Druhá Samuelova 20:1–26

20  Vtedy sa objavil jeden naničhodník, ktorý sa volal Šeba+ a bol synom Benjamínovca Bichriho. Zatrúbil na rohu+ a volal: „Nemáme s Dávidom nič spoločné, s Izajovým synom nemáme nijaké dedičstvo.+ Nech sa každý vráti k svojim bohom,* Izrael!“+  A tak všetci Izraeliti prešli od Dávida k Šebovi, synovi Bichriho,+ ale Júdejci stáli pri svojom kráľovi a odprevadili ho od Jordánu do Jeruzalema.+  Keď sa kráľ Dávid vrátil do svojho paláca v Jeruzaleme,+ vzal tých desať vedľajších manželiek,* ktoré tam nechal, aby sa starali o palác,+ a dal ich do stráženého domu. Živil ich, ale už s nimi nemal pomer.+ Zostali tam zatvorené až do svojej smrti a žili ako vdovy, hoci ich manžel bol nažive.  Potom kráľ povedal Amasovi:+ „Do troch dní ku mne zvolaj judských mužov a príď aj ty.“  Amasa ich teda šiel zvolať, ale oneskoril sa a neprišiel v určenom čase.  Vtedy Dávid povedal Abišajovi:+ „Bichriho syn Šeba+ by nám mohol uškodiť viac než Abšalóm.+ Vezmi mojich sluhov* a prenasleduj ho, aby sa nedostal do nejakého opevneného mesta a neunikol nám.“  A tak s ním* vyrazili z Jeruzalema Joábovi+ muži, Keréťania, Peléťania+ a všetci mocní muži a prenasledovali Šebu, syna Bichriho.  Keď boli pri veľkom kameni v Gibeone,+ prišiel im naproti Amasa.+ Joáb mal na sebe vojenský odev a na boku mal pripásaný meč v pošve. Keď vykročil, meč vypadol.  Joáb oslovil Amasu: „Darí sa ti dobre, brat môj?“ Pritom pravou rukou chytil Amasu za bradu, akoby ho chcel pobozkať. 10  Amasa si nedával pozor na meč, ktorý mal Joáb v ruke, a Joáb ho bodol do brucha+ tak, že sa mu črevá vyvalili na zem. Druhý raz ho už bodnúť nemusel, jedna rana stačila. Potom sa Joáb a jeho brat Abišaj pustili za Šebom, synom Bichriho. 11  Jeden z Joábových mužov ostal stáť pri Amasovi a volal: „Kto je na strane Joába a Dávida, nech nasleduje Joába!“ 12  Amasa ležal v krvi uprostred cesty. Keď ten muž videl, že každý, kto prichádza, sa tam zastavuje, odtiahol Amasu z cesty na pole a prehodil cez neho plášť. 13  Keď ho odpratal z cesty, všetci muži šli za Joábom a prenasledovali Šebu,+ syna Bichriho. 14  Šeba prešiel všetkými izraelskými kmeňmi až do Ábel-Bét-Maachy.+ Bichriovci sa zhromaždili a prišli tam za ním. 15  Joáb a jeho muži* pritiahli k Ábel-Bét-Maache, obľahli mesto, a keďže bolo chránené valom, navŕšili proti nemu obliehací násyp. A všetci Joábovi muži začali podkopávať hradby, aby ich zborili. 16  Vtom istá múdra žena z mesta zvolala: „Počúvajte! Počúvajte! Povedzte, prosím, Joábovi: ‚Príď sem, chcela by som s tebou hovoriť.‘“ 17  Keď k nej prišiel bližšie, žena sa spýtala: „Ty si Joáb?“ Odpovedal: „Som.“ Nato mu povedala: „Počúvaj slová svojej služobníčky.“ „Počúvam,“ odpovedal. 18  Žena pokračovala: „Kedysi sa hovorievalo: ‚Spýtajte sa v Ábele a riešenie sa určite nájde.‘ 19  Hovorím v mene mierumilovných a verných v Izraeli. Chystáš sa spustošiť mesto, ktoré je matkou v Izraeli. Prečo chceš zničiť* Jehovovo dedičstvo?“+ 20  Joáb odpovedal: „To by som nikdy neurobil, nechcem ho spustošiť a zničiť! 21  Je to inak. Proti kráľovi Dávidovi sa vzbúril* jeden muž z hornatého kraja Efraima.+ Volá sa Šeba+ a je synom Bichriho. Ak toho muža vydáte, odtiahnem od mesta.“ Žena povedala Joábovi: „Jeho hlavu ti hodíme cez hradby!“ 22  Tá múdra žena hneď šla a prehovorila ku všetkému ľudu. Šebovi, synovi Bichriho, odsekli hlavu a hodili ju Joábovi. Potom Joáb zatrúbil na rohu a jeho muži odišli od mesta, každý do svojho domu.+ A Joáb sa vrátil do Jeruzalema ku kráľovi. 23  Joáb bol veliteľom celého izraelského vojska,+ Benajah,+ syn Jehojadu,+ velil Keréťanom a Peléťanom,+ 24  Adorám+ mal na starosti ľudí odvádzaných na práce pre kráľa, Jehošafat,+ syn Achilúda, bol kancelárom, 25  Ševa bol tajomníkom, Cádok+ a Abiatár+ boli kňazmi 26  a Ira Jairský bol Dávidovým vysokým úradníkom.*

Poznámky pod čiarou

Al. možno „k svojim stanom“.
Al. „konkubín“. Pozri Slovník pojmov.
Dosl. „sluhov svojho pána“.
Veľmi pravdepodobne s Abišajom.
Dosl. „Oni“.
Dosl. „pohltiť“.
Dosl. „pozdvihol ruku“.
Dosl. „kňazom“.