Izaiáš 64:1–12
64 Keby si tak roztrhol nebesia a zostúpil,aby sa pred tebou roztriasli vrchy,
2 ako keď oheň stravuje raždiea privádza vodu do varu!
Vtedy by tvoji protivníci spoznali tvoje menoa národy by sa pred tebou triasli.
3 Keď si konal úžasné veci, v ktoré sme ani nedúfali,+zostúpil si a vrchy sa pred tebou triasli.+
4 Oddávna nikto nepočul, nikto nespoznalani nevidel žiadneho iného Boha okrem teba,ktorý koná v prospech tých, ktorí naňho trpezlivo čakajú.+
5 Vyšiel si v ústrety tým, ktorí s radosťou robia, čo je správne,+tým, ktorí na teba pamätajú a držia sa tvojich ciest.
Keď sme hrešili, hneval si sa,+a hrešili sme dlho.
Zaslúžime si teraz, aby sme boli zachránení?
6 Všetci sme ako nečistí,všetky naše spravodlivé skutky sú ako zakrvavená* handra.+
Všetci uschneme ako lístiea naše previnenia nás odnesú ako vietor.
7 Nikto nevzýva tvoje meno,nikto nič neurobí, aby sa ťa pevne chytil,lebo si pred nami skryl svoju tvár+a nechávaš nás hynúť* za* naše hriechy.
8 Ale, Jehova, ty si náš Otec.+
My sme hlina a ty si náš Hrnčiar,*+všetci sme dielom tvojich rúk.
9 Jehova, nehnevaj sa tak veľmi,+nepripomínaj si naše viny navždy.
Prosím, pamätaj, že my všetci sme tvoj ľud.
10 Tvoje sväté mestá sa stali pustatinou.
Sion sa stal pustatinou,Jeruzalem spustošeným miestom.+
11 Náš svätý a slávny* dom,*v ktorom ťa chválili naši predkovia,bol vypálený+a všetko, čo nám bolo drahé, leží v troskách.
12 Budeš sa na to ďalej nečinne pozerať, Jehova?
Budeš mlčať a dovolíš, aby sme tak veľmi trpeli?+
