Druhá Samuelova 21:1–22

21  Za Dávidových čias bol tri roky za sebou hlad.+ A tak sa Dávid obrátil na Jehovu a Jehova mu povedal: „Saul a jeho rodina nesú vinu za preliatie krvi, lebo Saul usmrtil Gibeončanov.“+  Kráľ si Gibeončanov+ predvolal a prehovoril k nim. (Gibeončania neboli Izraeliti, ale Amorejci,+ ktorých Izraeliti nechali nažive a prisahali im, že ich ušetria.+ Ale Saul sa ich vo svojej horlivosti za Izrael a Júdu snažil vyhubiť.)  Dávid sa Gibeončanov spýtal: „Čo mám pre vás urobiť? Ako môžem odčiniť tento hriech, aby ste žehnali Jehovov ľud?“*  Gibeončania mu odpovedali: „Striebro a zlato nenahradí to, čo nám urobil Saul a jeho rodina,+ ani nemáme právo usmrtiť niekoho v Izraeli.“ „Čo poviete, to pre vás urobím,“ vyhlásil kráľ.  Odpovedali: „Ten muž nás zabíjal a chcel nás vyhladiť, aby z nás na celom území Izraela nikto nezostal.+  Preto nech nám vydajú sedem jeho potomkov. Ich mŕtvoly povesíme*+ pred Jehovom v Gibei,+ meste Saula, Jehovovho vyvoleného.“+ A kráľ povedal: „Vydám ich.“  Ale kráľ sa zľutoval nad Mefibóšetom,+ synom Saulovho syna Jonatána, pre prísahu, ktorú Dávid a Saulov syn Jonatán uzavreli pred Jehovom.+  A tak kráľ vzal Armoniho a Mefibóšeta, dvoch synov Ajahovej dcéry Ricpy,+ ktorých porodila Saulovi, a piatich synov Saulovej dcéry Míchal,*+ ktorých porodila Adrielovi,+ synovi Barzillaja Mecholatského,  a vydal ich do rúk Gibeončanov. Tí ich telá povesili na vrchu pred Jehovom.+ Všetci siedmi zomreli naraz v prvých dňoch žatvy, na začiatku žatvy jačmeňa. 10  Ajahova dcéra Ricpa+ vzala vrecovinu a prestrela si ju na skalu. Vo dne chránila ich telá pred vtákmi a v noci pred divými zvieratami od začiatku žatvy, až kým sa z neba nespustil dážď a nezmáčal ich telá. 11  Keď Dávidovi oznámili, čo urobila Saulova vedľajšia manželka* Ricpa, Ajahova dcéra, 12  šiel a vzal Saulove kosti a kosti jeho syna Jonatána od vodcov* Jabeš-Gileádu.+ Tí ich telá kedysi tajne odniesli z námestia v Bet-Šane, kde ich Filištínci povesili v deň, keď zabili Saula na Gilboe.+ 13  A tak odtiaľ priniesol Saulove kosti a kosti jeho syna Jonatána a dal pozbierať aj kosti mužov, ktorí boli popravení.*+ 14  Potom kosti Saula a jeho syna Jonatána pochovali do hrobky Saulovho otca Kiša+ v Cele+ v Benjamínovej krajine. Keď urobili všetko, čo kráľ prikázal, Boh vypočul ich prosby za krajinu.+ 15  Medzi Filištíncami a Izraelitmi znovu vypukla vojna.+ Dávid a jeho muži vytiahli a bojovali s Filištíncami, ale Dávid sa v boji unavil. 16  Jišbi-Benób, potomok Refajovcov,+ ktorého medená kopija vážila 300 šekelov*+ a bol vyzbrojený novým mečom, si povedal, že Dávida zabije. 17  Ale Dávidovi prišiel na pomoc+ Abišaj,+ syn Ceruje, a Filištínca zabil. Vtedy Dávidovi muži prisahali a hovorili: „Už s nami do boja nepôjdeš.+ Nesmieš zhasnúť lampu Izraela!“+ 18  Neskôr vypukla v Gobe ďalšia vojna s Filištíncami.+ V nej Sibbechaj+ Chúšatský zabil Safa, ďalšieho potomka Refajovcov.+ 19  A vojna s Filištíncami vypukla v Gobe ešte raz.+ Elchanán, syn Járe-Oregima Betlehemského, zabil Gáťana Goliáša, ktorého násada kopije bola ako tkáčsky návoj.*+ 20  Potom vypukla vojna v Gáte. Bol tam mimoriadne veľký muž, ktorý mal na rukách i na nohách po šesť prstov, spolu 24. Aj on bol potomkom Refajovcov.+ 21  Vysmieval sa Izraelu,+ a tak ho Jonatán, syn Dávidovho brata Šimeiho,+ zabil. 22  Tí štyria boli potomkami Refajovcov z Gátu a padli rukou Dávida a jeho mužov.+

Poznámky pod čiarou

Dosl. „Jehovovo dedičstvo“.
Dosl. „Vystavíme ich“, čiže so zlomenými rukami a nohami.
Al. možno „Merab“.
Al. „konkubína“. Pozri Slovník pojmov.
Al. možno „od majiteľov pôdy“.
Dosl. „vystavení“.
Asi 3,4 kg. Pozri dodatok B14.
Valec, na ktorý sa navíjala tkanina.