a mali si ich odpykať vo federálnej väznici v Atlante v americkom štáte Georgia. Po skončení vojny však boli prepustení a obvinenia proti nim boli stiahnuté.

13 Napriek uväzneniu sa títo ôsmi muži pevne pridržiavali Božieho Slova, hoci mu ešte úplne nerozumeli. V žiadosti o milosť adresovanej americkému prezidentovi napísali: „Pánova vôľa oznámená v Písme znie: ‚Nezabiješ.‘ Preto každý člen Medzinárodného združenia Bádateľov Biblie zasvätený Pánovi, ktorý by vedome porušil svoju zmluvu zasvätenia, by stratil Božiu priazeň a bol by zničený. Svedomie im teda nedovolí, aby úmyselne vzali život nejakej ľudskej bytosti.“ Boli to naozaj odvážne slová! Je jasné, že títo bratia sa nechceli dopustiť žiadneho kompromisu.

KONEČNE SLOBODA!

14. Čo sa podľa biblického proroctva stalo v období od roku 1914 do roku 1919?

14 Proroctvo v Malachiášovi 3:1–3 hovorí o období od roku 1914 do začiatku roku 1919, keď mali byť pomazaní „synovia Léviho“ prečistení. (Prečítajte.) Jehova, „pravý Pán“, prišiel v tom čase spolu s Ježišom Kristom, „poslom zmluvy“, do duchovného chrámu, aby preskúmal tých, ktorí tam slúžia. Jehova im poskytol naprávanie a očistil ich, takže boli pripravení prijať novú úlohu. V roku 1919 Ježiš vymenoval „verného a rozvážneho otroka“ a poveril ho, aby dával duchovný pokrm všetkým členom Božej domácnosti. (Mat. 24:45) Boží služobníci boli konečne oslobodení spod vplyvu Veľkého Babylona. Jehova im odvtedy prejavuje nezaslúženú láskavosť, vďaka čomu stále viac spoznávajú jeho vôľu a posilňujú si k nemu vzťah. Za jeho požehnanie sú veľmi vďační! [1]

15. Ako dáme najavo vďačnosť za oslobodenie z Veľkého Babylona?

15 Oslobodenie zo zajatia Veľkého Babylona je skutočne dôvodom na radosť. Satanove snahy vyhladiť pravé uctievanie úplne zlyhali. No nemali by sme zabúdať, prečo nás Jehova oslobodil. (2. Kor. 6:1) Veľa úprimných ľudí je ešte stále v zajatí falošného náboženstva. Potrebujú, aby im niekto ukázal, ako sa môžu z neho vyslobodiť. Napodobňujme teda našich bratov, ktorí žili v minulom storočí, a snažme sa zo všetkých síl pomáhať ľuďom, aby získali slobodu!

^ [1] (odsek 14) Medzi 70-ročným zajatím Židov v Babylone a tým, čo zažívali kresťania po vzniku odpadlíctva, existuje mnoho podobností. No nezdá sa pravdepodobné, že spomínané zajatie je prorockým predobrazom toho, čo sa stalo kresťanom. Napríklad dĺžka zajatia je odlišná. Preto by sme nemali hľadať prorocké paralely v každej podrobnosti babylonského zajatia, akoby sa to vzťahovalo na všetko, čo pomazaní kresťania zažili pred rokom 1919.