Piata Mojžišova 26:1–19
26 Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti Jehova, tvoj Boh, dáva do dedičstva, a obsadíš ju a budeš v nej bývať,
2 vezmi niečo z prvých plodov všetkej úrody pozbieranej v krajine, ktorú ti dáva Jehova, tvoj Boh, vlož ich do koša a choď na miesto, ktoré si vyberie tvoj Boh Jehova, aby tam prebývalo jeho meno.+
3 Pôjdeš ku kňazovi, ktorý bude v tom čase slúžiť, a povieš: ‚Dnes vyhlasujem pred Jehovom, svojím Bohom, že som vošiel do krajiny, o ktorej Jehova prisahal našim predkom, že nám ju dá.‘+
4 Kňaz od teba vezme kôš a položí ho pred oltár Jehovu, tvojho Boha.
5 Vtedy pred svojím Bohom Jehovom vyhlásiš: ‚Môj otec bol kočovný* Aramejec,+ odišiel do Egypta+ a býval tam ako cudzinec s malou domácnosťou.+ Tam sa z neho stal veľký národ, mocný a početný.+
6 Ale Egypťania s nami zle zaobchádzali, utláčali nás a podrobili nás tvrdému otroctvu.+
7 Preto sme volali k Jehovovi, Bohu našich predkov, a Jehova počul náš hlas a videl naše trápenie, ťažkosti a útlak.+
8 Jehova nás vyviedol z Egypta mocnou rukou a vystretým ramenom,+ s hrôzostrašnými skutkami, znameniami a zázrakmi.+
9 Potom nás priviedol sem a dal nám túto krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom.+
10 Teraz som priniesol prvé plody z toho, čo sa urodilo v krajine, ktorú mi dal Jehova.‘+
Položíš to pred Jehovu, svojho Boha, a pokloníš sa pred svojím Bohom Jehovom.
11 A budeš sa radovať zo všetkého dobrého, čo dal Jehova, tvoj Boh, tebe a tvojej domácnosti – ty, Lévita i cudzinec, ktorý žije medzi vami.+
12 Keď v treťom roku, roku desiatkov, oddelíš celý desiatok zo svojej úrody,+ dáš ho Lévitovi, cudzincovi, sirote* a vdove, aby sa v tvojich mestách* dosýta najedli.+
13 A povieš pred Jehovom, svojím Bohom: ‚Vzal som z domu svätý podiel a dal som ho Lévitovi, cudzincovi, sirote a vdove,+ tak ako si mi prikázal. Neporušil som tvoje prikázania ani som na ne nezabudol.
14 Nejedol som z toho počas svojho smútku, nebral som si z toho, keď som bol nečistý, ani som z toho nedal nič pre mŕtveho. Počúval som hlas Jehovu, svojho Boha, a urobil som všetko, čo si mi prikázal.
15 Pohliadni zo svojho svätého príbytku, z nebies, a požehnaj svoj ľud Izrael a krajinu, ktorú si nám dal,+ tak ako si prisahal našim predkom,+ krajinu oplývajúcu mliekom a medom.‘+
16 Dnes ti Jehova, tvoj Boh, prikazuje, aby si zachovával tieto nariadenia a právne predpisy. Budeš ich dodržiavať a riadiť sa nimi celým srdcom+ a celou dušou.*
17 Dnes ťa Jehova uistil, že bude tvojím Bohom, kým budeš chodiť po jeho cestách, kým budeš dodržiavať jeho nariadenia,+ prikázania+ a právne predpisy+ a kým budeš počúvať jeho hlas.
18 A ty si dnes uistil Jehovu, že budeš jeho ľudom, jeho drahocenným vlastníctvom,+ tak ako ti sľúbil, a že budeš zachovávať všetky jeho prikázania.
19 Keď budeš svätým ľudom Jehovu, svojho Boha,+ vyvýši ťa nad všetky národy, ktoré utvoril,+ a obdarí ťa chválou, slávou a nádherou, tak ako sľúbil.“
Poznámky pod čiarou
^ Al. možno „hynúci“.
^ Dosl. „bránach“.
^ Dosl. „chlapcovi bez otca“.
^ Pozri Slovník pojmov.
