Jób 16:1–22
16 Jób odpovedal:
2 „Už som sa dosť napočúval takýchto rečí.
Všetci ste mizerní tešitelia!+
3 Či týmto prázdnym slovám* nebude konca?
Čo ťa dráždi, že takto hovoríš?
4 Veď aj ja by som mohol rozprávať ako vy.
Keby ste boli na mojom mieste,mohol by som vás zasypať rečamia krútiť nad vami hlavou.+
5 Nie, ja by som vás svojimi slovami posilnila svojimi perami utešil.+
6 Keď rozprávam, moja bolesť neutícha,+neustáva, ani keď som ticho.
7 Ale Boh ma teraz vyčerpal,+zničil celú moju domácnosť.*
8 Schmatol ma a mám na to svedka,je ním moja vychudnutosť, ktorá vstáva a svedčí proti mne.
9 V hneve ma roztrhal na kúsky a cíti ku mne nenávisť,+keď ma vidí, škrípe zubami.
Môj protivník ma prebodáva pohľadom.+
10 Ľudia si na mňa otvárajú ústa+a s posmechom ma bijú po tvári,zástup sa zbieha proti mne.+
11 Boh ma vydáva napospas chlapcoma vrhá ma do rúk zlých.+
12 Žil som pokojne, ale on mnou zatriasol,+chytil ma za krk a roztrieskal ma,urobil si zo mňa terč.
13 Jeho lukostrelci ma obkľúčili,+prebodáva mi obličky+ a nemá zľutovanie,moju žlč vylieva na zem.
14 Preráža ma ako múr, robí vo mne prielom za prielomom,rúti sa na mňa ako bojovník.
15 Ušil som si odev z vrecoviny, aby som si zakryl telo,+svoju dôstojnosť* som pochoval v prachu.+
16 Tvár mi sčervenela od plaču+a na viečkach mi leží hlboký tieň,*
17 hoci moje ruky sa nedopustili násiliaa moja modlitba je úprimná.
18 Zem, nezakrývaj moju krv!+
Nech nezmĺkne môj krik!
19 Ale aj teraz je môj svedok v nebi,vo výšinách je ten, čo ma obhajuje.
20 Priatelia sa mi vysmievajú,+keď moje oči prelievajú slzy pred Bohom.*+
21 Nech niekto rozsúdi medzi mnou a Bohom,tak ako sa súdi medzi človekom a jeho blížnym.+
22 Moje roky sa chýlia ku koncua vydám sa na cestu, z ktorej niet návratu.+
