Izaiáš 6:1–13
6 V roku, keď zomrel kráľ Uzzijah,+ som dostal videnie: Jehova sedel na vysokom a vyvýšenom tróne+ a okraje jeho rúcha napĺňali chrám.
2 Nad ním stáli serafíni. Každý mal šesť krídel: dvoma si zakrýval tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal.
3 A jeden na druhého volal:
„Svätý, svätý, svätý je Jehova vojsk.+
Jeho sláva napĺňa celú zem.“
4 Pri zvuku toho hlasu* sa chveli zárubne a dom sa naplnil dymom.+
5 „Beda mi!“ zvolal som.
„Som stratený,*lebo som muž s nečistými peramia žijem medzi ľudom s nečistými perami,+veď som na vlastné oči videl Kráľa, Jehovu vojsk!“
6 Vtom ku mne priletel jeden zo serafínov a v ruke mal žeravý uhlík,+ ktorý vzal kliešťami z oltára.+
7 Dotkol sa ním mojich úst a povedal:
„Pozri, týmto som sa dotkol tvojich pier.
Tvoja vina bola odstránenáa tvoj hriech je odpustený.“
8 Potom som počul, ako sa Jehova pýta: „Koho mám poslať? Kto bude naším poslom?“+ Odpovedal som: „Tu som, pošli mňa!“+
9 Povedal mi: „Choď a povedz tomuto ľudu:
‚Toto posolstvo budete počuť znova a znova,ale nebudete mu rozumieť.
Budete pozerať znova a znova,ale nič nepochopíte.‘+
10 Urob srdce tohto ľudu nevnímavým,+zapchaj im uši+a zastri im oči,aby očami nevidelia ušami nepočuli,aby nepochopili a nezapôsobilo to na ich srdcea aby sa neobrátili a neboli uzdravení.“+
11 Vtedy som sa spýtal: „Dokedy, Jehova?“ A on odpovedal:
„Kým sa z miest nestanú neobývané ruinya domy nespustnúa krajina nebude zničená a opustená,+
12 kým Jehova nevyženie ľudí ďaleko+a kým v krajine nezavládne úplná prázdnota.
13 Ale zostane v nej desatina a aj tá bude znovu spálená ako veľký strom a ako dub, z ktorých po zoťatí zostane peň. Tým pňom bude sväté semeno.“*
