Izaiáš 6:1–13

  • Videnie Jehovu v jeho chráme (1 – 4)

    • „Svätý, svätý, svätý je Jehova“ (3)

  • Izaiášove pery očistené (5 – 7)

  • Izaiáš dostáva poverenie (8 – 10)

    • „Tu som, pošli mňa!“ (8)

  • „Dokedy, Jehova?“ (11 – 13)

6  V roku, keď zomrel kráľ Uzzijah,+ som dostal videnie: Jehova sedel na vysokom a vyvýšenom tróne+ a okraje jeho rúcha napĺňali chrám.  Nad ním stáli serafíni. Každý mal šesť krídel: dvoma si zakrýval tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal.   A jeden na druhého volal: „Svätý, svätý, svätý je Jehova vojsk.+ Jeho sláva napĺňa celú zem.“  Pri zvuku toho hlasu* sa chveli zárubne a dom sa naplnil dymom.+   „Beda mi!“ zvolal som. „Som stratený,*lebo som muž s nečistými peramia žijem medzi ľudom s nečistými perami,+veď som na vlastné oči videl Kráľa, Jehovu vojsk!“  Vtom ku mne priletel jeden zo serafínov a v ruke mal žeravý uhlík,+ ktorý vzal kliešťami z oltára.+  Dotkol sa ním mojich úst a povedal: „Pozri, týmto som sa dotkol tvojich pier. Tvoja vina bola odstránenáa tvoj hriech je odpustený.“  Potom som počul, ako sa Jehova pýta: „Koho mám poslať? Kto bude naším poslom?“+ Odpovedal som: „Tu som, pošli mňa!“+   Povedal mi: „Choď a povedz tomuto ľudu: ‚Toto posolstvo budete počuť znova a znova,ale nebudete mu rozumieť. Budete pozerať znova a znova,ale nič nepochopíte.‘+ 10  Urob srdce tohto ľudu nevnímavým,+zapchaj im uši+a zastri im oči,aby očami nevidelia ušami nepočuli,aby nepochopili a nezapôsobilo to na ich srdcea aby sa neobrátili a neboli uzdravení.“+ 11  Vtedy som sa spýtal: „Dokedy, Jehova?“ A on odpovedal: „Kým sa z miest nestanú neobývané ruinya domy nespustnúa krajina nebude zničená a opustená,+ 12  kým Jehova nevyženie ľudí ďaleko+a kým v krajine nezavládne úplná prázdnota. 13  Ale zostane v nej desatina a aj tá bude znovu spálená ako veľký strom a ako dub, z ktorých po zoťatí zostane peň. Tým pňom bude sväté semeno.“*

Poznámky pod čiarou

Dosl. „Pri hlase toho, ktorý volal“.
Dosl. „umlčaný“.
Al. „potomstvo“.