Prejsť na článok

Kniha, ktorej môžete dôverovať — 4. časť

Médo-Perzia a biblické dejiny

Kniha, ktorej môžete dôverovať — 4. časť

Toto je štvrtý zo siedmich článkov zaoberajúcich sa siedmimi svetovými mocnosťami spomínanými v Biblii, ktoré uverejňuje Prebuďte sa! Cieľom je poukázať na to, že Biblia je hodnoverná kniha inšpirovaná Bohom a že jej posolstvo prináša nádej na odstránenie utrpenia spätého s krutou vládou človeka.

RUINY palácov a kráľovských hrobiek nám pomáhajú vytvoriť si iba hmlistú predstavu o sláve, moci a bohatstve starovekej spojenej veľmoci Médie a Perzie. Než sa tieto dve kráľovstvá spojili, dominantné postavenie mala Média. Ale v roku 550 pred n. l. ju ovládol perzský kráľ Kýros II. (nazývaný aj Cýrus II.) a stal sa vládcom médo-perzského kráľovstva. Táto rozľahlá ríša, sústredená v oblasti severne od Perzského zálivu, sa napokon rozpínala od Egejského mora cez Egypt po severozápadnú Indiu a zahŕňala aj Judsko.

Médo-Perzia mala moc nad židovským národom vyše 200 rokov, od dobytia Babylona v roku 539 pred n. l., až kým ju v roku 331 pred n. l. neporazili Gréci. O významných udalostiach, ktoré sa v tomto období odohrali, sa zmieňuje viacero biblických kníh.

Spoľahlivé dejiny

Biblia nám hovorí, že kráľ Kýros II. oslobodil židovských zajatcov v Babylone a umožnil im nielen vrátiť sa do Jeruzalema, ale aj obnoviť Boží chrám, ktorý v roku 607 pred n. l. Babylončania zničili. (Ezdráš 1:1–7; 6:3–5) Túto správu podporuje hlinený dokument známy ako Kýrov valec, nájdený v roku 1879 v ruinách starovekého Babylona. Je na ňom vyryté Kýrovo meno a opisuje sa v ňom jeho zvyk umožniť národom, ktoré boli pred jeho príchodom v zajatí, aby sa vrátili do svojej domoviny a vzali si aj svoje náboženské predmety. Izaiáš, jeden z pisateľov Biblie, zaznamenal Jehovove prorocké slová o Kýrovi: „‚Úplne vykoná všetko, v čom mám potešenie‘; aj môj výrok o Jeruzaleme: ‚Bude znovu vystavaný‘ a o chráme: ‚Bude ti položený základ‘.“ ​(Izaiáš 44:28)

Kýros nariadil, aby boli peniaze na rekonštrukciu chrámu „dané z kráľovho domu“,  ako sa píše v Ezdrášovi 6:3, 4. Tento zaujímavý výrok je v súlade so svetskými dejinami. „Perzskí králi mali nemenný zvyk poskytovať pomoc pri rekonštrukcii svätýň vo svojej ríši,“ píše sa v knihe Persia and the Bible.

Biblia hovorí, že odporcovia Židov neskôr napísali list Dáriovi Veľkému (nazývanému aj Dárius I., prípadne Dareios I.), kde spochybňovali tvrdenie Židov, že ich Kýros poveril rekonštrukciou chrámu. Dárius prikázal, aby sa vyhľadal pôvodný písomný dekrét. Aký bol výsledok? V Ekbatáne, hlavnom meste Médie, sa našiel zvitok s Kýrovým dekrétom. A tak Dárius odporcom Židov odpísal: „Ja, Dárius, ja vydávam nariadenie. Nech sa [rekonštrukcia chrámu] pohotovo vykoná.“ Tak odpor utíchol. * (Ezdráš 6:2, 7, 12, 13)

Tieto detaily potvrdzuje aj svetská história. Po prvé, Ekbatána bola Kýrovým letným sídlom, a tak mohol stadiaľ vydať spomínaný dekrét. Po druhé, z archeologických objavov vidno, že médo-perzskí králi sa živo zaujímali o náboženské záležitosti vo svojej ríši a posielali listy, aby riešili spory.

Spoľahlivé proroctvá

Prorok Daniel dostal od Boha sen, v ktorom videl štyri divé zvieratá, postupne vychádzajúce z mora. Symbolizovali mocnosti, ktoré povstali v slede za sebou. Prvé zviera, okrídlený lev, symbolizovalo Babylon. Druhé „sa podobalo medveďovi“. V správe čítame: „Hovorili mu toto: ‚Vstaň, zožer hodne mäsa.‘“ ​(Daniel 7:5) Tento desivý medveď predstavoval Médo-Perziu.

V súlade s Danielovým proroctvom Médo-Perzia nenásytne bažila po víťazstvách. Krátko potom, čo Daniel dostal spomínané videnie, Kýros porazil Médov a viedol vojnu proti priľahlej Lýdii a Babylonu. Jeho syn Kambýses II. dobyl Egypt. Nasledujúci médo-perzskí vládcovia rozšírili územie ríše ešte ďalej.

