Druhá Samuelova 3:1–39

3  Vojna medzi Saulovým a Dávidovým domom trvala dlho. Dávid stále silnel,+ ale Saulov dom bol čoraz slabší.+  Dávidovi sa narodili v Hebrone títo synovia:+ jeho prvorodený bol Amnón,+ syn Achinoám+ Jezreelskej.  Druhý bol Kileáb, syn Abigail,+ vdovy po Nábalovi Karmelskom, tretí bol Abšalóm,+ syn Maachy, dcéry gešúrskeho kráľa Talmaja.+  Štvrtý bol Adonijah,+ Chaggitin syn, piaty bol Šefatjah, Abitalin syn,  a šiesty bol Jitream, syn Dávidovej manželky Egly. Tí sa Dávidovi narodili v Hebrone.  Kým Saulov a Dávidov dom medzi sebou bojovali, Abnér+ upevňoval svoje postavenie v Saulovom dome.  Saul mal vedľajšiu manželku,* ktorá sa volala Ricpa+ a bola dcérou Ajaha. Raz sa Iš-Bóšet+ spýtal Abnéra: „Prečo si spal s manželkou* môjho otca?“+  Keď to Abnér počul, veľmi sa nahneval. „Čo som ja nejaká psia hlava z Judska?“ osopil sa naňho. „Až doteraz som prejavoval vernú lásku domu tvojho otca Saula, jeho bratom a jeho priateľom a nevydal som ťa Dávidovi do rúk. A ty ma dnes obviňuješ pre nejakú ženu?  Nech ma Boh prísne potrestá,* ak pre Dávida neurobím to, čo mu Jehova prisahal –+ 10  že vezme kráľovstvo Saulovmu domu a ustanoví Dávidov trón nad Izraelom a nad Júdom, od Dánu po Beer-Šebu.“+ 11  Iš-Bóšet sa nezmohol ani na slovo, lebo sa Abnéra bál.+ 12  Nato Abnér poslal k Dávidovi poslov s odkazom: „Komu patrí krajina?“ A navrhol mu: „Uzavri so mnou zmluvu a ja urobím, čo bude v mojich silách,* aby sa celý Izrael pridal na tvoju stranu.“+ 13  „Dobre,“ odpovedal Dávid. „Uzavriem s tebou zmluvu, ale mám jednu podmienku: Ak chceš za mnou prísť, priveď so sebou Saulovu dcéru Míchal.+ Inak sa s tebou nestretnem.“ 14  Potom Dávid poslal poslov k Saulovmu synovi Iš-Bóšetovi+ a odkázal mu: „Daj mi moju manželku Míchal, s ktorou som sa zasnúbil za 100 predkožiek Filištíncov.“+ 15  A tak ju dal Iš-Bóšet odviesť od jej manžela Paltiela,+ Lajišovho syna. 16  Ale jej manžel šiel s ňou a plakal celou cestou až po Bachúrim.+ Tam mu Abnér povedal: „Vráť sa!“ A on sa vrátil. 17  Medzitým Abnér oslovil izraelských starších: „Už dlho chcete, aby nad vami vládol Dávid. 18  Preto teraz konajte, lebo Jehova povedal o Dávidovi: ‚Prostredníctvom svojho služobníka Dávida+ vyslobodím svoj ľud Izrael z rúk Filištíncov a z rúk všetkých nepriateľov.‘“ 19  Abnér hovoril aj s Benjamínovcami.+ Potom šiel do Hebronu za Dávidom, aby mu osobne povedal, na čom sa dohodol Izrael a celý Benjamínov dom. 20  Keď Abnér spolu s 20 mužmi prišli k Dávidovi do Hebronu, Dávid pre nich usporiadal hostinu. 21  Abnér povedal Dávidovi: „Dovoľ mi odísť a zhromaždiť celý Izrael k môjmu pánovi, kráľovi, aby s tebou uzavreli zmluvu. Staneš sa kráľom nad všetkým, po čom túžiš.“ Nato Dávid dovolil Abnérovi odísť a on sa v pokoji vydal na cestu. 22  Dávidovi vojaci a Joáb sa práve vracali z výpravy a niesli veľkú korisť. Abnér už nebol u Dávida v Hebrone, lebo Dávid ho nechal v pokoji odísť. 