Evanjelium Matúša 8:1–34

8  Keď zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy ľudí.  Prišiel k nemu malomocný človek, poklonil sa mu* a povedal: „Pane, keby si chcel, môžeš ma uzdraviť.“*+  Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem! Buď uzdravený.“*+ A muž sa z malomocenstva ihneď uzdravil.*+  Potom mu Ježiš povedal: „Nikomu o tom nehovor,+ ale choď sa ukázať kňazovi+ a predlož obeť, ktorú určil Mojžiš,+ ako dôkaz, že si bol uzdravený.“*  Keď prišiel do Kafarnaumu, oslovil ho istý dôstojník a naliehavo ho prosil:+  „Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“  Ježiš mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“  Ale dôstojník odpovedal: „Pane, nezaslúžim si, aby si vošiel pod moju strechu. Len vydaj príkaz a môj sluha sa uzdraví.  Veď i ja mám nadriadených a zároveň mám pod sebou vojakov. Keď poviem jednému: ‚Choď!‘, ide, a inému: ‚Poď!‘, príde, a keď poviem svojmu otrokovi: ‚Urob toto!‘, on to urobí.“ 10  Keď to Ježiš počul, ohromilo ho to a povedal tým, čo ho nasledovali: „Verte mi, u nikoho v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru.+ 11  Ale hovorím vám, že prídu mnohí z východu a zo západu a zaujmú miesto pri stole s Abrahámom, Izákom a Jakobom v nebeskom Kráľovstve,+ 12  zatiaľ čo synovia Kráľovstva budú vyhodení von do tmy. Tam budú plakať a škrípať zubami.“+ 13  Nato Ježiš povedal dôstojníkovi: „Choď. Pretože si uveril, nech sa ti splní, o čo si žiadal.“+ A dôstojníkov sluha v tej chvíli vyzdravel.+ 14  Potom Ježiš prišiel do Petrovho domu a videl, že Petrova svokra+ leží a má horúčku.+ 15  Dotkol sa jej ruky+ a horúčka ustúpila. Hneď vstala a obsluhovala ho. 16  Keď sa zvečerilo, privádzali k nemu mnoho ľudí posadnutých démonmi. A on jediným slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých, ktorí trpeli. 17  Tým sa splnilo to, čo povedal prorok Izaiáš: „On vzal naše choroby a odstránil naše bolesti.“+ 18  Keď Ježiš videl okolo seba zástup, prikázal učeníkom preplaviť sa na druhý breh mora.+ 19  Prišiel k nemu istý znalec Zákona a povedal: „Učiteľ, budem ťa nasledovať, kam len pôjdeš.“+ 20  Ježiš mu povedal: „Líšky majú brlohy a vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá kde zložiť hlavu.“+ 21  A jeden jeho učeník mu povedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať svojho otca.“+ 22  Ježiš mu odpovedal: „Nasleduj ma a nechaj mŕtvych, aby pochovávali svojich mŕtvych.“+ 23  Potom Ježiš a jeho učeníci nastúpili do člna.+ 24  Na mori sa zrazu strhla taká prudká búrka, že vlny zalievali čln, ale Ježiš spal.+ 25  Prišli k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachráň nás, potápame sa!“ 26  Ale on im povedal: „Prečo sa tak bojíte, vy maloverní?“+ Vstal, pokarhal vietor a more a zrazu zavládol veľký pokoj.+ 27  Učeníkov to ohromilo a hovorili si: „Kto je tento človek, že ho aj vietor a more poslúchajú?“ 28  Keď sa dostal na druhú stranu mora do kraja Gadarčanov, od hrobiek* vyšli oproti nemu dvaja muži posadnutí démonmi.+ Boli takí zúriví, že sa nikto neodvážil chodiť tou cestou. 29  Začali kričať: „Čo od nás chceš, Boží Syn?+ Prišiel si nás trápiť+ pred určeným časom?“+ 30  Neďaleko sa páslo veľké stádo svíň.+ 31  Démoni ho prosili: „Ak nás vyženieš, pošli nás do toho stáda svíň.“+ 32  „Choďte!“ povedal im. A tak vyšli z mužov a vošli do svíň. Nato sa celé stádo vrhlo z útesu do mora a utopilo sa. 33  Pastieri utiekli do mesta a porozprávali o mužoch posadnutých démonmi a o všetkom, čo sa stalo. 34  A celé mesto vyšlo naproti Ježišovi. Keď ho uvideli, veľmi ho prosili, aby odišiel z ich kraja.+

Poznámky pod čiarou

Al. „vzdal mu poctu“.
Dosl. „očistiť“.
Dosl. „očistený“.
Dosl. „očistil“.
Dosl. „im na svedectvo“.
Al. „od pamätných hrobiek“.