PAROPUCHA bruchorodá, ktorá žila v Austrálii a je od roku 2002 pravdepodobne vyhynutá, mala pozoruhodný spôsob rozmnožovania. Po párení samička pohltala oplodnené vajíčka, ktoré sa potom vyvíjali v jej žalúdku. Po šiestich týždňoch jej z úst vyliezali plne vyvinuté žabky.

Aby žaba svoje vajíčka nestrávila, musela nielen prestať prijímať potravu, ale tiež prestať produkovať žalúdočné šťavy. Produkciu žalúdočnej kyseliny zjavne potláčali chemické látky, ktoré vylučovali vajíčka a zárodky.

Samička kládla asi 18 až 25 vajíčok. Pred pôrodom mohli mladé žabky tvoriť takmer 40 percent jej celkovej hmotnosti. To je, akoby žena, ktorá pred otehotnením vážila 68 kilogramov, nosila 24 bábätiek, z ktorých každé by vážilo 1,8 kilogramu! Malé žabky roztiahli žalúdok samičky do takej miery, že zatlačili jej pľúca, a tak bola žaba nútená dýchať cez kožu.

Malé žabky obyčajne vychádzali z úst svojej matky počas niekoľkých dní, podľa toho, či už boli pripravené vydať sa do sveta. Ak však matka zacítila nebezpečenstvo, mláďatá vyvrhla. Raz výskumníci pozorovali, ako žaba vyvrhla šesť mláďat naraz a vypľula ich tak, že leteli vzduchom do vzdialenosti jedného metra.

Ak by sa reprodukčný systém paropuchy bruchorodej vyvinul, ako to niektorí tvrdia, táto žaba by musela prejsť naraz obrovskými zmenami vo fyzickej stavbe, ako aj v správaní. „Keď vezmeme do úvahy jej spôsob reprodukcie, je nepredstaviteľné, že by vznikol pomalými a postupnými zmenami,“ napísal vedec a evolucionista Michael J. Tyler. „Tento spôsob reprodukcie buď funguje dokonale, alebo nefunguje vôbec.“ Jediným prijateľným vysvetlením je podľa Tylera „jeden obrovský, náhly skok“. Niektorí by povedali, že takýto obrovský skok sa volá stvorenie. *

Aký je váš názor? Je reprodukčný systém paropuchy bruchorodej výsledkom evolúcie? Alebo je výsledkom projektu?