Piata Mojžišova 2:1–37

  • Izraeliti putujú po pustatine 38 rokov (1 – 23)

  • Víťazstvo nad Sichonom, kráľom Chešbonu (24 – 37)

2  Potom sme sa obrátili a odišli sme do pustatiny cestou, ktorá vedie k Červenému moru, tak ako mi povedal Jehova.+ Dlhý čas* sme putovali v okolí pohoria Seir.  Nakoniec mi Jehova povedal:  ‚Už ste dosť dlho chodili v okolí tohto pohoria. Teraz sa vydajte na sever.  A ľudu prikáž: „Pôjdete pohraničným územím svojich bratov, potomkov Ezaua,+ ktorí bývajú v Seire.+ Budú sa vás báť,+ ale buďte veľmi opatrní.  Neútočte na nich,* lebo z ich krajiny vám nedám ani kúsok pôdy, ani na šírku šľapaje. Pohorie Seir som dal do vlastníctva Ezauovi.+  Za jedlo, ktoré zjete, im dáte peniaze a zaplatíte im aj za vodu, ktorú vypijete.+  Veď Jehova, tvoj Boh, ťa požehnal vo všetkom, čo si robil. Všímal si, ako si putoval touto rozľahlou pustatinou. Už 40 rokov je Jehova, tvoj Boh, s tebou a za ten čas ti nič nechýbalo.“‘+  Prešli sme teda popri našich bratoch, Ezauových potomkoch,+ ktorí bývajú v Seire. Vyhli sme sa ceste, ktorá vedie Arabou, a tiež Elatu a Ecjon-Geberu.+ Potom sme zmenili smer a šli sme cestou, ktorá vedie do moábskej pustatiny.+  Vtedy mi Jehova povedal: ‚Neútoč na Moáb a nebojuj proti nemu, lebo ti nedám nič z jeho krajiny. Ár* som dal do vlastníctva potomkom Lóta.‘+ 10  (Predtým tam žili Emovia,+ silný a početný ľud, vysoký ako Anakovci. 11  Refajovci+ boli tiež považovaní za Anakovcov+ a Moábci aj ich volali Emovia. 12  V Seire predtým žili Chorejci,+ ale Ezauovi potomkovia obsadili ich krajinu, vyhubili ich a usadili sa na ich mieste.+ Rovnako to Izrael urobí s krajinou, ktorá mu patrí a ktorú mu Jehova určite dá.) 13  ‚Choďte a prejdite cez údolie* Zered.‘ A tak sme tadiaľ prešli.+ 14  Odo dňa, keď sme odišli z Kádeš-Barney, do chvíle, keď sme prekročili údolie Zered, uplynulo 38 rokov. Za ten čas vymrela v tábore celá generácia bojovníkov, tak ako im prisahal Jehova.+ 15  Jehovova ruka bola proti nim, kým neboli všetci do jedného odstránení z tábora.+ 16  Len čo z ľudu vymreli všetci bojovníci,+ 17  Jehova mi povedal: 18  ‚Dnes prejdeš cez hranicu Moábu, čiže Áru. 19  Keď sa priblížiš k Ammóncom, neútoč na nich ani ich neprovokuj, lebo ti nedám nič z ich krajiny. Krajinu Ammóncov som dal do vlastníctva potomkom Lóta.‘+ 20  (Aj toto územie sa považovalo za krajinu Refajovcov:+ predtým tam žili Refajovci a Ammónci ich volali Zamzummovci. 21  Bol to silný a početný ľud, vysoký ako Anakovci,+ ale Jehova pomohol Ammóncom poraziť ich, takže ich vyhnali a usadili sa na ich mieste. 22  Rovnako pomohol Ezauovým potomkom, ktorí teraz bývajú v Seire.+ Pomohol im zničiť Chorejcov+ a obsadiť ich krajinu, a tak až dodnes bývajú na ich mieste. 23  Avvijcov, ktorí bývali v osadách až po Gazu,+ vyhladili Kaftorčania,+ ktorí prišli z Kaftoru,* a usadili sa na ich mieste.) 24  ‚Vydajte sa na cestu a prejdite cez údolie* Arnón.+ Dávam ti do rúk Amorejca Sichona,+ kráľa Chešbonu. Začni obsadzovať jeho krajinu a bojuj proti nemu. 25  Dnes začínam vo všetkých národoch pod nebom šíriť hrôzu a strach z teba. Keď sa o tebe dopočujú, vystrašia sa a budú sa pred tebou triasť.‘*+ 26  Vtedy som vyslal poslov z pustatiny Kedemót+ k chešbonskému kráľovi Sichonovi, aby mu predložili mierový návrh:+ 27  ‚Nechaj ma prejsť svojou krajinou. Pôjdem len po ceste, neodbočím napravo ani naľavo.+ 28  Za jedlo, ktoré zjem, a za vodu, ktorú vypijem, ti zaplatím. Len mi dovoľ prejsť peši, 29  tak ako mi to dovolili Ezauovi potomkovia, ktorí žijú v Seire, a Moábci, ktorí žijú v Áre. Chcem prejsť cez Jordán do krajiny, ktorú nám dáva Jehova, náš Boh.‘ 30  A chešbonský kráľ Sichon nás nenechal prejsť, lebo Jehova, náš Boh, dovolil, aby sa stal neústupným*+ a aby sa jeho srdce zatvrdilo. Urobil to, aby ho vydal do našich rúk, čo sa aj stalo.+ 31  Jehova mi povedal: ‚Vydávam ti Sichona a jeho krajinu do rúk. Začni ju obsadzovať.‘+ 32  Keď Sichon s celým svojím vojskom vytiahol k Jahacu,+ aby s nami bojoval, 33  Jehova, náš Boh, nám ho vydal a my sme porazili jeho, jeho synov a celé jeho vojsko. 34  Vtedy sme dobyli všetky jeho mestá, všetky sme zničili,* aj s mužmi, ženami a deťmi. Nikoho sme nenechali nažive.+ 35  Vzali sme si len domáce zvieratá a korisť z dobytých miest. 36  Od Aroeru,+ ktorý je na okraji údolia Arnón (vrátane mesta, ktoré je v údolí), až po Gileád nebolo mesta, ktoré by sme nedokázali dobyť. Jehova, náš Boh, nám ich všetky vydal.+ 37  Ale nepriblížili ste sa ku krajine Ammóncov,+ čiže k celému okraju údolia* Jabbok,+ ani k mestám hornatého kraja, ani k žiadnemu miestu, ku ktorému vám Jehova, náš Boh, zakázal priblížiť sa.

Poznámky pod čiarou

Dosl. „Mnoho dní“.
Al. „Neprovokujte ich“.
Moábske mesto, možno hlavné mesto Moábu.
Al. „vádí; riečne údolie“.
Čiže z Kréty.
Al. „vádí; riečne údolie“.
Al. „zachvátia ich z teba bolesti podobné pôrodným“.
Al. „aby sa jeho duch stal neústupným“.
Al. „zasvätili zničeniu“. Pozri Slovník pojmov.
Al. „vádí; riečneho údolia“.