Izaiáš 59:1–21

59  Jehovova ruka nie je prikrátka, aby nemohla zachrániť,+ani jeho ucho nie je hluché,* aby nemohlo počuť.+   To vaše previnenia vás oddeľujú od vášho Boha,+pre vaše hriechy si pred vami skrýva tvára odmieta vás počúvať.+   Ruky máte poškvrnené krvou+a prsty previnením. Vaše pery hovoria klamstvá+ a váš jazyk šepká podlosti.   Nikto nevolá po spravodlivosti+a nikto nejde na súd hovoriť pravdu. Dôverujú v neskutočnosť*+ a ich reči sú len prázdne slová. Počnú trápenie a porodia skazu.+   Vysedia vajcia jedovatého hadaa tkajú pavučinu.+ Kto z ich vajec zje, zomriea z rozpučeného vajca vylezie zmija.   Ich pavučina neposlúži ako odev,neprikryjú sa tým, čo vytvorili.+ Svojimi činmi škodiaa dopúšťajú sa násilia.+   Ich nohy sa ponáhľajú páchať zlo,náhlia sa prelievať nevinnú krv,+ich myšlienky sú zhubné. Skaza a bieda je na ich cestách.+   Cestu pokoja nepoznajú,v ich stopách niet práva.+ Pokrivili svoje cesty,kto po nich kráča, nepozná pokoj.+   Preto sa od nás právo vzdialiloa spravodlivosť nás nedostihuje. Očakávame svetlo, ale je tma,očakávame jas, ale kráčame v temnote.+ 10  Hmatáme po stene ako slepí,tápeme ako ľudia, ktorí nevidia.+ Napoludnie sa potkýname ako za súmraku,medzi silákmi sme ako mŕtvi. 11  Všetci bručíme ako medvedea nariekame ako holubice. Očakávame spravodlivosť, ale márne,očakávame záchranu, ale je od nás ďaleko. 12  Mnoho je našich previnení pred tebou,+naše hriechy svedčia proti nám.+ Veď svoje previnenia poznáme,vieme dobre o svojich chybách.+ 13  Vzbúrili sme sa proti Jehovovi a zapreli sme ho,otočili sme sa chrbtom nášmu Bohu. Hovorili sme o útlaku a vzbure,+v srdci sme vymýšľali klamstvá a mrmlali sme lži.+ 14  Právo je zahnané,+spravodlivosť stojí ďaleko.+ Pravda* sa potkýna na námestía to, čo je správne, nemôže vojsť. 15  Pravda* sa vytratila+a ten, kto sa vyhýba zlu, sa stáva korisťou. Jehova to videl a nepáčilo sa mu to,*lebo niet ani stopy po spravodlivosti.+ 16  Videl, že tu nie je nikto, kto by pomohol,užasol, že nikto nezakročí. Preto jeho rameno prinieslo záchranu*a jeho spravodlivosť ho podporila. 17  Obliekol si spravodlivosť ako panciera na hlavu si dal prilbu záchrany.*+ Vzal si rúcho pomsty ako odev+a zahalil sa horlivosťou ako plášťom.* 18  Odplatí im podľa ich skutkov:+ hnevom svojim protivníkom, trestom svojim nepriateľom.+ Aj ostrovom dá to, čo im patrí. 19  Na západe sa budú báť Jehovovho menaa na východe jeho slávy,lebo príde ako dravá rieka,ktorú ženie Jehovov duch. 20  „Vykupiteľ+ príde k Sionu,+k tým z Jakoba, ktorí sa odvracajú od hriechu,“+ vyhlasuje Jehova. 21  „A čo sa týka mňa, uzatváram s nimi zmluvu,“+ hovorí Jehova. „Môj duch, ktorý je na tebe, a moje slová, ktoré som ti vložil do úst, sa nevzdialia z tvojich úst ani z úst tvojich detí,* ani z úst tvojich vnúčat* odteraz až naveky,“ hovorí Jehova.

Poznámky pod čiarou

Dosl. „ťažké“.
Al. „márnosť“.
Al. „Poctivosť“.
Al. „Poctivosť“.
Dosl. „v jeho očiach to bolo zlé“.
Al. „mu prinieslo víťazstvo“.
Al. „víťazstva“.
Al. „plášťom bez rukávov“.
Dosl. „tvojho semena“.
Dosl. „semena tvojho semena“.