23  Keď sa Joáb+ a celé vojsko, ktoré bolo s ním, vrátili, Joábovi oznámili: „Ku kráľovi prišiel Nerov+ syn Abnér.+ Kráľ mu dovolil odísť a on sa v pokoji vydal na cestu.“ 24  Nato šiel Joáb za kráľom a povedal mu: „Čo si to urobil? Prišiel k tebe Abnér a ty si ho len tak poslal preč! Prečo si ho nechal odísť? 25  Veď poznáš Nerovho syna Abnéra! Prišiel, aby ťa oklamal a odhalil každý tvoj krok a dozvedel sa všetko, čo robíš.“ 26  Keď Joáb odišiel od Dávida, poslal za Abnérom poslov a tí ho priviedli späť od cisterny Sira. Ale Dávid o tom nevedel. 27  Keď sa Abnér vrátil do Hebronu,+ Joáb ho odviedol do brány, akoby s ním chcel hovoriť osamote. Bodol ho však do brucha a on zomrel.+ Tak sa mu pomstil za to, že zabil* jeho brata Asahela.+ 28  Keď sa o tom dopočul Dávid, povedal: „Ja a moje kráľovstvo nenesieme pred Jehovom žiadnu vinu za preliatie krvi+ Nerovho syna Abnéra. 29  Nech sa vina vráti na Joábovu hlavu+ a na celý dom jeho otca. Nech v Joábovom dome nikdy nechýba muž postihnutý výtokom+ ani malomocný,+ ani muž pracujúci s vretenom,* ani ten, kto umiera mečom, ani ten, kto trpí hladom!“+ 30  Joáb a jeho brat Abišaj+ zabili Abnéra,+ lebo v bitke pri Gibeone usmrtil ich brata Asahela.+ 31  Potom Dávid povedal Joábovi a všetkým, ktorí boli s ním: „Roztrhnite si odevy, oblečte si vrecovinu a oplakávajte Abnéra.“ Aj kráľ Dávid kráčal za márami.* 32  Abnéra pochovali v Hebrone. Kráľ pri jeho hrobke hlasno plakal a všetok ľud plakal s ním. 33  Kráľ nad Abnérom spieval: „Mal Abnér zomrieť takou potupnou smrťou? 34  Tvoje ruky neboli spútané,tvoje nohy neboli v okovách.* Padol si ako ten, kto padá rukou zločincov.“*+ Nato sa všetok ľud znovu rozplakal. 35  Neskôr, ešte za vidna, prišli ľudia za Dávidom a snažili sa ho presvedčiť, aby sa najedol,* ale on prisahal: „Nech ma Boh prísne potrestá,* ak si dám čo len kúsok chleba alebo čokoľvek iné skôr, ako zapadne slnko!“+ 36  Všetci ľudia to videli a schvaľovali, tak ako všetko ostatné, čo kráľ robil. 37  V ten deň všetok ľud a celý Izrael pochopili, že kráľ nemá nič spoločné so smrťou Nerovho syna Abnéra.+ 38  Potom kráľ povedal svojim sluhom: „Viete, kto dnes padol v Izraeli? Knieža a veľký muž.+ 39  A ja, hoci som pomazaným kráľom,+ nemám dnes silu zakročiť proti týmto mužom, synom Ceruje,+ lebo sú príliš krutí.+ Nech tomu, kto pácha zlo, Jehova odplatí podľa jeho zla.“+

Poznámky pod čiarou

Al. „konkubínu“. Pozri Slovník pojmov.
Al. „s konkubínou“. Pozri Slovník pojmov.
Dosl. „Nech Boh tak urobí Abnérovi a k tomu pridá“.
Dosl. „a hľa, moja ruka je s tebou“.
Dosl. „za krv“.
Výraz možno označuje chromého muža, ktorý musel robiť ženskú prácu.
Al. „za pohrebnými nosidlami“.
Dosl. „v medi“.
Dosl. „synov nespravodlivosti“.
Al. „a dávali mu chlieb útechy“.
Dosl. „Nech mi Boh tak urobí a k tomu pridá“.