Jób 6:1–30

  • Jóbova odpoveď (1 – 30)

    • Tvrdí, že sa sťažuje právom (2 – 6)

    • Jeho tešitelia sú zradní (15 – 18)

    • „Úprimné slová nezraňujú“ (25)

6  Jób odpovedal:  „Keby tak bola zvážená všetka moja bolesť+a spolu s mojím nešťastím by bola položená na váhy,   prevážila by piesok morí. Preto rozprávam bez rozmyslu.*+   Prenikli mnou šípy Všemohúceho,vpíja sa do mňa ich jed.+ Zoradili sa proti mne hrôzy od Boha.   Híka divý osol,+ keď má dosť trávy? Bučí býk, keď má dosť sena?   Či sa jedlo bez chuti jedáva neosolené? Má slez* nejakú chuť?   Nechcem sa toho ani dotknúť,je to* pre mňa ako pokazené jedlo.   Keby sa len splnila moja prosba,keby mi Boh dal, po čom túžim!   Keby ma len Boh chcel rozdrviť,keby tak na mňa vztiahol ruku a usmrtil ma!+ 10  Aj to by ma potešilo,skákal by som od radosti napriek neutíchajúcej bolesti. Veď som sa nevzpieral slovám Svätého.+ 11  Kde mám zobrať silu, aby som to vydržal?+ Čaká ma ešte niečo dobré? Oplatí sa mi ešte žiť?* 12  Veď nie som z kameňaa moje telo nie je z medi! 13  Ako si mám poradiť,keď som prišiel o všetku oporu? 14  Kto odopiera láskavosť* blížnemu,+stratí bázeň pred Všemohúcim.+ 15  Moji vlastní bratia sú zradní+ ako zimný potok,ako vody potokov, ktoré vysychajú. 16  Sú zakalené roztápajúcim sa ľadoma skrýva sa v nich topiaci sa sneh. 17  V lete sa z nich stráca voda a miznú,keď nastanú horúčavy, vysychajú. 18  Ich riečiská sa kľukatia,vedú do pustatiny a tam zanikajú. 19  Hľadajú ich karavány z Témy,+cestujúci zo Sáby*+ ich očakávajú s nádejou. 20  Hanbia sa, že sa na ne spoliehali,prichádzajú k nim a sú sklamaní. 21  Takí ste teraz vy ku mne,+vidíte, akú hrôzu prežívam, a ste zdesení.+ 22  Či som vás o niečo prosilalebo som žiadal, aby ste za mňa dali dar zo svojho bohatstva? 23  Prosil som vás, aby ste ma vyslobodili z rúk nepriateľaalebo ochránili pred* utláčateľmi? 24  Poučte ma a ja budem mlčať.+ Vysvetlite mi, akej chyby som sa dopustil. 25  Úprimné slová nezraňujú.+ Ale načo je dobré vaše karhanie?+ 26  Chcete ma karhať za moje slová? Za slová vyrieknuté v zúfalstve,+ ktoré vietor odnáša preč? 27  Vy by ste ešte aj o sirotu hádzali lós+a predali* vlastného priateľa!+ 28  A teraz sa na mňa pozrite,nebudem vám predsa klamať do očí. 29  Rozmyslite si to, prosím, nekrivdite mi,premyslite si to, lebo som neurobil nič zlé.* 30  Je na mojich perách klam? Myslíte, že neviem, ako chutí nešťastie?

Poznámky pod čiarou

Al. „sú moje slová také prudké“.
Rastlina obsahujúca sliz, ktorý je bez chuti.
Jób zrejme hovorí o svojom utrpení alebo o radách utešiteľov.
Al. „predlžovať svoj život“.
Al. „vernú lásku“.
Al. „cestujúci zo Šeby; výprava Sabejcov“.
Dosl. „vykúpili z ruky“.
Al. „zjednávali cenu za“.
Al. „som stále spravodlivý“.