Prvá Mojžišova 28:1–22

28  Izák si zavolal Jakoba, požehnal ho a prikázal mu: „Nevezmeš si manželku spomedzi Kanaánok.+  Choď do Páddan-Aramu, do domu svojho starého otca* Betuela, a vezmi si manželku z dcér matkinho brata Lábana.+  Všemohúci Boh ťa požehná, urobí ťa plodným a dá ti veľa potomkov a staneš sa veľkým národom.+  A tebe a tvojim potomkom* dá Abrahámovo požehnanie,+ aby si si podmanil krajinu, v ktorej bývaš ako cudzinec a ktorú Boh dal Abrahámovi.“+  Potom Izák poslal Jakoba preč a on odišiel do Páddan-Aramu k Lábanovi, synovi Aramejca Betuela,+ bratovi Rebeky,+ ktorá bola matkou Jakoba a Ezaua.  Ezau videl, že Izák požehnal Jakoba a poslal ho do Páddan-Aramu, aby si odtiaľ vzal manželku, a že pri požehnaní mu dal tento príkaz: „Nevezmeš si manželku spomedzi Kanaánok.“+  A videl, že Jakob poslúchol svojho otca a matku a odišiel do Páddan-Aramu.+  Vtedy pochopil, že jeho otcovi Izákovi sa Kanaánky nepáčia.+  A tak šiel k Izmaelovi a k svojim manželkám si vzal ešte Machalatu, dcéru Abrahámovho syna Izmaela, Nebajótovu sestru.+ 10  Jakob odišiel z Beer-Šeby a vydal sa do Cháranu.+ 11  O nejaký čas sa zastavil na jednom mieste a chystal sa tam prenocovať, lebo slnko už zapadlo. Vzal odtiaľ kameň, položil si ho pod hlavu a ľahol si.+ 12  Začalo sa mu snívať a videl schody,* ktoré siahali zo zeme až do neba, a vystupovali a zostupovali po nich Boží anjeli.+ 13  Nad schodmi stál Jehova a hovoril: „Ja som Jehova, Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izáka.+ Zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojim potomkom.*+ 14  A tvojich potomkov* bude ako prachu zeme.+ Rozšíriš sa na západ, na východ, na sever a na juh a prostredníctvom teba a tvojho potomstva* budú požehnané* všetky rody zeme.+ 15  Som s tebou a budem ťa chrániť všade, kam pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny.+ Neopustím ťa a splním, čo som ti sľúbil.“+ 16  Jakob sa prebudil zo sna a povedal: „Jehova je na tomto mieste a ja som to nevedel.“ 17  Dostal strach a zvolal: „Akú bázeň vzbudzuje toto miesto! Toto musí byť Boží dom,+ je to nebeská brána!“+ 18  Skoro ráno Jakob vstal, vzal kameň, ktorý mal pod hlavou, postavil ho ako pamätník a vylial naň olej.+ 19  Nazval to miesto Bétel.* Neďaleké mesto sa pôvodne volalo Luz.+ 20  Vtedy dal Jakob tento sľub: „Ak bude Boh so mnou a bude ma chrániť na mojej ceste a dá mi chlieb a odev 21  a ja sa v pokoji vrátim do domu svojho otca, tak Jehova dokáže, že je mojím Bohom. 22  A tento kameň, ktorý som postavil ako pamätník, sa stane Božím domom+ a zo všetkého, čo mi dáš, ti budem verne odovzdávať desatinu.“

Poznámky pod čiarou

Dosl. „otca svojej matky“.
Dosl. „tvojmu semenu“.
Al. „rebrík“.
Dosl. „tvojmu semenu“.
Dosl. „tvojho semena“.
Dosl. „tvojho semena“.
Al. „si zaobstarajú požehnanie“.
Význ. „Boží dom“.