Kniha žalmov 137:1–9

  • Pri babylonských riekach

    • Sionské piesne sa nespievali (3, 4)

    • Babylon čaká zničenie (8)

137  Pri babylonských riekach+ sme sedávali a plakali, keď sme spomínali na Sion.+  2  Harfy sme povešali+na topole uprostred neho.*  3  Naši väznitelia žiadali, aby sme im zaspievali,+tí, ktorí sa nám posmievali, sa chceli pobaviť: „Zaspievajte nám nejakú sionskú pieseň.“  4  Ako by sme mohli spievať pieseň o Jehovoviv cudzej krajine?  5  Keby som na teba zabudol, Jeruzalem,nech mi už neslúži* moja pravica.+  6  Nech onemiem,*ak na teba zabudnem,ak Jeruzalem nebudemojou najväčšou radosťou.+  7  Spomeň si, Jehova,čo hovorili Edomci v deň, keď Jeruzalem padol: „Zbúrajte ho! Zbúrajte ho až do základov!“+  8  Babylon,* čaká ťa zničenie,+šťastný bude ten, kto ti odplatía urobí ti to, čo si robil nám.+  9  Šťastný bude ten, kto schytí tvoje detia roztrieska ich o skalu.+

Poznámky pod čiarou

Vzťahuje sa na Babylon.
Al. možno „nech mi uschne“.
Dosl. „Nech sa mi jazyk prilepí na podnebie“.
Dosl. „Babylonská dcéra“. Pozri Slovník pojmov, heslo „dcéra“.