Prejsť na článok

Prejsť na obsah

 Z TITULNEJ STRANY

Ako vychovať nesebecké deti v sebeckom svete

Ako vychovať nesebecké deti v sebeckom svete

KAŽDÝ deň majú ľudia veľa príležitostí spraviť druhým láskavosť. Zdá sa však, že mnohí myslia iba na seba. Vidíme to takmer všade naokolo — nehanebné podvody, agresívna jazda, vulgárna reč, výbuchy hnevu a iné prejavy.

Sebecké uvažovanie vidno aj v mnohých rodinách. Napríklad niektorí manželia sa rozvádzajú iba preto, lebo jeden z nich si myslí, že „si zaslúži niekoho lepšieho“. A niektorí rodičia môžu nevedomky zasievať semená sebeckého postoja u svojich detí. Ako? Tak, že vyhovejú každému ich rozmaru, no zároveň ich váhajú akokoľvek naprávať.

Naproti tomu veľa iných rodičov vychováva deti tak, aby uprednostňovali záujmy iných pred svojimi, a prináša to vynikajúce výsledky. Nesebecké deti totiž zvyčajne ľahšie nadväzujú priateľstvá a majú stabilnejšie vzťahy. Častejšie tiež bývajú spokojné. Prečo? Lebo ako sa píše v Biblii, „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. (Skutky 20:35)

Akým spôsobom môžete vy ako rodič pomôcť deťom, aby boli láskavé? A čo robiť, aby si neosvojili spôsoby ľudí zahľadených do seba? Všimnite si, akým trom pasciam sa treba vyhnúť, aby ste v deťoch nepestovali sebecké postoje.

 1. Prílišná chvála

Problém. Odborníci si všímajú znepokojivý trend: mnohí mladí vstupujú na pracovný trh s neotrasiteľným presvedčením, že budú úspešní, aj keď pre to v podstate nič neurobili. Niektorí čakajú, že budú rýchlo povýšení, hoci sa ešte ani nenaučili poriadne robiť svoju prácu. Iní veria, že sú výnimoční a ostatní sa k nim musia podľa toho správať, a keď zistia, že druhí to vidia inak, sú skľúčení.

Príčina. Dôvod, prečo má niekto pocit výnimočnosti, treba niekedy hľadať vo výchove. Niektorí rodičia sa napríklad dali uniesť trendom populárnym v posledných desaťročiach, že v deťoch treba budovať čo najväčšiu sebadôveru. Argument tých, ktorí tento názor zastávali, sa zdal logický: ak je pre dieťa dobré trochu ho chváliť, potom veľa ho chváliť bude ešte lepšie. Ruka v ruke s týmto názorom išlo presvedčenie, že akékoľvek pokarhanie dieťa len skľúči. A vo svete, kde bolo najvyššou prioritou budovanie sebadôvery, bolo karhanie dieťaťa považované za synonymum pre zlú výchovu. V deťoch nikdy nesmiete vyvolať nepríjemné pocity za to, čo urobili — aspoň tak sa to rodičom predkladalo.

A tak mnohí otcovia a matky začali zahŕňať svoje deti nepretržitou chválou, hoci to nebolo vždy zaslúžene. Každý úspech, nech bol akokoľvek bezvýznamný, oslavovali; každú chybu, nech bola akokoľvek vážna, prehliadali. Verili, že k budovaniu sebadôvery patrí ignorovať zlé a všetko ostatné chváliť. Najdôležitejšie bolo, aby deti mali zo seba dobrý pocit. Bolo to dôležitejšie, ako učiť ich robiť niečo, z čoho naozaj môžu mať dobrý pocit.

