Ezechiel 33:1–33

  • Zodpovednosť strážcu (1 – 20)

  • Správa o páde Jeruzalema (21, 22)

  • Posolstvo pre obyvateľov spustošeného Jeruzalema (23 – 29)

  • Ľudia nebudú reagovať na posolstvo (30 – 33)

    • Ezechiel je „ako ten, čo spieva piesne o láske“ (32)

    • „Bol medzi nimi prorok“ (33)

33  A Jehova ku mne prehovoril znovu:  „Syn človeka, povedz synom svojho ľudu:+ ‚Povedzme, že proti nejakej krajine privediem meč+ a všetok ľud tej krajiny si vyberie spomedzi seba niekoho za strážcu.  Keď strážca uvidí, že proti krajine tiahnu nepriatelia, zatrúbi na rohu, aby varoval ľud.+  Ak niekto začuje zvuk rohu, ale nebude dbať na varovanie+ a nepriateľ príde a pripraví ho o život,* za svoju smrť bude zodpovedný on sám.*+  Počul zvuk rohu, ale nedbal na varovanie. Za svoju smrť bude zodpovedný on sám.* Keby dbal na varovanie, zachránil by si život.  Povedzme však, že strážca uvidí prichádzať nepriateľa, ale nezatrúbi na rohu,+ a tak ľud nebude varovaný. Keď nepriateľ príde a pripraví niekoho o život, ten človek zomrie pre svoju vinu, ale za jeho smrť budem brať na zodpovednosť strážcu.‘*+  Syn človeka, ustanovil som ťa za strážcu izraelského ľudu. Keď budeš počuť slovo z mojich úst, odovzdáš im odo mňa varovanie.+  Keď poviem niekomu zlému: ‚Zlý, zomrieš,‘+ ale ty nepovieš nič, aby si ho varoval, a neupozorníš ho, aby zmenil svoj spôsob života, ten zlý človek zomrie pre svoju vinu,+ ale za jeho smrť budem brať na zodpovednosť teba.*  Ak budeš niekoho zlého varovať, aby sa odvrátil od svojho spôsobu života, ale on svoj život nezmení, zomrie pre svoju vinu,+ ale ty si zachrániš život.+ 10  Syn človeka, povedz Izraelitom: ‚Hovoríte: „Naše vzbury a naše hriechy nás ťažia a hynieme pre ne.+ Ako teda môžeme žiť?“‘+ 11  Povedz im: ‚„Akože žijem,“ vyhlasuje Zvrchovaný Pán Jehova, „neteší ma, keď niekto zlý zomrie,+ ale keď sa napraví+ a zostane žiť.+ Odvráťte sa, odvráťte sa od svojho zlého konania.+ Prečo by ste mali zomrieť, synovia Izraela?“‘+ 12  Syn človeka, povedz synom svojho ľudu: ‚Keď sa spravodlivý vzbúri, jeho spravodlivosť ho nezachráni,+ a keď sa zlý odvráti od svojho zla, jeho zlo ho nezničí.+ Nikto spravodlivý nebude môcť zostať žiť pre svoju spravodlivosť v deň, keď zhreší.+ 13  Keď poviem spravodlivému: „Budeš žiť,“ a on sa spoľahne na svoju spravodlivosť a začne robiť to, čo je zlé,*+ na všetky jeho spravodlivé skutky sa zabudne. Zomrie za to zlé, čo robil.+ 14  A keď poviem zlému: „Zomrieš,“ a on sa odvráti od svojho hriechu a začne konať poctivo a správne,+ 15  vráti záloh,+ nahradí, čo ukradol,+ bude poslúchať zákony, ktoré dávajú život, a nebude robiť to, čo je zlé, bude žiť.+ Nezomrie. 16  Žiadny z hriechov, ktorých sa dopustil, sa mu nebude vyčítať.*+ Za to, že konal poctivo a správne, bude žiť.‘+ 17  Synovia tvojho ľudu hovoria: ‚Jehova koná nespravodlivo,‘ ale sú to oni, kto koná nespravodlivo. 18  Keď spravodlivý človek prestane konať to, čo je správne, a začne robiť to, čo je zlé, zomrie za to.+ 19  A keď niekto zlý prestane robiť to, čo je zlé, a začne konať poctivo a správne, zachráni si život.+ 20  Ale vy hovoríte: ‚Jehova koná nespravodlivo.‘+ Každého z vás budem súdiť podľa jeho správania, synovia Izraela.“ 21  V 12. roku nášho vyhnanstva, piateho dňa desiateho mesiaca, prišiel ku mne muž, ktorý utiekol z Jeruzalema,+ a povedal: „Mesto padlo!“+ 22  Večer pred príchodom muža, ktorému sa podarilo utiecť, začal na mňa pôsobiť Jehovov duch.* Boh mi otvoril ústa predtým, než ku mne ráno prišiel ten muž. Moje ústa sa otvorili a už som nebol nemý.+ 23  A Jehova ku mne prehovoril znovu: 24  „Syn človeka, obyvatelia týchto zrúcanín+ hovoria o izraelskej krajine: ‚Abrahám bol len jeden, a predsa vzal do vlastníctva krajinu.+ Ale nás je mnoho, a preto nám táto krajina určite patrí.‘ 25  Preto im povedz: ‚Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova: „Jete mäso s krvou,+ vzhliadate k svojim odporným modlám* a prelievate krv.+ Tak prečo by táto krajina mala patriť vám? 26  Spoliehate sa na svoj meč,+ dodržiavate odporné zvyky a každý z vás poškvrňuje manželku svojho blížneho.+ Tak prečo by táto krajina mala patriť vám?“‘+ 27  Povedz im: ‚Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova: „Akože žijem, tí, čo bývajú v zrúcaninách, padnú mečom, tých v poli dám zožrať divej zveri a tí, čo sú v pevnostiach a jaskyniach, zomrú na mor.+ 28  Urobím z krajiny neobývanú pustatinu.+ Skončí sa jej bezočivá pýcha a izraelské vrchy spustnú,+ nikto tadiaľ neprejde. 29  A spoznajú, že som Jehova, keď pre všetky odporné veci, ktorých sa dopúšťali,+ urobím z krajiny neobývanú pustatinu.“‘+ 30  Syn človeka, tvoj ľud sa o tebe rozpráva popri múroch a pri dverách domov.+ Hovoria si medzi sebou, brat bratovi: ‚Poďte, vypočujme si, čo hovorí Jehova.‘ 31  Nahrnú sa k tebe a posadia sa pred tebou ako môj ľud. Budú ťa počúvať, ale nebudú podľa toho konať,+ lebo svojimi ústami ti lichotia,* ale ich srdce je chamtivé po nečestnom zisku. 32  Si pre nich ako ten, čo spieva piesne o láske, čo má krásny hlas a pekne hrá na lýre. Budú ťa počúvať, ale nebudú podľa toho konať. 33  A keď sa tvoje slová splnia – a ony sa splnia –, uvedomia si, že bol medzi nimi prorok.“+

Poznámky pod čiarou

Dosl. „a odníme ho“.
Dosl. „jeho krv bude na jeho hlave“.
Dosl.: „Jeho krv bude na ňom.“
Al. „jeho krv budem vyžadovať od strážcu“.
Al. „jeho krv budem vyžadovať od teba“.
Al. „nespravodlivé“.
Dosl. „pripomínať“.
Dosl. „ruka“.
Pôvodný hebrejský výraz zrejme súvisí so slovom „hnoj“ a vyjadruje opovrhnutie.
Al. „svojimi ústami hovoria žiadostivo“.