Prvá Mojžišova 31:1–55

31  O nejaký čas Jakob počul, že Lábanovi synovia hovoria: „Jakob vzal všetko, čo patrilo nášmu otcovi. Celé toto bohatstvo si nahromadil z jeho majetku.“+  A Jakob videl, že Lában k nemu už nie je taký ako predtým.+  Vtedy Jehova povedal Jakobovi: „Vráť sa do krajiny svojich otcov a k svojim príbuzným+ a ja budem ďalej s tebou.“  Preto si Jakob dal zavolať Ráchel a Leu na pole, kde pásol stádo,  a povedal im: „Vidím, že váš otec ku mne už nie je taký ako predtým.+ Boh môjho otca je však stále so mnou.+  Samy dobre viete, že som vášmu otcovi slúžil zo všetkých síl.+  A on sa ma pokúšal oklamať a desaťkrát zmenil moju mzdu, ale Boh mu nedovolil, aby ma poškodil.  Keď povedal: ‚Škvrnité budú tvojou mzdou,‘ vtedy celé stádo rodilo škvrnité mláďatá, ale keď povedal: ‚Pruhované budú tvojou mzdou,‘ vtedy celé stádo rodilo pruhované mláďatá.+  Tak Boh bral zvieratá vášmu otcovi a dával ich mne. 10  Raz, keď bol čas párenia, som vo sne uvidel, že capy, ktoré sa párili so samicami v stáde, boli pruhované, škvrnité a strakaté.+ 11  V tom sne na mňa anjel pravého Boha zavolal: ‚Jakob!‘ Odpovedal som: ‚Áno, Pane?‘ 12  On pokračoval: ‚Zdvihni, prosím, zrak a všimni si, že všetky capy, ktoré sa pária so samicami v stáde, sú pruhované, škvrnité a strakaté, lebo som videl všetko, čo ti robí Lában.+ 13  Som pravý Boh, ktorý sa ti zjavil v Bételi,+ kde si mi zasvätil* pamätník a zložil slávnostný sľub.+ Teraz vstaň, odíď z tejto krajiny a vráť sa do krajiny, v ktorej si sa narodil.‘“+ 14  Ráchel a Lea mu odpovedali: „Máme ešte nejaké dedičstvo v dome svojho otca? 15  Nepovažuje nás za cudzinky? Veď nás predal a žije z peňazí, ktoré za nás dostal.+ 16  Všetko bohatstvo, ktoré Boh zobral nášmu otcovi, patrí nám a našim deťom.+ Preto urob všetko, čo ti Boh prikázal.“+ 17  Vtedy Jakob vstal, vysadil svoje deti a manželky na ťavy,+ 18  pobral všetky svoje stáda a všetok majetok, ktorý nazhromaždil+ v Páddan-Arame, a vydal sa k svojmu otcovi Izákovi do Kanaánu.+ 19  Keď Lában odišiel strihať ovce, Ráchel mu ukradla sošky terafim.*+ 20  A Jakob preľstil Aramejca Lábana, lebo mu nepovedal, že odchádza. 21  Rýchlo vzal všetko, čo mal, a utiekol. Keď prekročil Rieku,*+ zamieril k hornatému kraju Gileád.+ 22  Na tretí deň sa Lában dozvedel, že Jakob utiekol. 23  Vzal so sebou svojich príbuzných* a hnal sa za ním. Po siedmich dňoch ho dostihol v hornatom kraji Gileád. 24  V noci sa Boh zjavil Aramejcovi Lábanovi+ vo sne+ a povedal mu: „Daj si pozor, čo Jakobovi povieš. Nesnaž sa ho nijako presviedčať.“*+ 25  Lában dostihol Jakoba, keď si Jakob rozkladal stan v gileádskom hornatom kraji, a aj Lában so svojimi príbuznými sa utáboril v tej oblasti. 26  Potom povedal Jakobovi: „Čo si to urobil? Prečo si ma oklamal a odviedol moje dcéry, ako keby boli vojnové zajatkyne? 27  Prečo si tajne utiekol a oklamal ma? Keby si mi to povedal, mohol som sa s tebou rozlúčiť s radosťou, spevom, tamburínou a harfou. 28  Nedal si mi ani možnosť pobozkať vnúčatá* a dcéry. Konal si nerozumne. 29  Je v mojej moci potrestať vás, ale včera v noci mi Boh tvojho* otca povedal: ‚Daj si pozor, čo povieš. Nesnaž sa Jakoba nijako presviedčať.‘+ 30  Keď už si odišiel, lebo si túžil vrátiť sa do domu svojho otca, dobre. Ale prečo si ukradol mojich bohov?“+ 31  Jakob odpovedal Lábanovi: „Odišiel som tajne, lebo som sa bál. Povedal som si, že by si mi mohol násilím vziať svoje dcéry. 32  Ak u niekoho nájdeš svojich bohov, nech zomrie. Prehľadaj pred očami našich príbuzných všetko, čo mám, a vezmi si, čo je tvoje.