Pohľad Biblie. Z Biblie vyplýva, že chváliť je dobré, keď je chvála namieste. (Matúš 25:19–21) No keď je dieťa chválené len preto, aby malo zo seba dobrý pocit, môže si časom vytvoriť o sebe skreslenú predstavu. V Biblii sa výstižne píše: „Ak sa niekto nazdáva, že je niečím, a nie je ničím, klame svoju myseľ.“ (Galaťanom 6:3) Preto rodičia dostávajú túto rozumnú radu: „Nezdráhaj sa potrestať chlapca, veď nezomrie, keď ho udrieš prútom.“ * (Príslovia 23:13, Slovenský ekumenický preklad)

Prevencia. Dajte si za cieľ naprávať deti, keď to potrebujú, a chváliť ich, keď si to skutočne zaslúžia. Nezahŕňajte ich chválou len preto, aby boli na seba hrdé. Takto by sa vám zrejme nepodarilo vybudovať v nich pravú sebadôveru. „Pravá sebadôvera vyplýva z cibrenia svojich schopností a zo získavania poznatkov, nie z toho, že vám hovoria, že ste úžasný už len tým, že existujete,“ píše sa v knihe Generation Me (Generácia ja).

„Každému z vás hovorím, aby si nemyslel o sebe viac, ako treba, ale aby o sebe zmýšľal skromne.“ (Rimanom 12:3, Slovenský ekumenický preklad)

 2. Prílišná ochrana

Problém. Mnohí mladí pri nástupe do zamestnania vedia veľmi málo o tom, ako zvládať ťažkosti. Niektorými otrasie aj najmenšia kritika. Iní sú prieberčiví a prijmú len takú prácu, ktorá spĺňa ich vysoké nároky. Napríklad Joseph Allen, PhD., v knihe Escaping the Endless Adolescence (Ako uniknúť nekonečnému dospievaniu) hovorí o mladom mužovi, ktorý mu na prijímacom pohovore povedal: „Mám pocit, že v niektorých ohľadoch môže byť táto práca trochu nudná, a ja sa nechcem nudiť.“ Doktor Allen píše: „Zjavne nechápal, že každá práca je v určitých ohľadoch nudná. Ako môže mať niekto 23 rokov a nevedieť to?“

Príčina. V posledných desaťročiach majú mnohí rodičia pocit, že musia ochrániť svoje deti pred akýmkoľvek problémom. Dostala ich dcéra zlú známku z písomky? Hneď zasiahnu a žiadajú od učiteľa lepšie hodnotenie. Dostal ich syn pokutu? Zaplatia ju zaňho. Sklamalo sa ich dieťa v láske? Všetku vinu hodia na toho druhého.

Hoci snaha chrániť svoje deti je prirodzená, prílišná ochrana môže vysielať zlý signál — že za svoje činy nemusia niesť zodpovednosť. V knihe Positive Discipline for Teenagers (Ako správne naprávať tínedžerov) sa o deťoch, ktoré sú takto vychovávané, uvádza: „Neučia sa, že bolesť a sklamanie sa dá prekonať a že sa z niečoho takého môžu dokonca poučiť, ale vyrastajú z nich extrémne egocentrickí ľudia, ktorí sú presvedčení, že svet aj ich rodičia im niečo dlhujú.“

Pohľad Biblie. Ťažkosti patria k životu. Aj v Biblii sa píše: „Nehoda môže zastihnúť... všetkých.“ (Kazateľ 9:11, Slovenský ekumenický preklad) A zastihuje aj dobrých ľudí. Napríklad apoštol Pavol znášal v priebehu svojej služby všetky možné ťažkosti. No tie ho zocelili. Napísal: „Naučil [som sa] byť sebestačným v akýchkoľvek okolnostiach... Naučil [som sa] tajomstvu, ako byť sýty aj ako hladovať, ako mať hojnosť aj ako trpieť núdzu.“ (Filipanom 4:11, 12)

