Piata Mojžišova 1:1–46
1 Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu v pustatine neďaleko Jordánu, na pláňach pred Sufom, medzi Páranom, Tofelom, Lábanom, Chacerotom a Di-Zahábom.
2 (Cesta z Chorebu cez pohorie Seir do Kádeš-Barney+ trvá 11 dní.)
3 V 40. roku,*+ prvý deň 11. mesiaca, povedal Mojžiš Izraelitom* všetko, čo mu prikázal Jehova.
4 Bolo to po tom, ako porazil amorejského kráľa Sichona,+ ktorý sídlil v Chešbone, a po tom, ako v Edrei+ porazil bášanského kráľa Óga,+ ktorý sídlil v Aštarote.
5 V moábskej krajine neďaleko Jordánu začal Mojžiš vysvetľovať Zákon.+ Povedal:
6 „Jehova, náš Boh, nám pri Chorebe povedal: ‚Už ste v týchto horách dosť dlho.+
7 Pripravte sa a vydajte sa na cestu do hornatého kraja Amorejcov+ a k všetkým ich susedom v Arabe,+ v hornatom kraji, v Šefele, v Negebe a na morskom pobreží.+ Choďte do krajiny Kanaáncov a do Libanonu*+ a až k veľkej rieke, k Eufratu.+
8 To je krajina, ktorú vám dávam. Vojdite do nej a obsaďte ju. O tejto krajine Jehova prisahal, že ju dá vašim otcom Abrahámovi, Izákovi+ a Jakobovi+ a ich potomkom.‘*+
9 Vtedy som vám povedal: ‚Nedokážem vás viesť* sám.+
10 Jehova, váš Boh, vám dal toľko potomkov, že dnes vás je ako hviezd na nebi.+
11 Nech Jehova, Boh vašich predkov, dá, aby vás bolo ešte tisíckrát viac,+ a nech vás požehná, tak ako vám sľúbil.+
12 Ako by som mohol sám niesť bremeno vašich problémov a sporov?+
13 Vyberte zo svojich kmeňov múdrych, rozvážnych a skúsených mužov a ja ich nad vami dosadím za vodcov.‘+
14 Vy ste mi odpovedali: ‚To, čo navrhuješ, je dobré.‘
15 Vzal som teda hlavy vašich kmeňov, múdrych a skúsených mužov, a postavil som ich do vášho čela ako veliteľov tisícov, veliteľov stoviek, veliteľov päťdesiatich a veliteľov desiatich a ako iných veliteľov vo vašich kmeňoch.+
16 A vašim sudcom som vtedy prikázal: ‚Keď sa budete zaoberať spormi svojich bratov, súďte spravodlivo,+ či už pôjde o spor medzi dvoma Izraelitmi, alebo medzi Izraelitom a cudzincom, ktorý sa medzi vami usadil.+
17 Pri súdení budete nestranní.+ Obyčajného človeka vypočujete rovnako ako významného.+ Nebudete sa báť ľudí,+ lebo súd vám zveril Boh.*+ Ak pre vás bude prípad priťažký, predložíte ho mne a ja sa ním budem zaoberať.‘+
18 Vtedy som vám prikázal všetko, čo máte robiť.
19 Potom sme odišli od Chorebu a putovali sme celou tou veľkou a hrozivou pustatinou,+ ktorú ste videli na ceste do hornatého kraja Amorejcov.+ Išli sme, ako nám prikázal Jehova, náš Boh, až sme prišli do Kádeš-Barney.+
20 Tam som vám povedal: ‚Prišli ste do hornatého kraja Amorejcov, ktorý nám dáva Jehova, náš Boh.
21 Jehova, váš Boh, vám dáva túto krajinu. Vyjdite a zmocnite sa jej, ako vám povedal Jehova, Boh vašich predkov.+ Nebojte sa ani sa nedeste.‘
22 Všetci ste však prišli za mnou a povedali ste: ‚Pošlime najprv mužov, aby tú krajinu preskúmali a povedali nám, akou cestou máme ísť a na aké mestá narazíme.‘+
23 Ten návrh sa mi páčil, preto som spomedzi vás vybral 12 mužov, z každého kmeňa jedného.+
24 Vydali sa na cestu, vyšli do hornatého kraja+ a dostali sa až do údolia* Eškol. Keď preskúmali krajinu,
25 vzali niečo z jej plodov a priniesli nám ich. Podali nám správu: ‚Krajina, ktorú nám dáva Jehova, náš Boh, je dobrá.‘+
26 Ale vy ste tam odmietli ísť a vzbúrili ste sa proti príkazu Jehovu, svojho Boha.+
27 Reptali ste vo svojich stanoch a hovorili ste: ‚Jehova nás nenávidí a vyviedol nás z Egypta, aby nás vydal do rúk Amorejcov a vyhladil nás.