“ Ale Jakob nevedel, že tých bohov ukradla Ráchel. 33  Lában prehľadal Jakobov stan, Lein stan a stan oboch otrokýň,+ no nič nenašiel. Keď vyšiel z Leinho stanu, vošiel do Ráchelinho. 34  Ráchel medzitým vzala sošky terafim, dala ich do ťavieho sedla* a sadla si naň. Lában prehľadal celý stan, ale nič nenašiel. 35  Ráchel povedala svojmu otcovi: „Nehnevaj sa, pán môj, že pred tebou nemôžem vstať, lebo sa mi stalo to, čo sa stáva ženám.“+ A tak pozorne hľadal ďalej, ale sošky nenašiel.+ 36  Vtedy sa Jakob rozhneval a začal Lábanovi vyčítať: „Čím som sa previnil? Za aký hriech ma tak prenasleduješ? 37  Prehľadal si všetok môj majetok. Koľko svojich vecí si našiel? Polož to sem pred mojich a tvojich príbuzných a nech nás rozsúdia. 38  Dvadsať rokov som bol u teba. Tvoje ovce a kozy nikdy nepotratili+ a nikdy som nejedol barany z tvojho stáda. 39  Keď nejaké zviera roztrhala divá zver,+ nepriniesol som ti ho. Sám som uhradil škodu. Ak nejaké zviera ukradli, či vo dne, alebo v noci, žiadal si náhradu odo mňa. 40  Vo dne ma trápila horúčava, v noci chlad a často som ani oka nezažmúril.+ 41  Takto som slúžil v tvojom dome 20 rokov. Štrnásť rokov som ti slúžil za tvoje dve dcéry a šesť rokov za tvoje stádo. Za ten čas si mi desaťkrát zmenil mzdu.+ 42  Keby Boh môjho otca,+ Boh Abraháma a Boh, ktorého sa bojí Izák,*+ nebol so mnou, bol by si ma poslal preč s prázdnymi rukami. Ale Boh videl moje trápenie a ťažkú prácu, a preto ťa dnes v noci pokarhal.“+ 43  Lában odpovedal Jakobovi: „Tieto ženy sú moje dcéry, tieto deti sú moje vnúčatá a toto sú moje stáda. Všetko, čo tu vidíš, je moje a mojich dcér. Ako by som mohol ublížiť im alebo deťom, ktoré sa im narodili? 44  Poď, uzatvorme zmluvu a bude svedectvom medzi mnou a tebou.“ 45  Vtedy Jakob vzal kameň a vztýčil ho ako pamätník.+ 46  A svojim príbuzným povedal: „Nazbierajte kamene.“ A tak nazbierali kamene, navŕšili ich na hromadu a potom pri tej hromade jedli. 47  Lában ju pomenoval Jegar-Sahaduta* a Jakob ju nazval Galéd.* 48  Lában povedal: „Táto hromada je dnes svedkom medzi mnou a tebou.“ Preto ju pomenoval Galéd+ 49  a tiež Strážna veža,* lebo povedal: „Nech Jehova stráži mňa a teba, keď budeme ďaleko od seba. 50  Keby si zle zaobchádzal s mojimi dcérami alebo by si si vzal ďalšie manželky, pamätaj: hoci by to nevidel nijaký človek, videl by to Boh, ktorý je naším svedkom.“ 51  A Lában dodal: „Tu je táto hromada kamenia a tu je pamätník, ktorý som vztýčil ako znamenie zmluvy medzi mnou a tebou. 52  Táto hromada i tento pamätník sú svedkami,+ že za ne neprejdem, aby som ti uškodil, a ani ty za ne neprejdeš, aby si uškodil mne. 53  Nech nás súdi Abrahámov Boh+ a Náchorov Boh, Boh ich otca.“ A Jakob prisahal na Boha, ktorého sa bál jeho otec Izák.*+ 54  Potom Jakob obetoval na vrchu obeť a pozval svojich príbuzných, aby sa najedli. Jedli teda a prenocovali tam. 55  Skoro ráno Lában vstal, pobozkal svoje vnúčatá+ a dcéry a požehnal ich.+ Potom odišiel a vrátil sa domov.+

Poznámky pod čiarou

Dosl. „si pomazal“.
Al. „domácich bôžikov; modly“.
Čiže Eufrat.
Dosl. „bratov“.
Dosl.: „Daj si pozor, aby si Jakobovi nehovoril ani dobré, ani zlé.“
Dosl. „synov“.
Dosl. „vášho“.
Tento typ sedla mal zjavne úložný priestor.
Dosl. „Izákov strach“.
Aramejský výraz s významom „hromada na svedectvo“.
Hebrejský výraz s významom „hromada na svedectvo“.
Al. „Micpa“, hebrejský výraz s významom „strážna veža; rozhľadňa“.
Dosl. „na strach svojho otca Izáka“.