Druhý Korinťanom 2:1–17

  • Pavol chce Korinťanov potešiť (1 – 4)

  • Odpustenie hriešnikovi a jeho prijatie (5 – 11)

  • Pavol v Troade a Macedónii (12, 13)

  • Zvestovanie – víťazný sprievod (14 – 17)

    • „Nie sme podomovými obchodníkmi s Božím slovom“ (17)

2  Rozhodol som sa, že keď k vám znovu prídem, nebude to preto, aby som vo vás vyvolal smútok.  Veď ak vás zarmútim, kto ma poteší? Iba tí, ktorých som zarmútil.  Písal som vám preto, aby som pri svojom príchode nebol smutný z tých, z ktorých by som sa mal tešiť. Lebo som presvedčený, že vy všetci sa tešíte z toho, z čoho sa teším ja.  Písal som vám vo veľkom trápení, so stiesneným srdcom a s mnohými slzami, no nie preto, aby som vo vás vyvolal smútok,+ ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem.  Ak niekto spôsobil zármutok,+ nezarmútil mňa, ale do istej miery – nechcem zveličovať – zarmútil vás všetkých.  Takému človeku stačí pokarhanie, ktoré dostal od väčšiny z vás.  Teraz mu radšej ochotne odpustite a utešte ho,+ aby ho nepohltil prílišný smútok.+  Preto vás nabádam, aby ste ho uistili o svojej láske.+  Veď preto som vám aj písal, aby som zistil, či ste vo všetkom poslušní. 10  Ak vy niekomu niečo odpustíte, odpustím mu aj ja. Lebo čokoľvek som odpustil (ak som mal čo odpúšťať), urobil som to kvôli vám a Kristus je toho svedkom. 11  Nedajme sa oklamať* Satanom,+ veď dobre poznáme jeho úmysly.*+ 12  Keď som prišiel do Troady+ oznamovať dobrú správu o Kristovi, otvorili sa mi možnosti* v službe Pánovi. 13  Ale bol som veľmi znepokojený, lebo som nenašiel svojho brata Títa,+ a tak som sa s bratmi rozlúčil a odišiel som do Macedónie.+ 14  Nech je vzdávaná vďaka Bohu, ktorý nás vždy vedie vo víťaznom sprievode spolu s Kristom a používa nás, aby sme všade šírili* vôňu poznania o ňom. 15  Lebo keď zvestujeme o Kristovi, sme pre Boha príjemnou vôňou, ktorú cítia tí, čo sú na ceste záchrany, aj tí, čo smerujú do záhuby. 16  Pre jedných sme pachom* smrti, ktorý prináša smrť,+ pre druhých vôňou života, ktorá prináša život. A kto je na takú úlohu spôsobilý? 17  My, lebo nie sme podomovými obchodníkmi s Božím slovom*+ ako mnohí, ale hovoríme z úprimných pohnútok ako učeníci Krista, ktorých poslal Boh a ktorí to robia pred Božími očami.

Poznámky pod čiarou

Čiže sa nemali dať oklamať v tom zmysle, že by neboli ochotní odpustiť.
Al. „plány; úklady“.
Dosl. „dvere“.
Al. „dávali vnímať“.
Al. „vôňou“.
Al. „nezarábame na Božom slove“.