Izaiáš 64:1–12

  • Pokračovanie kajúcnej modlitby (1 – 12)

    • Jehova, „náš Hrnčiar“ (8)

64  Keby si tak roztrhol nebesia a zostúpil,aby sa pred tebou roztriasli vrchy,   ako keď oheň stravuje raždiea privádza vodu do varu! Vtedy by tvoji protivníci spoznali tvoje menoa národy by sa pred tebou triasli.   Keď si konal úžasné veci, v ktoré sme ani nedúfali,+zostúpil si a vrchy sa pred tebou triasli.+   Oddávna nikto nepočul, nikto nespoznalani nevidel žiadneho iného Boha okrem teba,ktorý koná v prospech tých, ktorí naňho trpezlivo čakajú.+   Vyšiel si v ústrety tým, ktorí s radosťou robia, čo je správne,+tým, ktorí na teba pamätajú a držia sa tvojich ciest. Keď sme hrešili, hneval si sa,+a hrešili sme dlho. Zaslúžime si teraz, aby sme boli zachránení?   Všetci sme ako nečistí,všetky naše spravodlivé skutky sú ako zakrvavená* handra.+ Všetci uschneme ako lístiea naše previnenia nás odnesú ako vietor.   Nikto nevzýva tvoje meno,nikto nič neurobí, aby sa ťa pevne chytil,lebo si pred nami skryl svoju tvár+a nechávaš nás hynúť* za* naše hriechy.   Ale, Jehova, ty si náš Otec.+ My sme hlina a ty si náš Hrnčiar,*+všetci sme dielom tvojich rúk.   Jehova, nehnevaj sa tak veľmi,+nepripomínaj si naše viny navždy. Prosím, pamätaj, že my všetci sme tvoj ľud. 10  Tvoje sväté mestá sa stali pustatinou. Sion sa stal pustatinou,Jeruzalem spustošeným miestom.+ 11  Náš svätý a slávny* dom,*v ktorom ťa chválili naši predkovia,bol vypálený+a všetko, čo nám bolo drahé, leží v troskách. 12  Budeš sa na to ďalej nečinne pozerať, Jehova? Budeš mlčať a dovolíš, aby sme tak veľmi trpeli?+

Poznámky pod čiarou

Al. „menštruačná“.
Dosl. „roztaviť“.
Dosl. „rukou“.
Al. „ten, ktorý nás vyformoval“.
Al. „krásny“.
Al. „chrám“.