Jób 34:1–37

  • Elíhu obhajuje Božiu spravodlivosť (1 – 37)

    • Jób tvrdí, že Boh mu odoprel právo (5)

    • „Je nemožné, aby pravý Boh páchal zlo“ (10)

    • Jóbovi chýba poznanie (35)

34  A Elíhu pokračoval:   „Počúvajte moje slová, vy múdri,vypočujte si ma, vy učení.   Veď ucho skúma slová,tak ako jazyk* ochutnáva jedlo.   Preskúmajme spolu, čo je správne,zistime spoločne, čo je dobré.   Jób povedal: ‚Som nevinný,+ale Boh mi odoprel spravodlivosť.+   Mám klamať a tvrdiť, že si nezaslúžim priaznivý rozsudok? Moja rana sa nehojí, aj keď som neurobil nič zlé.‘+   Nájde sa ešte niekto ako Jób,ktorý pije posmech ako vodu?   Zaraďuje sa k tým, čo páchajú zlo,a dostáva sa do spoločnosti zlých,+   keď hovorí: ‚Čo má človek z toho,že sa snaží páčiť Bohu?‘+ 10  Preto ma počúvajte, vy múdri muži:* Je nemožné, aby pravý Boh páchal zlo+a aby Všemohúci konal nesprávne.+ 11  On každému odpláca podľa jeho skutkov+a dáva človeku to, čo si zaslúži. 12  Boh nikdy nekoná zlo,+Všemohúci neprekrúca právo.+ 13  Kto ho poveril vládou nad zemou? Kto ho ustanovil nad celým svetom?* 14  Keby sa* zameral na ľudía vzal k sebe ich ducha a dych,+ 15  všetci* by sa pominuli,ľudstvo by sa vrátilo do prachu.+ 16  Ak si rozumný, počúvaj,venuj pozornosť tomu, čo hovorím. 17  Či by mohol vládnuť niekto, kto nenávidí právo? Chceš odsúdiť mocného a spravodlivého? 18  Povedal by si kráľovi: ‚Ty naničhodník,‘alebo kniežatám: ‚Vy zločinci‘?+ 19  Boh nenadŕža kniežatáma neuprednostňuje bohatého pred chudobným,*+lebo všetci sú dielom jeho rúk.+ 20  Umierajú náhle,+ uprostred noci,+trasú sa a hynú,mocní sú odstránení, ale nie ľudskou rukou.+ 21  Božie oči pozorujú cesty človeka+a vidia každý jeho krok. 22  Niet takej tmy ani hlbokého tieňa,aby sa tam ukryli tí, čo páchajú zlo.+ 23  Boh nikomu neurčil čas,keď má pred neho predstúpiť na súd. 24  Nemusí vyšetrovať – ničí mocnýcha na ich miesto dosadzuje iných.+ 25  Dobre vie, čo robia,+zvrhne ich za noc a sú zničení.+ 26  Bije ich za ich zločiny,tak aby to všetci videli,+ 27  lebo sa od neho odvrátili a nenasledujú ho,+nedbajú na jeho prikázania.+ 28  Pre ich skutky k nemu kričia chudobní,dolieha k nemu volanie bezmocných.+ 29  Ale ak sa Boh odmlčí, kto ho môže odsúdiť? Keď skryje svoju tvár, kto ho uvidí? Či ju skryje pred národom, alebo pred človekom, výsledok je rovnaký: 30  nedovolí, aby vládol bezbožník*+a viedol ľud do záhuby. 31  Hovoríš Bohu: ‚Bol som potrestaný, hoci som neurobil nič zlé.+ 32  Ukáž mi, čo som prehliadol,ak som sa niečoho dopustil, už to viac neurobím.‘ 33  Má ti Boh všetko vynahradiť podľa tvojich predstáv, keď odmietaš jeho súd? To musíš posúdiť ty, nie ja. Tak hovor, čo vieš. 34  Rozumní ľudia* mi povedia,každý múdry človek, ktorý ma počuje, mi povie: 35  ‚Jób nevie, čo hovorí,+a jeho slová sú nepremyslené.‘ 36  Nech je Jób skúšaný* až do krajnosti,lebo rozpráva ako skazení ľudia! 37  Nielenže hreší, ale ešte sa aj búri,+posmešne pred nami tlieska rukamia obviňuje pravého Boha mnohými slovami.“+

Poznámky pod čiarou

Dosl. „podnebie“.
Dosl. „muži srdca“.
Al. „nad obývanou zemou“.
Dosl. „svoje srdce“.
Dosl. „každé telo“.
Al. „urodzeného pred bezvýznamným“.
Al. „odpadlík“.
Dosl. „Muži srdca“.
Al. možno „Môj otče, nech je Jób skúšaný“.