Druhá Samuelova 24:1–25
24 Jehova sa znova rozhneval na Izrael,+ keď niekto naviedol Dávida* slovami: „Choď, spočítaj+ Izrael a Júdu.“+
2 Preto kráľ povedal veliteľovi vojska Joábovi,+ ktorý bol s ním: „Obíď všetky kmene Izraela od Dánu po Beer-Šebu+ a spočítaj ľud, aby som vedel, koľko ich je.“
3 Ale Joáb odpovedal kráľovi: „Nech Jehova, tvoj Boh, znásobí počet ľudu stokrát a nech to môj pán kráľ uvidí na vlastné oči. Ale prečo chce môj pán kráľ urobiť niečo také?“
4 Kráľ však nedal na to, čo mu hovoril Joáb a velitelia vojska, ale trval na svojom. A tak od kráľa odišli, aby sčítali izraelský ľud.+
5 Prekročili Jordán a utáborili sa pri Aroeri,+ napravo* od mesta uprostred údolia,* a vydali sa smerom ku Gádovcom a k Jazeru.+
6 Potom šli do Gileádu+ a do krajiny Tachtim-Chodši, pokračovali k Dán-Jaanu a k Sidónu,+
7 ďalej k opevnenému mestu Týros+ a do všetkých chivejských+ a kanaánskych miest a nakoniec prišli do Beer-Šeby+ v judskom Negebe.+
8 Tak prešli celú krajinu a po deviatich mesiacoch a 20 dňoch sa vrátili do Jeruzalema.
9 A Joáb odovzdal kráľovi počet sčítaného ľudu. Izraelských bojovníkov vyzbrojených mečom bolo 800 000 a judských bojovníkov bolo 500 000.+
10 Keď Dávid spočítal ľud, začalo ho trápiť svedomie.*+ Povedal Jehovovi: „Veľmi som zhrešil+ tým, čo som urobil. Jehova, prosím, odpusť svojmu služobníkovi jeho previnenie.+ Bolo to odo mňa veľmi nerozumné.“+
11 Keď Dávid ráno vstal, Jehova povedal prorokovi Gádovi,+ Dávidovmu vidiacemu:
12 „Choď a povedz Dávidovi: ‚Toto hovorí Jehova: „Dávam ti tri možnosti. Vyber si, čo ti mám urobiť.“‘“+
13 A tak Gád prišiel za Dávidom a spýtal sa ho: „Má prísť na tvoju krajinu sedem rokov hladu?+ Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi, ktorí ťa budú prenasledovať?+ Alebo má byť v tvojej krajine tri dni mor?+ Dobre si rozmysli, čo mám povedať tomu, ktorý ma posiela.“
14 „Som v úzkych,“ odpovedal Dávid Gádovi. „Padnime do Jehovových rúk,+ lebo on je veľmi milosrdný.+ Len nech nepadnem do rúk človeka.“+
15 Jehova teda dopustil na Izrael mor+ od rána až do určeného času. Od Dánu po Beer-Šebu+ zomrelo 70 000 ľudí.+
16 Keď anjel vystrel ruku proti Jeruzalemu, aby ho ničil, Jehova pocítil nad tým nešťastím ľútosť*+ a povedal anjelovi, ktorý medzi ľudom šíril skazu: „Dosť už, stiahni ruku!“ Jehovov anjel bol práve pri mlatovisku* Araunu+ Jebuzejského.+
17 Keď Dávid videl, ako anjel zabíja ľud, povedal Jehovovi: „To ja som zhrešil, ja som sa previnil, ale čo urobili tieto ovečky?+ Prosím, nech tvoja ruka zasiahne mňa a dom môjho otca.“+
18 Ešte v ten deň prišiel k Dávidovi Gád a povedal mu: „Choď a postav Jehovovi oltár na mlatovisku Araunu Jebuzejského.“+
19 Dávid poslúchol Gádove slová a šiel, ako mu Jehova prikázal.
20 Keď sa Arauna pozrel dole, videl, ako k nemu prichádza kráľ a jeho sluhovia. Hneď im vyšiel naproti a hlboko sa kráľovi poklonil.
21 „Prečo môj pán kráľ prichádza k svojmu sluhovi?“ spýtal sa Arauna. Dávid mu odpovedal: „Chcem od teba kúpiť mlatovisko a postaviť na ňom oltár Jehovovi, aby sa pohroma medzi ľudom zastavila.“+
22 Ale Arauna povedal Dávidovi: „Nech si ho môj pán kráľ vezme a obetuje, čo považuje za dobré.* Tu je dobytok na zápalnú obeť a dám ti aj mlátiace sane* a jarmo, aby si mal drevo.
23 To všetko dáva Arauna kráľovi.“ A dodal: „Nech ťa Jehova, tvoj Boh, požehná.“
24 Ale kráľ odpovedal Araunovi: „Nie, kúpim to od teba. Nebudem predsa obetovať Jehovovi, svojmu Bohu, zápalné obete, ktoré by ma nič nestáli.“ A Dávid kúpil mlatovisko a dobytok za 50 šekelov* striebra.+
25 Postavil tam oltár+ Jehovovi a predložil na ňom zápalné obete a obete spoločenstva. Potom Jehova vypočul prosby za krajinu+ a pohroma v Izraeli sa zastavila.
Poznámky pod čiarou
^ Al. „keď bol Dávid navedený“.
^ Al. „južne“.
^ Al. „vádí; riečneho údolia“.
^ Dosl. „bilo ho srdce“.
^ Al. „zármutok“.
^ Dosl. „čo je dobré v jeho očiach“.
^ Jeden šekel zodpovedal 11,4 g. Pozri dodatok B14.
