Prvá Kráľov 22:1–53

  • Jehošafatovo spojenectvo s Achabom (1 – 12)

  • Michajah predpovedá porážku (13 – 28)

    • Anjel prichádza s nápadom, ako oklamať Achaba (21, 22)

  • Achab zabitý pri Rámot-Gileáde (29 – 40)

  • Jehošafatova vláda nad Judskom (41 – 50)

  • Vláda izraelského kráľa Achaziaha (51 – 53)

22  Tri roky nebola vojna medzi Sýriou a Izraelom.  V treťom roku šiel judský kráľ Jehošafat+ k izraelskému kráľovi.+  Izraelský kráľ povedal svojim dvoranom: „Viete, že Rámot-Gileád+ patrí nám. Tak prečo váhame vziať ho z rúk sýrskeho kráľa?“  Potom sa obrátil na Jehošafata: „Pôjdeš so mnou bojovať o Rámot-Gileád?“ Jehošafat odpovedal: „Pôjdem do boja po tvojom boku spolu so svojím ľudom a koňmi.“+  Ale Jehošafat navrhol izraelskému kráľovi: „Prosím, najprv zisti,+ čo radí Jehova.“+  Izraelský kráľ teda zhromaždil prorokov, asi 400 mužov, a spýtal sa ich: „Mám ísť do boja proti Rámot-Gileádu alebo nie?“ Odpovedali: „Choď, Jehova ho vydá kráľovi do rúk.“  Vtedy Jehošafat povedal: „Nie je tu nejaký Jehovov prorok, aby sme sa spýtali aj prostredníctvom neho?“+  „Ešte je tu jeden muž, prostredníctvom ktorého sa môžeme spýtať Jehovu,“+ povedal izraelský kráľ Jehošafatovi. „Ale ja ho nenávidím,+ lebo mi neprorokuje nič dobré, iba zlé.+ Je to Michajah, Jimlov syn.“ Ale Jehošafat povedal: „Nech kráľ tak nehovorí.“  Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorného úradníka a prikázal mu: „Rýchlo priveď Michajaha, Jimlovho syna!“+ 10  Izraelský kráľ a judský kráľ Jehošafat sedeli v kráľovských rúchach na svojich trónoch na priestranstve* pred vchodom do samárskej brány a pred nimi prorokovali všetci proroci.+ 11  Cedekijah, Kenaanov syn, si urobil železné rohy a povedal: „Toto hovorí Jehova: ‚Týmito rohmi budeš klať Sýrčanov, kým ich nezničíš.‘“ 12  Všetci ostatní proroci prorokovali to isté. Hovorili: „Vytiahni proti Rámot-Gileádu! Čaká ťa úspech. Jehova ho vydá kráľovi do rúk.“ 13  Posol, ktorý šiel zavolať Michajaha, mu povedal: „Proroci jednomyseľne prorokujú kráľovi priaznivo. Nech je, prosím, aj tvoja predpoveď taká priaznivá ako ich.“+ 14  Ale Michajah povedal: „Akože žije Jehova, budem hovoriť to, čo mi povie Jehova.“ 15  Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho spýtal: „Michajah, máme ísť do boja proti Rámot-Gileádu alebo nie?“ „Choď,“ odpovedal. „Čaká ťa úspech. Jehova ho vydá kráľovi do rúk.“ 16  Ale kráľ mu povedal: „Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v Jehovovom mene nehovoril nič iné než pravdu?“ 17  Odpovedal teda: „Vidím všetkých Izraelitov rozptýlených po vrchoch+ ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Jehova povedal: ‚Už nemajú pána, nech sa každý vráti v pokoji domov.‘“ 18  „Nehovoril som ti, že mi nebude prorokovať nič dobré, iba zlé?“ povedal izraelský kráľ Jehošafatovi.+ 19  Michajah pokračoval: „Počuj Jehovovo slovo: Videl som Jehovu sedieť na tróne+ a po jeho pravici a ľavici stálo celé nebeské vojsko.+ 20  Jehova sa spýtal: ‚Kto oklame Achaba, aby vytiahol proti Rámot-Gileádu a zahynul tam?‘ A jeden navrhoval jedno, druhý zase niečo iné. 21  Vtedy predstúpil pred Jehovu jeden anjel*+ a povedal: ‚Ja ho oklamem.‘ Jehova sa ho spýtal: ‚Ako?‘ 22  Odpovedal: ‚Pôjdem a stanem sa klamlivým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.‘+ Povedal mu: ‚Oklameš ho, podarí sa ti to. Choď a urob to.‘ 23  Jehova teda vložil klamlivého ducha do úst všetkých tvojich prorokov.+ Ale v skutočnosti Jehova povedal, že ťa čaká nešťastie.“+ 24  Vtom Cedekijah, Kenaanov syn, vykročil k Michajahovi, udrel ho po tvári a povedal: „Kadiaľ odišiel Jehovov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?“+ 25  Michajah odpovedal: „To uvidíš v deň, keď sa skryješ v najodľahlejšom kúte domu.