Ezechiel 3:1–27

  • Ezechiel má zjesť zvitok od Boha (1 – 15)

  • Ezechiel má slúžiť ako strážca (16 – 27)

    • Za nesplnenie úlohy bude braný na zodpovednosť (18 – 21)

3  Potom mi povedal: „Syn človeka, zjedz, čo máš pred sebou.* Zjedz tento zvitok. Potom choď a hovor izraelskému ľudu.“+  Otvoril som ústa a on mi dal zjesť ten zvitok.  Povedal mi: „Syn človeka, zjedz zvitok, ktorý ti dávam, a nasýť sa ním.“ A tak som ho zjedol. V ústach mi bol sladký ako med.+  Potom mi povedal: „Syn človeka, choď k izraelskému ľudu a odovzdaj im moje slová.  Neposielam ťa k ľudu, ktorý hovorí nezrozumiteľným a neznámym jazykom, ale k izraelskému ľudu.  Neposielam ťa k mnohým národom, ktoré hovoria nezrozumiteľným a neznámym jazykom, ktorých slovám by si nerozumel. Keby som ťa poslal k nim, počúvali by ťa.+  Ale izraelský ľud ťa nebude počúvať, lebo nechce počúvať mňa.+ Všetci sú tvrdohlaví a bezcitní.+  Urobím tvoju tvár takou tvrdou ako ich tvár a tvoje čelo takým tvrdým ako ich čelo.+  Urobím tvoje čelo takým ako diamant, tvrdším ako kremeň.+ Neboj sa ich a neľakaj sa ich pohľadov,+ veď je to spurný ľud.“ 10  „Syn človeka,“ povedal mi, „počúvaj všetko, čo ti poviem, a vezmi si moje slová k srdcu. 11  Choď k svojmu ľudu* vo vyhnanstve+ a hovor s nimi. A či už ťa budú počúvať, alebo nie,+ povedz im: ‚Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova.‘“ 12  Vtom ma zdvihol duch+ a za sebou som počul hlas, ktorý znel ako silné dunenie: „Nech je chválená Jehovova sláva z jeho miesta.“ 13  Bolo počuť šum krídel živých bytostí, ako narážali jedno o druhé,+ hukot kolies vedľa nich+ a silné dunenie. 14  Duch ma zdvihol a unášal ma. Bol som zarmútený a plný hnevu a Jehovov duch* na mňa mocne pôsobil. 15  Tak som prišiel k ľuďom vo vyhnanstve, ktorí bývali v Tel-Abibe pri rieke Kebár.+ Sedem dní som zostal medzi nimi a bol som ako omráčený.+ 16  Po siedmich dňoch ku mne Jehova prehovoril: 17  „Syn človeka, ustanovil som ťa za strážcu izraelského ľudu.+ Keď budeš počuť slovo z mojich úst, odovzdáš im odo mňa varovanie.+ 18  Keď poviem niekomu zlému: ‚Určite zomrieš,‘ ale ty ho nebudeš varovať a neupozorníš ho, aby zanechal svoj skazený spôsob života a zostal žiť,+ ten človek zomrie pre svoju vinu, lebo je zlý,+ ale za jeho smrť budem brať na zodpovednosť teba.*+ 19  Ak budeš niekoho zlého varovať a on sa neodvráti od svojej skazenosti a nezanechá svoj skazený spôsob života, zomrie pre svoju vinu, ale ty si zachrániš život.+ 20  A ak spravodlivý človek prestane konať to, čo je správne, a začne robiť to, čo je zlé,* položím mu do cesty prekážku a on zomrie.+ Ak si ho nevaroval, zomrie pre svoj hriech a na jeho spravodlivé skutky sa zabudne, ale za jeho smrť budem brať na zodpovednosť teba.*+ 21  Ale ak si spravodlivého varoval, aby nehrešil, a on prestane hrešiť, určite bude žiť, lebo poslúchol varovanie,+ a ty si zachrániš život.“ 22  Jehovov duch* na mňa začal pôsobiť. „Vstaň a choď do údolnej roviny,“ povedal mi, „tam budem s tebou hovoriť.“ 23  A tak som vstal a šiel do údolnej roviny. Bola tam Jehovova sláva,+ taká, akú som videl pri rieke Kebár,+ a padol som tvárou k zemi. 24  Potom do mňa vstúpil duch a postavil ma na nohy.+ Boh mi povedal: „Choď, zavri sa vo svojom dome. 25  Ale vedz, syn človeka, že ťa zviažu povrazmi, takže nebudeš môcť vyjsť medzi nich. 26  Jazyk ti prilepím na podnebie a ty onemieš. Nebudeš ich môcť napomínať, veď je to spurný ľud. 27  Ale keď s tebou budem hovoriť, otvorím ti ústa a povieš im:+ ‚Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova.‘ Kto chce počúvať, nech počúva,+ a kto nechce, nech nepočúva, veď je to spurný ľud.+

Poznámky pod čiarou

Dosl. „zjedz, čo nájdeš“.
Dosl. „k synom svojho ľudu“.
Dosl. „ruka“.
Al. „jeho krv budem vyžadovať od teba“.
Al. „sa dopúšťať neprávosti“.
Al. „jeho krv budem vyžadovať od teba“.
Dosl. „ruka“.