Kazateľ 6:1–12

  • Načo je človeku majetok, ak si ho neužije? (1 – 6)

  • Teš sa z toho, čo máš (7 – 12)

6  Je aj iná smutná vec, ktorú som videl pod slnkom a je medzi ľuďmi bežná:  Pravý Boh dá človeku bohatstvo, majetok a slávu, takže má všetko, po čom túži. A predsa mu pravý Boh nedovolí, aby si to užíval, ale užíva si to niekto cudzí. Je to márnosť a veľká bieda.  Aj keby mal nejaký muž sto detí, žil veľa rokov a dosiahol vysoký vek, ale za svojho života si neužil nič zo svojich dobrých vecí, musím povedať, že dieťa, ktoré sa narodí mŕtve, je na tom lepšie ako on.+  Prišlo na svet nadarmo a odišlo do tmy a tma zahalí aj jeho meno.  Hoci ani neuvidelo slnko a nič nespoznalo, predsa je na tom lepšie* než ten muž.+  Čo by z toho človek mal, keby prežil aj dvakrát tisíc rokov, ale nezažil by žiadnu radosť? Či nejdú všetci na to isté miesto?+  Človek pracuje, len aby mal čo do úst,+ ale jeho túžby sa nenaplnia.  Akú výhodu má múdry oproti hlupákovi?+ A čo má chudobný z toho, že vie, ako prežiť?*  Lepšie je tešiť sa z toho, čo človek vidí, než túžiť po niečom, čo nemôže mať.* Aj to je márnosť a honba za vetrom. 10  Všetko, čo vzniklo, už dávno dostalo svoje meno a je známe, aký je človek. Nemôže sa prieť* s tým, kto je mocnejší ako on. 11  Čím viac slov,* tým väčšia márnosť, a čo z toho človek má? 12  Kto vie, čo je pre človeka najlepšie? Čo má robiť počas tých pár dní svojho márneho života, ktoré pominú ako tieň?+ A kto mu povie, čo sa stane pod slnkom, keď on tu už nebude?

Poznámky pod čiarou

Dosl. „má viac pokoja“.
Dosl. „chodiť pred živými“.
Al. „než sa túlať dušou“.
Al. „súdiť“.
Al. možno „vecí“.