Prvá Kroník 17:1–27

17  Keď už Dávid býval vo svojom paláci, povedal prorokovi Nátanovi:+ „Ja bývam v cédrovom dome,+ ale truhla Jehovovej zmluvy je v stane.“+  Nátan mu povedal: „Urob, čo si želá tvoje srdce, lebo pravý Boh je s tebou.“  Ešte v tú noc však Boh povedal Nátanovi:  „Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: ‚Toto hovorí Jehova: „Ty mi nepostavíš dom, v ktorom by som býval.+  Odo dňa, keď som vyviedol Izraelitov z Egypta, som až dodnes nebýval v dome. Býval som v stane* a presúval som sa z jedného miesta na druhé.+  A keď som chodil s celým Izraelom, zmienil som sa niekedy čo len slovom niekomu z izraelských sudcov, ktorých som dosadil za pastierov nad svojím ľudom: ‚Prečo ste mi nepostavili cédrový dom?‘“‘  Povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: ‚Toto hovorí Jehova vojsk: „Vzal som ťa z pastvín od stáda, aby si sa stal vodcom nad mojím ľudom Izraelom.+  Budem s tebou, kamkoľvek pôjdeš,+ a vyhladím* pred tebou všetkých tvojich nepriateľov.+ Tvoje meno urobím takým slávnym ako mená významných mužov zeme.+  Svojmu ľudu Izraelu dám miesto, kde budú žiť, a už ich nič nebude znepokojovať. Zlí ich už nebudú utláčať* ako kedysi,+ 10  keď som dosadzoval sudcov nad svojím ľudom Izraelom.+ Porazím všetkých tvojich nepriateľov.+ A oznamujem ti: ‚Jehova ti vybuduje dom.‘* 11  Keď sa naplnia tvoje dni a ty zomrieš,* tvojho potomka,* jedného z tvojich synov,+ urobím kráľom a upevním jeho kráľovstvo.+ 12  On mi postaví dom+ a ja navždy upevním jeho trón.+ 13  Budem mu otcom a on mi bude synom.+ Svoju vernú lásku mu neodnímem,+ ako som ju odňal tomu, ktorý bol pred tebou.+ 14  Ustanovím ho vo svojom dome a vo svojom kráľovstve navždy+ a jeho trón bude stáť večne.“‘“+ 15  Nátan oznámil Dávidovi všetky tieto slová a celé toto videnie. 16  Vtedy sa kráľ Dávid posadil pred Jehovom a povedal: „Kto som ja, Bože Jehova? A čo je môj dom, že si ma doviedol tak ďaleko?+ 17  A akoby to bolo málo, Bože, hovoríš, že dom* tvojho služobníka potrvá až do ďalekej budúcnosti.+ A považuješ ma za človeka, ktorý je hodný ďalšieho vyvýšenia,* Bože Jehova. 18  Čo ešte ti môže tvoj služobník Dávid povedať, keď si ho zahrnul takou cťou? Veď dobre poznáš svojho služobníka.+ 19  Jehova, kvôli svojmu služobníkovi a v súlade so svojou vôľou* si urobil všetky tie úžasné veci a odhalil si svoju vznešenosť.+ 20  Nikto nie je ako ty, Jehova,+ a okrem teba nie je žiaden Boh.+ Svedčí o tom všetko, čo sme na vlastné uši počuli. 21  A ktorý iný národ na zemi je ako tvoj ľud Izrael?+ Ty, pravý Bože, si ho šiel vykúpiť, aby sa stal tvojím ľudom.+ Veľkými a bázeň vzbudzujúcimi skutkami si si urobil slávne meno.+ Vyhnal si národy pred svojím ľudom,+ ktorý si vykúpil z Egypta. 22  Izrael si navždy urobil svojím ľudom+ a ty, Jehova, si sa stal ich Bohom.+ 23  A teraz, Jehova, nech sa sľub, ktorý si vyslovil o svojom služobníkovi a jeho dome, navždy ukáže ako spoľahlivý. Urob tak, ako si sľúbil.+ 24  Nech je tvoje meno vyvýšené navždy a nech pretrvá* naveky,+ aby ľudia mohli povedať: ‚Jehova vojsk, Boh Izraela, je Izraelu Bohom,‘ a nech dom tvojho služobníka Dávida pred tebou pevne stojí.+ 25  Veď ty, môj Bože, si svojmu služobníkovi zjavil, že mu vybuduješ dom. Preto tvoj služobník našiel odvahu predniesť ti túto modlitbu. 26  Jehova, ty si pravý Boh a svojmu služobníkovi si sľúbil tieto dobré veci. 27  Prosím, požehnaj dom svojho služobníka a nech pred tebou navždy trvá jeho dom, lebo ty, Jehova, si ho požehnal, a preto bude požehnaný navždy.“

Poznámky pod čiarou

Dosl. „od stanu k stanu“.
Dosl. „odrežem“.
Dosl. „unavovať“.
Al. „dynastiu“.
Dosl. „pôjdeš k svojim predkom“.
Dosl. „tvoje semeno“.
Al. „dynastia“.
Al. „za významného človeka“.
Al. „so svojím srdcom“.
Al. „a nech sa ukáže ako dôveryhodné“.