Prevencia. Snažte sa uplatniť túto biblickú zásadu: „Každý človek musí niesť svoje vlastné bremeno.“ (Galaťanom 6:5, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie) Samozrejme, berte pritom do úvahy, nakoľko je vaše dieťa vyspelé. Keď váš syn dostane pokutu, možno by bolo najlepšie nechať ho, nech ju zaplatí z vreckového alebo z výplaty. Ak vaša dcéra dostane zlú známku z písomky, možno by to pre ňu mohol byť zdvihnutý prst, že nabudúce sa má lepšie pripraviť. Ak sa váš syn sklame v láske, utešte ho, ale vo vhodnom čase mu pomôžte sa nad celou situáciou zamyslieť napríklad slovami: „Skús to teraz spätne posúdiť. Zistil si z tejto skúsenosti, že by si sa mal v niečom zlepšiť?“ Deti, ktoré riešia svoje problémy, sa stávajú duševne odolnejšími a posilňujú si sebadôveru. Ak ich niekto neprestajne zachraňuje, tieto vlastnosti im môžu chýbať.

„Nech každý skúma svoje skutky, a tak sa bude chváliť len sám pred sebou.“ (Galaťanom 6:4, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie)

 3. Prílišná starostlivosť

Problém. Podľa jedného prieskumu sa 81 percent mladých vyjadrilo, že prvoradým cieľom ich rovesníkov je „zbohatnúť“. Pomoc druhým sa umiestnila ďaleko za tým. No snaha zbohatnúť neprináša uspokojenie. Zo štúdií vyplýva, že ľudia, ktorí sa sústreďujú na hmotné veci, sú menej šťastní a častejšie bývajú skľúčení. Vyššie percento z nich tiež máva telesné a duševné problémy.

Príčina. Niektoré deti vyrastajú v materialisticky zameraných rodinách. „Rodičia chcú, aby ich deti boli šťastné, a deti chcú všelijaké veci,“ píše sa v knihe The Narcissism Epidemic (Epidémia narcizmu). „Tak im ich rodičia kupujú. A deti sú šťastné, ale iba chvíľu. Potom chcú ďalšie veci.“

Reklamný priemysel túto túžbu po konzume veľmi ochotne využíva. Propaguje myšlienky ako „zaslúžite si to najlepšie“ či „pretože vy za to stojíte“. Mnohí mladí sa tým dali nachytať a teraz sú zadlžení, neschopní splácať veci, ktoré si „zaslúžia“.

Pohľad Biblie. Biblia uznáva, že peniaze sú potrebné. (Kazateľ 7:12) Zároveň však vystríha, že „láska k peniazom je koreňom škodlivých vecí každého druhu“. A dodáva: „Tým, že sa niektorí o túto lásku usilovali... celí sa prebodali mnohými bolesťami.“ (1. Timotejovi 6:10) Povzbudzuje nás, aby sme sa nehnali za bohatstvom, ale aby sme boli spokojní, keď máme naplnené základné životné potreby. (1. Timotejovi 6:7, 8)

„Tí, ktorí sú rozhodnutí zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí.“ (1. Timotejovi 6:9)

Prevencia. Ak ste rodič, preskúmajte svoj vlastný postoj k peniazom a k veciam, ktoré sa dajú kúpiť. Majte jasno v tom, čo je skutočne dôležité, a pomáhajte mať v tom jasno aj svojim deťom. Kniha The Narcissism Epidemic, z ktorej sme už citovali, navrhuje: „Rodičia a deti by sa mohli porozprávať napríklad o takýchto otázkach: ‚Kedy je rozumné kupovať v akcii? Kedy to nie je rozumné?‘ ‚Aká je pri nákupe na splátky úroková sadzba?‘ ‚Kúpil si si niekedy niečo len preto, že ktosi povedal, že by si si to mal kúpiť?‘“

Dbajte na to, aby kupovanie vecí nebolo náplasťou na rodinné ťažkosti. „Zahádzať problémy hmotnými vecami je absolútne nevyhovujúce riešenie,“ píše sa v knihe The Price of Privilege (Cena za úspech). „Problémy treba riešiť premýšľaním, zrelou úvahou a vzájomným porozumením, nie topánkami a kabelkami.“

^ 11. ods. Biblia neobhajuje telesné ani citové týranie detí. (Efezanom 4:29, 31; 6:4) Naprávanie má slúžiť na poučenie dieťaťa, nie na ventilovanie rodičovho hnevu.