28 Kam to vlastne ideme? Naši bratia nás odradili,*+ keď povedali: „Ľudia sú tam silnejší a vyšší ako my a ich mestá sú veľké a opevnené až po nebo.*+ A videli sme tam aj Anakovcov.“‘+
29 Vtedy som vám povedal: ‚Nebojte sa, nemajte z nich strach.+
30 Pôjde pred vami Jehova, váš Boh. Bude za vás bojovať,+ ako to pred vašimi očami robil v Egypte.+
31 A v pustatine ste videli, že Jehova, váš Boh, vás niesol celou cestou až sem, tak ako otec nesie svojho syna.‘
32 Ale napriek tomu všetkému ste neuverili Jehovovi, svojmu Bohu,+
33 ktorý chodil pred vami, aby vám našiel miesto na táborenie. Ukazoval vám cestu, ktorou máte ísť – v noci ohňom a vo dne oblakom.+
34 Keď Jehova počul, čo hovoríte, rozhneval sa a prisahal:+
35 ‚Nikto z tejto zlej generácie neuvidí dobrú krajinu, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom,+
36 nikto okrem Káleba, syna Jefunneho. On ju uvidí a jemu a jeho synom dám krajinu, po ktorej chodil, lebo bezvýhradne poslúchal* Jehovu.‘+
37 (Pre vás sa Jehova rozhneval aj na mňa a povedal: ‚Ani ty tam nevojdeš.+
38 Vojde tam+ tvoj služobník Jozua, Nunov syn.+ Posilni ho,*+ lebo pod jeho vedením Izrael zdedí tú krajinu.‘)
39 ‚Vaše deti, o ktorých ste povedali, že budú korisťou,+ a vašich synov, ktorí ešte nevedia rozoznávať, čo je dobré a čo zlé, tých do nej vovediem a budú ju vlastniť.+
40 Vy sa však obráťte a odíďte do pustatiny cestou, ktorá vedie k Červenému moru.‘+
41 Vtedy ste mi povedali: ‚Zhrešili sme proti Jehovovi. Vytiahneme a budeme bojovať, tak ako nám prikázal Jehova, náš Boh.‘ Všetci ste si opásali svoje zbrane a mysleli ste si, že bude ľahké vytiahnuť do hornatého kraja a dobyť ho.+
42 Ale Jehova mi povedal: ‚Odkáž im: „Nechoďte tam a nebojujte, lebo nie som s vami.+ Ak pôjdete, vaši nepriatelia vás porazia.“‘
43 Povedal som vám to, ale nepočúvali ste. Vzbúrili ste sa proti Jehovovmu príkazu a opovážili ste sa vytiahnuť do hornatého kraja.
44 Vtedy proti vám vyrazili Amorejci, ktorí bývali v tom kraji, prenasledovali vás ako včely a vy ste sa rozutekali po Seire a bežali ste až do Chormy.
45 Keď ste sa vrátili, plakali ste pred Jehovom, ale Jehova vás nepočúval ani si vás nevšímal.
46 Preto ste v Kádeši zostali tak dlho.
Poznámky pod čiarou
^ Čiže v 40. roku po odchode z Egypta.
^ Dosl. „synom Izraela“.
^ Zjavne do pohoria Libanon.
^ Dosl. „semenu“.
^ Dosl. „niesť“.
^ Dosl. „súd patrí Bohu“.
^ Al. „do vádí; do riečneho údolia“.
^ Dosl. „spôsobili, že sa naše srdce roztopilo“.
^ Čiže s vysokými hradbami.
^ Dosl. „úplne nasledoval“.
^ Al. možno „Boh ho posilnil“.
