Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Kniha, ktorej môžete dôverovať — 5. časť

Grécko a biblické dejiny

Kniha, ktorej môžete dôverovať — 5. časť

Toto je piaty zo siedmich článkov zaoberajúcich sa siedmimi svetovými mocnosťami spomínanými v Biblii, ktoré uverejňuje Prebuďte sa! Cieľom je poukázať na to, že Biblia je hodnoverná kniha inšpirovaná Bohom a že jej posolstvo prináša nádej na odstránenie utrpenia spätého s krutou vládou človeka.

V ŠTVRTOM storočí pred n. l. sa Grécko * dostalo na svetovú scénu zásluhou mladého Macedónca Alexandra, ktorý sa časom stal známym ako Alexander Veľký. Práve on spravil z Grécka piatu svetovú mocnosť v biblických dejinách. Predchádzajúcimi mocnosťami boli Egypt, Asýria, Babylon a Médo-Perzia.

Po Alexandrovej smrti sa jeho ríša roztrieštila a začala upadať. No grécka kultúra, jazyk, náboženstvo a filozofia ovplyvňovali svet ešte dlho potom, ako Grécko stratilo svoju politickú moc.

Spoľahlivé dejiny

Biblia sa nezmieňuje, že by nejakí Boží proroci žili počas nadvlády Grécka, a v tomto období ani neboli napísané žiadne inšpirované biblické knihy. S Gréckom sa však stretávame v biblických proroctvách. Okrem toho z Kresťanských gréckych Písiem, bežne označovaných Nový zákon, na viacerých miestach vidno, aký vplyv malo Grécko. V Izraeli sa nachádzala väčšina z desiatich helenistických miest súhrnne zvaných Dekapolis, čo v gréčtine znamená „desať miest“. (Matúš 4:25; Marek 5:20; 7:31) Biblia spomína túto oblasť niekoľkokrát a jej existenciu dosvedčujú svetské dejiny a impozantné pozostatky divadiel, amfiteátrov, chrámov a kúpeľov.

 Biblia sa tiež veľakrát zmieňuje o gréckej kultúre a náboženstve, najmä v knihe Skutky, ktorú napísal lekár Lukáš. Tu je niekoľko príkladov.

V Biblii sa píše, že keď apoštol Pavol v roku 50 n. l. navštívil Atény, mesto bolo „plné modiel“. (Skutky 17:16) Historické doklady potvrdzujú, že mesto Atény a jeho predmestia boli plné chrámov, ako aj sôch, ktoré boli predmetom uctievania.

Skutkoch 17:21 čítame, že „všetci Aténčania a cudzinci, čo sa tam zdržiavali, netrávili svoj voľný čas ničím iným ako rozprávaním alebo počúvaním niečoho nového“. Spisy Tukydida a Demostena dosvedčujú, že Aténčania sa s obľubou venovali rozhovorom a debatám.

Biblia tiež konkrétne hovorí, že „niektorí z epikurejských a stoických filozofov s [Pavlom] polemizovali“, dokonca ho vzali na Areopág, aby si vypočuli, čo chce povedať. (Skutky 17:18, 19) Atény preslávili mnohí filozofi včítane tých, ktorí sa hlásili k epikureizmu a stoicizmu.

Oltár zasvätený neznámemu bohu

Pavol sa tiež zmienil o jednom aténskom oltári, ktorý bol zasvätený neznámemu bohu. (Skutky 17:23) Takéto oltáre pravdepodobne postavil Kréťan Epimenides.

V reči, ktorú Pavol predniesol pred Aténčanmi, citoval slová „veď sme aj jeho potomstvom“, ktoré ako povedal, vyslovili „niektorí z vašich básnikov“, teda nie len jeden. (Skutky 17:28) Spomínanými gréckymi básnikmi boli podľa všetkého Aratos a Kleanthes.

