Prvá Mojžišova 21:1–34

21  Jehova obrátil svoju pozornosť na Sáru, ako povedal, a Jehova splnil to, čo sľúbil.+  Sára otehotnela+ a porodila Abrahámovi v jeho starobe syna, a to v čase, o ktorom hovoril Boh.+  Abrahám dal svojmu novorodenému synovi, ktorého mu porodila Sára, meno Izák.+  Keď mal Izák osem dní, Abrahám ho obrezal, tak ako mu prikázal Boh.+  Abrahám mal 100 rokov, keď sa mu narodil Izák.  Vtedy Sára povedala: „Boh mi dal dôvod na smiech. Všetci, čo sa o tom dopočujú, sa budú smiať so mnou.“*  A dodala: „Kto by bol Abrahámovi povedal, že Sára bude dojčiť deti? A predsa som mu v jeho starobe porodila syna.“  Dieťa rástlo a bolo odstavené. V deň Izákovho odstavenia Abrahám usporiadal veľkú hostinu.  Ale Sára videla, že syn, ktorého Egypťanka Hagar+ porodila Abrahámovi, sa Izákovi posmieva.+ 10  A povedala Abrahámovi: „Vyžeň tú otrokyňu a jej syna, lebo syn tej otrokyne nebude dediť spolu s mojím synom Izákom!“+ 11  Abraháma to veľmi rozrušilo, lebo to bol jeho syn.+ 12  Vtedy povedal Boh Abrahámovi: „Nebuď rozrušený z toho, čo ti hovorí Sára o chlapcovi a o tvojej otrokyni. Počúvni ju, lebo sľúbené potomstvo* vzíde z Izáka.+ 13  Ale aj zo syna tvojej otrokyne+ urobím veľký národ,+ lebo je tvojím potomkom.“* 14  Abrahám vstal skoro ráno, vzal chlieb a kožený mech s vodou a dal to Hagar. Položil jej to na plecia a poslal ju a chlapca preč.+ Ona odišla a blúdila po pustatine pri Beer-Šebe.+ 15  Keď sa jej minula voda z koženého mechu, nechala chlapca pod kríkom, 16  odišla asi na dostrel luku a sadla si. Hovorila si: „Nechcem vidieť, ako moje dieťa zomrie.“ Sedela obďaleč a hlasno plakala. 17  Boh počul chlapcov hlas+ a Boží anjel zavolal na Hagar z nebies a povedal jej:+ „Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo Boh počul hlas tvojho chlapca. 18  Vstaň, vezmi chlapca a postaraj sa oňho, lebo z neho urobím veľký národ.“+ 19  Nato jej Boh otvoril oči a ona zazrela studňu. Išla naplniť kožený mech vodou a dala chlapcovi piť. 20  A Boh bol s chlapcom+ a ten rástol. Býval na pustatine a stal sa lukostrelcom. 21  Usadil sa v pustatine Páran+ a matka mu vybrala za manželku ženu z Egypta. 22  Vtedy prišiel za Abrahámom Abimelech s veliteľom svojho vojska Picholom a povedal: „Boh je s tebou vo všetkom, čo robíš.+ 23  Preto mi teraz prisahaj na Boha, že neoklameš mňa ani moje deti, ani mojich vnukov, ale ako som ja prejavil láskavosť* tebe, tak ju prejavíš ty mne a tiež krajine, v ktorej bývaš.“+ 24  Abrahám povedal: „Prisahám.“ 25  Ale Abrahám vyčítal Abimelechovi, že jeho sluhovia sa násilím zmocnili studne.+ 26  Abimelech mu povedal: „Neviem, kto to urobil. Nepovedal si mi o tom a až doteraz som o tom nepočul.“ 27  Vtedy Abrahám dal Abimelechovi ovce a dobytok a uzavreli spolu zmluvu. 28  Potom Abrahám oddelil zo stáda sedem ovečiek. 29  Abimelech sa ho spýtal: „Prečo si dal nabok tých sedem jahniat?“ 30  On mu odpovedal: „Prijmi odo mňa týchto sedem jahniat na svedectvo, že túto studňu som vykopal ja.“ 31  Preto nazval to miesto Beer-Šeba,*+ lebo tam obaja prisahali. 32  Tak uzavreli zmluvu+ v Beer-Šebe. Potom sa Abimelech s veliteľom svojho vojska Picholom vrátili do filištínskej krajiny.+ 33  Abrahám zasadil v Beer-Šebe tamarišku a vzýval tam meno Jehovu,+ večného Boha.+ 34  A Abrahám ešte dlho* býval* vo filištínskej krajine.+

Poznámky pod čiarou

Al. možno „sa mi budú smiať“.
Dosl. „semeno“.
Dosl. „semenom“.
Al. „vernú lásku“.
Význ. „studňa prísahy; studňa siedmich“.
Dosl. „mnoho dní“.
Al. „býval ako cudzinec“.