Ako si môžeme byť istí, že toto vysvetlenie je správne? Daniel v inom, zato súvisiacom videní videl barana, „ktorý klal na západ a na sever a na juh“. Toto proroctvo sa splnilo, keď Médo-Perzia podnikala výpady proti iným národom včítane mocného Babylona. Boží anjel vysvetlil Danielovi videnie slovami: „Baran, ktorého si videl, čo má dva rohy, predstavuje kráľa Médie a Perzie.“ ​(Daniel 8:3, 4, 20)

Dodnes je možné v ruinách starovekých Pasargád v Iráne vidieť Kýrovu hrobku

Okrem toho asi dve storočia pred dobytím Babylona prorok Izaiáš predpovedal jednak meno dobyvateľa, perzského kráľa, ktorý ešte nebol na svete, jednak stratégiu, ktorou sa zmocní Babylona. Izaiáš napísal: „Toto povedal Jehova svojmu pomazanému, Cýrovi, ktorého pravicu som uchopil, aby som pred  ním podmanil národy... aby som otvoril pred ním dvojkrídlové dvere, takže ani brány nebudú zavreté.“ ​(Izaiáš 45:1) Tak Izaiáš, ako aj Jeremiáš predpovedali, že babylonské „rieky“, teda kanály napájané riekou Eufrat, tvoriace ochrannú vodnú priekopu, budú vysušené. (Izaiáš 44:27; Jeremiáš 50:38) Grécki historici Herodotos a Xenofón potvrdzujú presnosť týchto biblických proroctiev i toho, že v noci, keď sa Kýros zmocnil mesta, sa Babylončania veselili. (Izaiáš 21:5, 9; Daniel 5:1–4, 30) Kýrove vojská odviedli rieku Eufrat a vošli do mesta cez otvorené brány pri rieke. Stretli sa len s minimálnym odporom a majestátny Babylon v jedinú noc padol!

Touto udalosťou sa pozoruhodne splnilo ďalšie dávne proroctvo. Prorok Jeremiáš predpovedal, že Boží ľud bude zajatý v Babylone 70 rokov. (Jeremiáš 25:11, 12; 29:10) Proroctvo sa v ustanovenom čase splnilo a vyhnanci sa mohli vrátiť do svojej domoviny.

Spoľahlivá nádej

O nejaký čas nato, ako Médo-Perzia ovládla Babylon, zaznamenal Daniel proroctvo, ktoré vrhá svetlo na najdôležitejšiu udalosť v spĺňaní Božieho predsavzatia s ľudstvom. Anjel Gabriel Danielovi oznámil, kedy presne sa objaví Mesiáš, „semeno“ sľúbené v 1. Mojžišovej 3:15! Povedal: „Od vyjdenia slova, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem, po Vodcu Mesiáša bude sedem týždňov, okrem toho šesťdesiatdva týždňov“, čo je dokopy 69 týždňov. (Daniel 9:25) Kedy sa toto prorocké obdobie začalo?

Hoci krátko po páde Babylona Kýros dovolil Židom vrátiť sa do domoviny, ešte mnoho rokov bol Jeruzalem a jeho múry rozborené. V roku 455 pred n. l. kráľ Artaxerxes povolil svojmu čašníkovi, Židovi Nehemiášovi, odísť do Jeruzalema a viesť obnovovacie práce. (Nehemiáš 2:1–6) Vtedy začalo plynúť 69 týždňov.

Spomínaných 69 týždňov však nie sú doslovné, sedemdňové týždne, ale sú to týždne rokov. Aj v niektorých prekladoch je spojenie „týždne“ preložené ako „týždne rokov“. * (Daniel 9:24, 25) Mesiáš sa mal objaviť po 69 „týždňoch“, z ktorých každý pozostával zo siedmich rokov, čo je spolu 483 rokov. Toto proroctvo sa splnilo v roku 29 n. l., keď bol Ježiš pokrstený, presne po uplynutí 483 rokov od roku 455 pred n. l. *

Presné splnenie Danielovho proroctva je ďalším z mnohých dôkazov, ktoré potvrdzujú Ježišovu identitu. Tieto dôkazy tiež upevňujú našu nádej do budúcnosti. Ježiš ako Kráľ Božieho nebeského Kráľovstva ukončí kruté ľudské vlády. Potom splní mnohé ďalšie biblické proroctvá, i tie, ktoré hovoria o vzkriesení mŕtvych k nekonečnému životu na rajskej zemi. (Daniel 12:2; Ján 5:28, 29; Zjavenie 21:3–5)

^ 9. ods. Meno Dárius sa vzťahuje prinajmenšom na troch kráľov.

^ 20. ods. K prekladom Biblie, ktoré v poznámke pod čiarou používajú slovné spojenie „ročné týždne“ alebo „týždne rokov“, patria tieto: Písmo sväté Starého a Nového zákona, 1913 – 1926; Katolícky preklad Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie.

^ 20. ods. Podrobnejší rozbor tohto proroctva spolu s časovou osou, na ktorej je vyznačených 69 týždňov, nájdete na stranách 197 – 199 v knihe Čo učí Biblia? Vydali Jehovovi svedkovia.