Výchova dospievajúcich — úloha porozumenia

Predstavte si, že by ste prišli do cudzej krajiny a nevedeli hovoriť miestnym jazykom. Nepochybne by ste mali problém dohovoriť sa, no nebolo by to nemožné. Napríklad by ste sa mohli naučiť základné frázy z konverzačnej príručky. Alebo by vám mohol niekto prekladať, takže by ste rozumeli druhým a oni vám.

RODIČIA tínedžerov majú často pocit, akoby boli v podobnej situácii. Správanie dospievajúcich môže byť ťažké pochopiť rovnako ako cudzí jazyk, no nie je to nemožné. Kľúčom je, aby sa rodičia snažili „preložiť“, čo sa deje v tomto období rastu, ktoré je niekedy síce radostné, ale často aj stresujúce.

Prečo sa tak správajú?

To, že mladý človek túži po nezávislosti, nie vždy znamená, že sa búri. Pamätajte na slová Biblie, že časom „muž opustí svojho otca a svoju matku“. (1. Mojžišova  2:24) Aby sa mladí ľudia pripravili na to, že v dospelosti preberú väčšiu zodpovednosť, musia získať aspoň nejaké skúsenosti v rozhodovaní sa.

Zamyslite sa teraz, čo mohlo viesť k tomu, že sa deti rodičov spomenutých v predchádzajúcom článku správali tak, ako sa správali.

Lia z Británie o svojom synovi povedala: „Odrazu bol tvrdohlavejší a častejšie spochybňoval našu autoritu.“

Dospievajúci sa tak ako malé deti opakovane pýtajú „Prečo?“ Stručná, jednoduchá odpoveď ich už však nemusí uspokojiť. Ako to? Apoštol Pavol napísal: „Keď som bol dieťa... uvažoval som ako dieťa.“ ​(1. Korinťanom 13:11) Ako deti rastú a rozvíja sa aj ich schopnosť uvažovať, potrebujú podrobnejšie vysvetlenie, aby si mohli cvičiť svoju „vnímavosť“. — Hebrejom 5:14.

John z Ghany povedal: „Naše dcéry sa začali viac pozorovať, pričom zvlášť dbali o to, ako vyzerajú.“

Či sa už prudký rast spojený s pubertou objaví u detí predčasne, načas, alebo oneskorene, mnohé sa príliš zaoberajú tým, ako vyzerajú. Dievčatám sa môžu ich nové krivky páčiť, vyvolávať v nich obavy či oboje. Pridajte k tomu ešte akné — a možnosť zakryť ho mejkapom — a potom ľahko pochopíte, prečo tínedžeri trávia zdanlivo viac času pred zrkadlom ako nad knihami.

Daniel z Filipín sa vyjadril: „Naše deti mali pred nami čoraz viac tajností a chceli viac súkromia. Často boli radšej s kamarátmi než s nami.“

Robiť veci potajme môže byť nebezpečné. (Efezanom 5:12) Ale mať súkromie je niečo iné. Hodnotu súkromia si uvedomoval aj Ježiš, a preto niekedy hľadal „opustené miesto, aby bol sám“. (Matúš 14:13) Ako deti rastú, potrebujú súkromie a tiež to, aby ho dospelí rešpektovali. Vďaka tomu si môžu veci dôkladne premyslieť, čím si osvojujú dôležitý zvyk, ktorý sa im veľmi zíde aj v dospelosti.

Podobne sa musí dieťa počas dospievania naučiť vytvárať si priateľstvá. Je pravda, že „zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky“. (1. Korinťanom 15:33) Ale zároveň platí aj iný biblický výrok: „Pravý druh miluje stále a je bratom, ktorý sa narodil pre čas tiesne.“ ​(Príslovia 17:17) Naučiť sa vytvárať si priateľstvá a udržiavať ich je dôležitá schopnosť, ktorá mladému človeku zostane i v dospelosti.

Keď sa rodičia ocitnú v niektorej zo spomenutých situácií, je dobré, ak sa snažia porozumieť, čo sa skrýva za správaním ich dospievajúcich detí. Pravdaže, okrem porozumenia potrebujú aj múdrosť — schopnosť reagovať na situáciu spôsobom, ktorý povedie k najlepším výsledkom. Ako sa to môže rodičom dospievajúcich podariť?

[Zvýraznený text na strane 5]

Ako deti rastú a rozvíja sa aj ich schopnosť uvažovať, potrebujú podrobnejšie vysvetlenie rodinných pravidiel