“ 26  Nato izraelský kráľ prikázal: „Vezmite Michajaha a odovzdajte ho veliteľovi mesta Amonovi a kráľovmu synovi Joášovi. 27  Povedzte im: ‚Toto hovorí kráľ: „Zavrite toho muža do väzenia+ a dávajte mu znížený prídel chleba a vody, kým sa v pokoji nevrátim.“‘“ 28  Ale Michajah povedal: „Ak sa vrátiš v pokoji, Jehova so mnou nehovoril.“+ A dodal: „Počujte to, všetky národy.“ 29  Potom izraelský kráľ a judský kráľ Jehošafat vytiahli k Rámot-Gileádu.+ 30  Izraelský kráľ povedal Jehošafatovi: „Ja pôjdem do boja v prestrojení, ale ty si obleč kráľovský odev.“ A tak šiel izraelský kráľ do boja v prestrojení.+ 31  Sýrsky kráľ vydal svojim 32 veliteľom bojových vozov+ príkaz: „Nepúšťajte sa do boja s nikým, s vojakmi ani s veliteľmi, iba s izraelským kráľom.“ 32  Keď velitelia bojových vozov videli Jehošafata, povedali si: „To je určite izraelský kráľ.“ A tak sa za ním vydali, aby naňho zaútočili, ale Jehošafat začal volať o pomoc. 33  Keď velitelia bojových vozov zistili, že to nie je izraelský kráľ, prestali ho prenasledovať. 34  Ale nejaký muž vystrelil z luku a náhodou* zasiahol izraelského kráľa medzi šupiny jeho panciera. Preto kráľ povedal svojmu vozatajovi: „Obráť kone a odvez ma z bojiska.* Som ťažko ranený.“+ 35  Ale boj zúril celý deň a kráľa museli podopierať, aby mohol stáť vo voze čelom k Sýrčanom. Krv z jeho rany tiekla do bojového voza a večer zomrel.+ 36  Pri západe slnka sa začalo táborom ozývať volanie: „Každý do svojho mesta! Každý do svojej krajiny!“+ 37  Tak kráľ zomrel a previezli ho do Samárie, kde ho pochovali. 38  Keď pri samárskom rybníku umývali jeho bojový voz, psy lízali jeho krv a kúpali sa tam prostitútky,* tak ako Jehova povedal.+ 39  Ostatné udalosti Achabovho života – čo všetko vykonal, aký slonovinový+ palác postavil a ktoré mestá vybudoval – sú zapísané v kronike izraelských kráľov. 40  Keď Achab zomrel,*+ stal sa namiesto neho kráľom jeho syn Achaziah.+ 41  Asov syn Jehošafat+ sa stal kráľom nad Judskom vo štvrtom roku vlády izraelského kráľa Achaba. 42  Jehošafat mal 35 rokov, keď sa stal kráľom, a vládol v Jeruzaleme 25 rokov. Jeho matkou bola Šilchiho dcéra Azuba. 43  Vo všetkom sa správal ako jeho otec Asa,+ neodklonil sa od jeho cesty. Robil to, čo je správne v Jehovových očiach.+ Ale posvätné výšiny neboli odstránené. Ľud tam stále prinášal obete a obetný dym.+ 44  Jehošafat udržiaval pokojné vzťahy s izraelským kráľom.+ 45  Ostatné udalosti Jehošafatovho života – jeho hrdinské činy a vojenské úspechy – sú zapísané v kronike judských kráľov. 46  A odstránil z krajiny všetkých chrámových prostitútov,+ ktorí ešte zostali z čias jeho otca Asu.+ 47  V Edome+ nemali v tom čase kráľa, vládol tam splnomocnenec.+ 48  Jehošafat dal postaviť taršíšske lode,* aby sa plavili do Ofiru po zlato,+ ale nevyplávali, lebo stroskotali pri Ecjon-Geberi.+ 49  Achabov syn Achaziah navrhol Jehošafatovi: „Nech sa moji ľudia plavia na lodiach s tvojimi.“ Ale Jehošafat nesúhlasil. 50  Potom Jehošafat zomrel*+ a pochovali ho k jeho predkom v meste jeho predka Dávida. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Jehorám.+ 51  Achabov syn Achaziah+ sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v 17. roku vlády judského kráľa Jehošafata a vládol nad Izraelom dva roky. 52  Robil to, čo je zlé v Jehovových očiach. Konal ako jeho otec+ a matka+ a ako Jeroboám, Nebatov syn, ktorý zviedol Izrael na hriech.+ 53  Slúžil Baalovi+ a klaňal sa mu a urážal Jehovu, Boha Izraela,+ tak ako jeho otec.

Poznámky pod čiarou

Dosl. „na mlatovisku“. Pozri Slovník pojmov, heslo „mlátenie“.
Dosl. „duch“.
Al. „vo svojej nevinnosti“.
Dosl. „z tábora“.
Al. možno „tam, kde sa kúpavali prostitútky, psy lízali jeho krv“.
Dosl. „ľahol so svojimi predkami“.
Dosl. „ľahol so svojimi predkami“.