Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Prečo je toľko utrpenia?

Prečo je toľko utrpenia?

DUCHOVNÍ, ktorí tvrdia, že poznajú odpoveď na otázku z nadpisu, často učia, že utrpenie je trest od Boha. Napríklad niekoľko dní po zemetrasení na Haiti istý kňaz v hlavnom meste svojim veriacim povedal, že toto nešťastie je posolstvo od Boha. Iní si nie sú v tejto otázke takí istí. Jedna americká docentka religionistiky uvádza, že mnoho ľudí to zrejme vníma takto: „Je záhadou, prečo Boh spôsobuje tieto nešťastia, a nie je našou vecou spochybňovať jeho konanie. Našou úlohou je veriť.“

Naozaj spôsobuje ľudské utrpenie Boh? Biblia dôrazne odpovedá: Nie! Utrpenie nepatrilo k tomu, čo si s ľudstvom predsavzal Jehova Boh. No prvá ľudská dvojica sa vzbúrila proti Božej vláde a rozhodla sa stanovovať si vlastné normy toho, čo je dobré a zlé. Odvrátili sa od Boha a museli niesť následky. My dnes trpíme pre ich zlé rozhodnutie. Pôvodcom ľudského utrpenia určite nie je Boh. V Biblii môžeme čítať: „Keď je niekto v skúške, nech nehovorí: ‚Pokúša ma Boh.‘ Veď Boha nemožno pokúšať zlými vecami, ani sám nikoho nepokúša.“ ​(Jakub 1:13) Utrpenie môže postihnúť hocikoho, dokonca aj ľudí, ktorí sa tešia Božej priazni. Zamyslime sa nad týmito príkladmi:

  • Prorok Elizeus bol smrteľne chorý. (2. Kráľov 13:14)

  • Apoštol Pavol napísal, že ‚hladuje a trpí smädom, je chatrne oblečený, býva bitý a je bez domova‘. (1. Korinťanom 4:11)

  • Kresťan, ktorý sa volal Epafroditus, bol chorý a skľúčený. (Filipanom 2:25, 26)

Nikde sa nedočítame, že utrpenie týchto troch mužov bolo Božím trestom za ich hriechy. Na druhej strane Biblia nielenže hovorí, kto nie je zodpovedný za utrpenie, ale poukazuje tiež na tri základné príčiny, ktoré často utrpenie spôsobujú.

 Osobné rozhodnutia

„Čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať.“ ​(Galaťanom 6:7) Je jasné, že keď sa niekto rozhodne fajčiť, bezohľadne jazdiť alebo ľahkovážne utrácať zarobené peniaze, musí niesť určitú zodpovednosť za akékoľvek utrpenie, ktoré svojím rozhodnutím azda spôsobí.

Môžeme tiež trpieť pre sebecké rozhodnutia niekoho iného. Dosvedčujú to tie najohavnejšie zverstvá, ktorých sa ľudia dopúšťajú, od nacistických ukrutností po zneužívanie detí. Niektorí nesprávne využívajú svoju slobodnú vôľu a robia rozhodnutia, ktorými spôsobujú druhým utrpenie.

Náhodné udalosti

V prvom storočí n. l. spadla v Jeruzaleme vysoká veža a zomrelo pri tom 18 ľudí. Ježiš sa o nich zmienil týmito slovami: „Myslíte [si], že... boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie.“ ​(Lukáš 13:4, 5, Katolícky preklad) Ježiš si uvedomoval, že smrť týchto ľudí nebola Božím trestom. Vedel, čo bolo už dávno predtým napísané v Božom Slove: „Čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých.“ ​(Kazateľ 9:11) Mnohé tragédie sa udejú preto, že človek je v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, prípadne pre ľudskú chybu. Zo štatistík napríklad vyplýva, že utrpenia je oveľa viac, keď sa prehliadajú varovania alebo keď budovy nie sú postavené tak, aby odolali výčinom počasia či zemetraseniam. V takých prípadoch spôsobia náhodné udalosti väčšie utrpenie, lebo postihnú viac ľudí.

„Vládca tohto sveta“

V Biblii sa píše: „Celý svet leží v moci toho zlého.“ ​(Ján 12:31; 1. Jána 5:19) Tým ‚zlým‘ je Satan Diabol, mocný duchovný tvor, ktorý je označený za „vládcu s mocou nad vzduchom“. Satan roznecuje „ducha, ktorý teraz pôsobí v synoch neposlušnosti“. (Efezanom 2:2) Niektoré zločiny, ako sú genocídy či zneužívanie detí, sú také hrozné, že pre mnohých je ťažké predstaviť si, že by za nimi stáli iba ľudia.

Znamená to však, že Bohu je naše utrpenie ľahostajné? Môže niečo urobiť, aby sa skončilo? A urobí to?