Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Lefèvre d’Étaples — chcel, aby aj obyčajní ľudia poznali Božie Slovo

Lefèvre d’Étaples — chcel, aby aj obyčajní ľudia poznali Božie Slovo

V JEDNO nedeľné ráno začiatkom 20. rokov 16. storočia obyvatelia Meaux, malého mesta neďaleko Paríža, nemohli uveriť tomu, čo práve počuli v kostole. Namiesto latinčiny počuli čítanie evanjelií vo svojom materinskom jazyku — vo francúzštine!

Jacques Lefèvre d’Étaples (latinsky Jacobus Faber Stapulensis), prekladateľ Biblie, ktorý bol za touto iniciatívou, neskôr jednému blízkemu priateľovi napísal: „Nedokážeš si ani predstaviť, ako Boh pomáha ľuďom na mnohých miestach, aby pochopili jeho Slovo.“

V tých časoch bola katolícka cirkev a teológovia v Paríži proti tomu, aby sa používali preklady Biblie v jazykoch bežných ľudí. Prečo sa teda Lefèvre rozhodol preložiť Bibliu do francúzštiny? A ako pomohol obyčajným ľuďom pochopiť Božie Slovo?

HĽADANIE PRAVÉHO VÝZNAMU PÍSMA

Predtým ako Lefèvre začal prekladať Bibliu, jeho cieľom bolo prinavrátiť pôvodný zmysel klasickým filozofickým a teologickým textom. Všimol si totiž, že tieto staroveké texty boli počas stáročí pozmenené alebo chybne preložené. Pri hľadaní skutočného významu starovekých textov začal podrobne skúmať aj latinskú Vulgátu, štandardnú Bibliu katolíckej cirkvi.

Na základe dôkladného skúmania Biblie dospel k záveru, že „štúdium božskej pravdy prináša... to najväčšie šťastie“. Preto sa prestal zaoberať štúdiom filozofie a všetku svoju energiu venoval prekladaniu Biblie.

V roku 1509 vydal Lefèvre porovnávaciu štúdiu piatich latinských verzií Žalmov vrátane svojej opravy Vulgáty. * Na rozdiel od vtedajších teológov sa usiloval nájsť „prirodzený zmysel“ biblických pasáží. Jeho výklad biblických myšlienok výrazne ovplyvnil aj ďalších biblických učencov a reformátorov. (Pozri rámček „ Ako Lefèvre ovplyvnil Martina Luthera“.)

Tabuľka s titulmi Boha, ktoré sa nachádzajú v Žalmoch, uvedená v Päťnásobnom žaltári vydanom v roku 1513

Lefèvre bol ako katolík presvedčený, že obnova cirkvi je možná, no len vtedy, keď budú obyčajní ľudia správne vyučovaní z Písma. Ale ako mohli mať obyčajní ľudia úžitok z Písma, keď väčšina týchto svätých spisov bola iba v latinčine?

PREKLAD BIBLIE DOSTUPNÝ VŠETKÝM

Úvod k evanjeliám, v ktorom Lefèvre vyjadruje túžbu všetkým sprístupniť Bibliu v ich rodnom jazyku

Hlboká láska k Božiemu Slovu viedla Lefèvra k tomu, že ho chcel sprístupniť čo najväčšiemu počtu ľudí. Preto v júni v roku 1523 vydal francúzsky preklad evanjelií v dvojzväzkovom vreckovom formáte. Tento malý formát bol o polovicu lacnejší ako bežné vydanie, a preto si ho mohli dovoliť aj chudobní.

 Ľudia na to okamžite zareagovali s nadšením. Muži aj ženy dychtivo čítali Ježišove slová vo svojom rodnom jazyku. Prvých 1 200 výtlačkov sa vypredalo už v priebehu niekoľkých mesiacov.

ODVÁŽNE SA POSTAVIL ZA BIBLIU

V úvode k evanjeliám Lefèvre vysvetlil, že ich preložil do francúzštiny preto, aby aj „obyčajní členovia“ cirkvi „boli oboznámení s pravdou evanjelia rovnako ako tí, ktorí ju majú v latinčine“. Ale prečo Lefèvrovi tak záležalo na tom, aby títo ľudia vedeli, čo naozaj učí Biblia?