Istý učenec mal dobrý dôvod dospieť k záveru: „Javí sa mi, že správa o Pavlovej návšteve Atén má punc očitého svedectva.“ To isté sa dá povedať aj o tom, ako sú v Biblii vykreslené Pavlove zážitky v Efeze v Malej Ázii. V prvom storočí n. l. bolo toto mesto úplne presiaknuté pohanským gréckym náboženstvom, čo sa prejavovalo predovšetkým uctievaním bohyne Artemidy.

Socha efezskej bohyne Artemidy

 Artemidin chrám, jeden zo siedmich divov starovekého sveta, sa v knihe Skutky spomína viacero ráz. Napríklad sa tam dočítate, že Pavlova služba v Efeze rozhnevala striebrotepca Demetria, ktorý zhotovoval strieborné Artemidine chrámy a toto podnikanie mu dobre vynášalo. Demetrius nahnevane povedal: „Tento Pavol presvedčil značný zástup a zmenil ich názor hovoriac, že tí, ktorých vytvorili ruky, nie sú bohmi.“ ​(Skutky 19:23–28) Potom vyvolal v dave pobúrenie, takže ľudia začali kričať: „Veľká je Artemis Efezanov!“

Dnes si môžete pozrieť ruiny Efezu a miesto, kde kedysi stál Artemidin chrám. Navyše, zo starovekých nápisov v Efeze vyplýva, že na počesť tejto bohyne sa vyrábali sochy a že v meste pracoval cech striebrotepcov.

Spoľahlivé proroctvá

Približne 200 rokov predtým, ako sa Alexander Veľký dostal k moci, napísal Daniel, prorok Jehovu Boha, o vývoji svetových udalostí toto: „Hľa, od západu slnka prichádzal po povrchu celej zeme cap a nedotýkal sa zeme. A čo sa týka toho capa, medzi jeho očami bol nápadný roh. A prichádzal až k baranovi, ktorý mal dva rohy... a bežal k nemu v silnom zúrivom hneve... A potom barana zrazil a zlomil mu dva rohy a ukázalo sa, že baran nemá v sebe silu, aby obstál pred ním. Zhodil ho preto na zem a pošliapal ho... A cap, ten sa vypínal až do krajnosti; keď sa však stal mocným, veľký roh sa zlomil a namiesto neho nápadne vyrástli štyri smerom k štyrom nebeským vetrom.“ ​(Daniel 8:5–8)

Biblia presne predpovedala dobyvačné ťaženie Alexandra Veľkého a rozpad jeho ríše

Na koho sa tieto slová vzťahovali? Daniel zapísal aj odpoveď: „Baran, ktorého si videl, čo má dva rohy, predstavuje kráľa Médie a Perzie. A chlpatý cap predstavuje gréckeho kráľa; a veľký roh, ktorý mal medzi očami, ten predstavuje prvého kráľa.“ ​(Daniel 8:20–22)

Len si to predstavte! Už za vlády babylonskej svetovej mocnosti bolo v Biblii predpovedané, že nasledujúcou mocnosťou bude Médo-Perzia a ďalšou Grécko. Okrem toho, ako už bolo spomenuté, v Biblii sa konkrétne písalo, že keď sa cap stane mocným, „veľký roh“, Alexander, sa ‚zlomí‘ a nahradia ho štyri iné, ktoré však podľa ďalších prorockých slov nebudú z jeho potomstva. (Daniel 11:4)

Toto proroctvo sa splnilo do najmenších podrobností. V roku 336 pred n. l. sa Alexander stal kráľom a o sedem rokov porazil mocného perzského kráľa Dareia III. Potom rozširoval hranice svojej ríše, až kým ho v roku 323 pred n. l. vo veku 32 rokov nezastihla predčasná smrť. Po Alexandrovi nenastúpil žiaden absolútny panovník ani nikto z jeho potomstva. Ako sa píše v knihe The Hellenistic Age (Helenistické obdobie), štyria jeho poprední generáli, Lysimachos, Kassandros, Seleukos a Ptolemaios, „sa vyhlásili za kráľov“ a prevzali moc nad ríšou.

