Jób 6:1–30
6 Jób odpovedal:
2 „Keby tak bola zvážená všetka moja bolesť+a spolu s mojím nešťastím by bola položená na váhy,
3 prevážila by piesok morí.
Preto rozprávam bez rozmyslu.*+
4 Prenikli mnou šípy Všemohúceho,vpíja sa do mňa ich jed.+
Zoradili sa proti mne hrôzy od Boha.
5 Híka divý osol,+ keď má dosť trávy?
Bučí býk, keď má dosť sena?
6 Či sa jedlo bez chuti jedáva neosolené?
Má slez* nejakú chuť?
7 Nechcem sa toho ani dotknúť,je to* pre mňa ako pokazené jedlo.
8 Keby sa len splnila moja prosba,keby mi Boh dal, po čom túžim!
9 Keby ma len Boh chcel rozdrviť,keby tak na mňa vztiahol ruku a usmrtil ma!+
10 Aj to by ma potešilo,skákal by som od radosti napriek neutíchajúcej bolesti.
Veď som sa nevzpieral slovám Svätého.+
11 Kde mám zobrať silu, aby som to vydržal?+
Čaká ma ešte niečo dobré? Oplatí sa mi ešte žiť?*
12 Veď nie som z kameňaa moje telo nie je z medi!
13 Ako si mám poradiť,keď som prišiel o všetku oporu?
14 Kto odopiera láskavosť* blížnemu,+stratí bázeň pred Všemohúcim.+
15 Moji vlastní bratia sú zradní+ ako zimný potok,ako vody potokov, ktoré vysychajú.
16 Sú zakalené roztápajúcim sa ľadoma skrýva sa v nich topiaci sa sneh.
17 V lete sa z nich stráca voda a miznú,keď nastanú horúčavy, vysychajú.
18 Ich riečiská sa kľukatia,vedú do pustatiny a tam zanikajú.
19 Hľadajú ich karavány z Témy,+cestujúci zo Sáby*+ ich očakávajú s nádejou.
20 Hanbia sa, že sa na ne spoliehali,prichádzajú k nim a sú sklamaní.
21 Takí ste teraz vy ku mne,+vidíte, akú hrôzu prežívam, a ste zdesení.+
22 Či som vás o niečo prosilalebo som žiadal, aby ste za mňa dali dar zo svojho bohatstva?
23 Prosil som vás, aby ste ma vyslobodili z rúk nepriateľaalebo ochránili pred* utláčateľmi?
24 Poučte ma a ja budem mlčať.+
Vysvetlite mi, akej chyby som sa dopustil.
25 Úprimné slová nezraňujú.+
Ale načo je dobré vaše karhanie?+
26 Chcete ma karhať za moje slová?
Za slová vyrieknuté v zúfalstve,+ ktoré vietor odnáša preč?
27 Vy by ste ešte aj o sirotu hádzali lós+a predali* vlastného priateľa!+
28 A teraz sa na mňa pozrite,nebudem vám predsa klamať do očí.
29 Rozmyslite si to, prosím, nekrivdite mi,premyslite si to, lebo som neurobil nič zlé.*
30 Je na mojich perách klam?
Myslíte, že neviem, ako chutí nešťastie?
Poznámky pod čiarou
^ Al. „sú moje slová také prudké“.
^ Rastlina obsahujúca sliz, ktorý je bez chuti.
^ Jób zrejme hovorí o svojom utrpení alebo o radách utešiteľov.
^ Al. „predlžovať svoj život“.
^ Al. „vernú lásku“.
^ Al. „cestujúci zo Šeby; výprava Sabejcov“.
^ Dosl. „vykúpili z ruky“.
^ Al. „zjednávali cenu za“.
^ Al. „som stále spravodlivý“.
