Rimanom 9:1–33

  • Pavlov žiaľ nad rodenými Izraelitmi (1 – 5)

  • Abrahámovo skutočné potomstvo (6 – 13)

  • Božie rozhodnutie nemá právo nikto spochybňovať (14 – 26)

    • Nádoby hnevu a nádoby milosrdenstva (22, 23)

  • „Len ostatok bude zachránený“ (27 – 29)

  • Izraeliti narazili na „kameň úrazu“ (30 – 33)

9  Ako Kristov učeník hovorím pravdu, neklamem, aj moje svedomie vedené svätým duchom svedčí so mnou,  že mám v srdci veľký žiaľ a neustálu bolesť.  Prial by som si, aby som ja sám bol oddelený od Krista ako prekliaty, ak by to pomohlo mojim bratom, mojim príbuzným,*  Izraelitom. Oni boli prijatí za synov+ a dostali slávu, zmluvy,+ Zákon,+ svätú službu+ a sľuby.+  Oni sú potomkami patriarchov,+ z ktorých pochádza Kristus.+ Boh, ktorý je nad všetkým, nech je navždy chválený. Amen.  To však neznamená, že sa Božie slovo nesplnilo. Lebo nie všetci potomkovia Izraela sú skutočným „Izraelom“.+  Ani nie sú všetci Abrahámovými deťmi len preto, že sú jeho potomstvom,*+ ale je napísané, že „sľúbené potomstvo* vzíde z Izáka“.+  To znamená, že nie všetky Abrahámove deti sú aj Božími deťmi,+ ale za potomstvo* sa považujú deti sľubu.+  Lebo sľub znel takto: „O tomto čase prídem a Sára bude mať syna.“+ 10  A sľub nebol daný iba v tomto prípade, ale aj vtedy, keď Rebeka počala dvojčatá z jedného muža, nášho predka Izáka.+ 11  Lebo keď sa ešte ani nenarodili a neurobili nič dobré ani zlé – aby Boží zámer týkajúci sa vyvolenia bol aj ďalej závislý od toho, ktorý povoláva, a nie od skutkov –, 12  bolo jej povedané: „Starší bude otrokom mladšieho.“+ 13  Ako je napísané: „Miloval som Jakoba, ale Ezaua som nenávidel.“+ 14  Čo teda povieme? Je Boh nespravodlivý? Určite nie!+ 15  Veď Mojžišovi hovorí: „Zľutujem sa nad tým, nad kým chcem, a prejavím súcit tomu, komu chcem.“+ 16  Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto sa snaží,* ale na Bohu, ktorý sa zľutováva.+ 17  Veď v Písme sa uvádza, že Boh povedal faraónovi: „Nechal som ťa žiť, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa o mojom mene rozprávalo po celej zemi.“+ 18  Teda zľutuje sa, nad kým chce, ale koho chce, toho nechá, aby sa zatvrdil.+ 19  Niekto mi možno povie: „Prečo potom Boh ľuďom ešte niečo vyčíta? Veď kto sa môže vzoprieť jeho vôli?“ 20  Ale kto si ty, že odvrávaš Bohu?+ Povie výtvor svojmu tvorcovi: „Prečo si ma tak urobil?“+ 21  Či nemá hrnčiar moc nad hlinou,+ aby z tej istej hrudy urobil jednu nádobu na dôstojné použitie a druhú na nedôstojné?* 22  Čo teda povieme, ak Boh chcel prejaviť svoj hnev a moc, ale s veľkou trpezlivosťou znášal nádoby hnevu, ktoré si zaslúžia zničenie? 23  A čo ak to urobil preto, aby ukázal bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva,+ ktoré vopred pripravil na slávu, 24  čiže na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z iných národov?+ 25  Je to tak, ako povedal aj v Ozeášovi: „Ľud, ktorý nie je môj,+ nazvem svojím ľudom a nemilovanú nazvem milovanou.+ 26  A na mieste, kde som im povedal: ‚Vy nie ste môj ľud,‘ tam ich nazvem synmi živého Boha.“+ 27  A Izaiáš o Izraeli vyhlasuje: „Aj keby bolo synov Izraela ako morského piesku, len ostatok bude zachránený.+ 28  Lebo Jehova* zúčtuje s obyvateľmi zeme rýchlo a úplne.“+ 29  A ako Izaiáš predpovedal: „Keby nám Jehova* vojsk* nenechal aspoň niečo z potomstva,* boli by sme ako Sodoma, podobali by sme sa Gomore.“+ 30  Čo z toho teda vyplýva? To, že ľudia z iných národov, hoci sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť,+ a to spravodlivosť, ktorá pramení z viery,+ 31  ale Izraeliti, hoci sa usilovali dodržiavať zákon spravodlivosti, nedokázali to v plnej miere. 32  Prečo? Lebo sa neusilovali dosiahnuť spravodlivosť vierou, ale skutkami. Narazili na „kameň úrazu“,+ 33  ako je napísané: „Kladiem na Sione kameň+ úrazu a skalu pohoršenia. Ale ten, kto na ňom zakladá svoju vieru, sa určite nesklame.“+

Poznámky pod čiarou

Dosl. „príbuzným podľa tela“.
Dosl. „semenom“.
Dosl. „semeno“.
Dosl. „semeno“.
Dosl. „kto beží“.
Al. „na bežné“.
Dosl. „zo semena“.