Lefèvre veľmi dobre vedel, aký zlý vplyv mali ľudské náuky a filozofie na katolícku cirkev. (Marek 7:7; Kolosanom 2:8) A bol presvedčený, že prišiel čas na to, aby sa evanjeliá „v čistej podobe hlásali po celom svete a aby už nikto nebol zavádzaný falošnými ľudskými náukami“.

Lefèvre tiež odhalil neopodstatnenosť argumentov tých, ktorí boli proti prekladaniu Biblie do francúzštiny. Odsúdil ich pokrytectvo, keď povedal: „Ako môžu učiť ľudí, aby dodržiavali všetko, čo Ježiš prikázal, keď sú proti tomu, aby obyčajní ľudia čítali evanjelium vo vlastnom jazyku?“ ​(Rimanom 10:14)

Neprekvapuje teda, že teológovia na Parížskej univerzite Sorbonne sa čoskoro pokúsili  Lefèvra umlčať. V auguste roku 1523 vyjadrili námietky proti biblickým prekladom a komentárom vo francúzštine a označili ich za „škodlivé pre cirkev“. Nebyť francúzskeho kráľa Františka I., Lefèvre by bol odsúdený ako kacír.

„UMLČANÝ“ PREKLADATEĽ DOKONČUJE SVOJU PRÁCU

Lefèvre nedovolil, aby ho búrlivé debaty o jeho dielach odvádzali od prekladania Biblie. V roku 1524 po dokončení prekladu Gréckych Písiem (nazývaných tiež Nový Zákon) vydal francúzsky preklad Žalmov, vďaka ktorému sa mohli veriaci modliť „s väčšou oddanosťou a precítenejšie“.

Teológovia zo Sorbonny nestrácali čas a Lefèvrov preklad podrobili dôkladnému skúmaniu. Onedlho nariadili, aby bol jeho preklad Gréckych Písiem verejne spálený, a o niektorých jeho ďalších prácach vyhlásili, že „podporujú lutherovské kacírstvo“. Keď teológovia predvolali Lefèvra, aby obhájil svoje názory, rozhodol sa, že na to nebude reagovať, a utiekol do Štrasburgu. Tu sa snažil nenápadne pokračovať v prekladaní Biblie. Hoci niektorí to považovali za prejav nedostatku odvahy, Lefèvre bol presvedčený, že to je najlepší spôsob, ako reagovať na tých, ktorí si necenia vzácne „perly“ biblickej pravdy. (Matúš 7:6)

Takmer rok po úteku ho kráľ František I. vymenoval za vychovávateľa svojho štvorročného syna Karola. Vďaka tomu mal dostatok času na dokončenie prekladu Biblie. V roku 1530 bol s povolením cisára Karola V. v Antverpách vydaný Lefèvrov úplný preklad Biblie. *

VEĽKÉ NÁDEJE A NAKONIEC SKLAMANIE

Lefèvre celý život dúfal, že cirkev sa vzdá ľudských tradícií a vráti sa k pôvodnému učeniu Písma. Pevne veril, že „každý kresťan má právo a povinnosť čítať si Bibliu a učiť sa z nej“. Preto tak usilovne pracoval na tom, aby bola Biblia dostupná všetkým. Hoci sa jeho túžba po reformácii katolíckej cirkvi neuskutočnila, nesporne po sebe zanechal niečo veľmi cenné — prispel k tomu, aby aj obyčajní ľudia spoznali Božie Slovo.

^ 8. ods. Tento Päťnásobný žaltár obsahuje päť verzií Žalmov, ktoré sú zoradené v stĺpcoch. Nachádza sa v ňom aj prehľad titulov Boha, medzi ktorými je uvedený aj tetragram — štyri hebrejské písmená Božieho mena.

^ 21. ods. O päť rokov neskôr, v roku 1535, francúzsky prekladateľ Olivétan vydal preklad Biblie, ktorý vychádzal z pôvodných jazykov. Pri preklade Gréckych Písiem sa značne spoliehal na Lefèvrovo dielo.