Alexander Veľký svojím ťažením prispel aj k splneniu ďalších biblických proroctiev.  Napríklad proroci Ezechiel a Zechariáš, ktorí žili v siedmom a šiestom storočí pred n. l., predpovedali zničenie mesta Týrus (známeho aj ako Týros či Tyros). (Ezechiel 26:3–5, 12; 27:32–36; Zechariáš 9:3, 4) Ezechiel dokonca napísal, že jeho kamene a prach budú zložené „priamo doprostred vody“. Splnili sa tieto slová?

Alexander prispel k splneniu biblického proroctva, keď z ruín pevninskej časti niekdajšieho Týru postavil násyp k jeho ostrovnej časti

Zamyslite sa, čo urobili Alexandrove vojská, keď v roku 332 pred n. l. obliehali Týrus. Zozbierali ruiny pevninskej časti Týru a nahádzali ich do mora, aby postavili násyp, po ktorom sa mohli dostať k ostrovnej časti mesta. Ich stratégia bola úspešná a Týrus padol. „Proroctvá o Týre sa splnili do najmenších detailov,“ vyjadril sa istý bádateľ z 19. storočia, ktorý skúmal toto miesto. *

Spoľahlivá nádej

Alexandrove víťazstvá neprispeli k vytvoreniu pokojného, bezpečného sveta. Istý učenec, ktorý písal o období, keď vládlo staroveké Grécko, dospel k záveru: „Životné podmienky bežných ľudí... sa v podstate nezmenili.“ Tak to bolo v priebehu celých dejín a opäť to potvrdzuje pravdivosť biblického výroku, že „človek panoval nad človekom na jeho škodu“. (Kazateľ 8:9)

Zlé vlády tu však nebudú donekonečna, pretože Boh zriadil panstvo, ktoré je omnoho lepšie než akákoľvek vláda vytvorená človekom. Je ním Božie Kráľovstvo a ono nahradí všetky ľudské vládne systémy. Jeho poddaní sa budú tešiť zo skutočného a trvalého pokoja a bezpečia. (Izaiáš 25:6; 65:21, 22; Daniel 2:35, 44; Zjavenie 11:15)

Kráľom Božieho Kráľovstva nie je nikto iný než Ježiš Kristus. Na rozdiel od ľudských vládcov bažiacich po moci, ktorí sú často povznesení nad problémy svojich poddaných, Ježiša motivuje láska k Bohu a k ľuďom. Jeden z pisateľov žalmov o ňom napísal: „Oslobodí chudobného, volajúceho o pomoc, tiež strápeného a každého, kto nemá pomocníka. Bude ľutovať poníženého a chudobného a duše chudobných zachráni. Z útlaku a násilia vykúpi ich duše.“ ​(Žalm 72:12–14)

Chceli by ste mať takého Vládcu? Ak áno, bude dobré, keď pouvažujete o šiestej svetovej mocnosti biblických dejín, o Ríme. Práve za čias Ríma sa tento predpovedaný Záchranca narodil a zanechal v ľudských dejinách nezmazateľnú stopu. Povzbudzujeme vás, aby ste si prečítali šiesty článok tejto série, ktorý vyjde v ďalšom čísle.

^ 4. ods. Keď sa v tomto článku píše o Grécku, myslí sa tým staroveké Grécko z obdobia pred prvým storočím n. l. a netýka sa to súčasných hraníc medzi krajinami.

^ 23. ods. Prvým dobyvateľom Týru bol babylonský kráľ Nabuchodonozor, tak ako Ezechiel predpovedal. (Ezechiel 26:7) Potom bolo mesto znovu vystavané. Toto obnovené mesto zničil Alexander, čím sa do detailov splnili slová prorokov.