Jób 17:1–16
17 Som zlomený na duchu, moje dni hasnú,čaká ma už len hrob.+
2 Okolo mňa je samý posmeškár+a ja musím hľadieť na ich spurnosť.
3 Prosím, prijmi za mňa záloh a ulož ho u seba.
Kto iný by mi potriasol rukou a zaručil sa za mňa?+
4 Posmeškárov* si obral o súdnosť,+nedovoľ im, aby ma premohli.
5 Nerozvážny ponúka majetok svojim priateľom,kým jeho deťom sa pred očami zatmieva od hladu.
6 Boh ma vystavil všetkým na posmech,*+aby mi pľuli do tváre.+
7 Utrpením sa mi kalia oči,+zostal zo mňa už len tieň.
8 Čestní ľudia sú z toho zhrozenía nevinní sa pohoršujú nad bezbožníkmi.*
9 Spravodlivý sa drží svojej cesty+a ten, kto má čisté ruky, mocnie.+
10 Preto poďte, vy všetci, a pokračujte vo svojich rečiach,lebo doteraz ste nič múdre nepovedali.+
11 Moje dni uplynuli,+moje plány a túžby môjho srdca boli zmarené.+
12 Noc zamieňate za deň,hovoríte: ‚Je tma, o chvíľu bude svetlo.‘
13 Ešte chvíľu počkám a mojím domovom bude hrob,*+usteliem si lôžko v temnote.+
14 Hrobu*+ poviem: ‚Ty si môj otec!‘
a larve: ‚Moja matka a sestra!‘
15 Kam sa podela moja nádej?+
Myslí si niekto, že ešte nejakú mám?
16 Nádej so mnou zíde za brány hrobu,*keď spolu zostúpime do prachu.“+
Poznámky pod čiarou
^ Dosl. „Ich srdce“.
^ Al. „ma dal ľuďom za porekadlo“.
^ Al. „odpadlíkmi“.
^ Al. „šeol“, čiže obrazný hrob ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
^ Al. „Jame“.
^ Al. „za závory šeolu“, čiže obrazného hrobu ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
