Bai na kontenido

Bai na kontenido

Mayornan, Boso Ta Yuda Boso Yunan pa Nan Progresá i Batisá?

Mayornan, Boso Ta Yuda Boso Yunan pa Nan Progresá i Batisá?

“Pakiko bo ta tarda? Lanta ariba, [i] batisá.” —ECHO. 22:16.

KANTIKA: 51, 135

1. Kiko mayornan kristian ke hasi sigur di dje promé ku nan yu batisá?

“PA LUNANAN largu mi a keda bisa mi mayornan ku mi tabata ke batisá, i nos a kòmbersá hopi biaha tokante esei. Nan tabata ke hasi sigur ku mi a komprondé ku boutismo ta algu serio. Anto dia 31 di desèmber 1934, mi a dal e paso di mas importante den mi bida: mi a batisá.” Eseinan ta palabranan di Blossom Brandt, kende a konta loke a pasa ora el a disidí ku e ke batisá. Awe tambe mayornan kristian ke yuda nan yunan tuma bon desishon. Nan ta komprondé ku si nan yu posponé su boutismo innesesariamente, esaki por afektá e yu su relashon ku Yehova. (Sant. 4:17) Sinembargo, promé ku nan yu batisá, mayornan sabí ke hasi sigur ku nan yu ta kla, òf bon prepará, pa bira disipel di Kristu.

2. (a) Dikon algun superintendente di sirkuito ta preokupá? (b) Kiko nos lo trata den e artíkulo akí?

2 Algun superintendente di sirkuito ta preokupá pasobra nan ta ripará ku hopi hóben di mas o ménos 20 aña di edat no a batisá ainda aunke ku nan ta hóbennan ku a lanta den e bèrdat. Mayoria di e hóbennan akí ta bai reunion i ta partisipá den sirbishi. I nan ta konsiderá nan mes Testigu di Yehova. Pero nan no a dediká nan mes na Yehova i batisá. Dikon nò? Wèl, den algun kaso ta pasobra e mayornan ta pensa ku e yunan no ta kla pa batisá. Den e artíkulo akí, nos lo trata kuater kos ku por preokupá mayornan kristian i stroba nan di yuda nan yunan progresá i batisá.

MI YU TIN EDAT PA BATISÁ?

3. Dikon e mayornan di Blossom tabata preokupá?

3 Ta di komprondé ku e mayornan di Blossom, ku a ser menshoná den e promé paragraf, tabata preokupá. Nan ke tabata sigur ku nan yu muhé tabatin sufisiente edat pa komprondé e importansia i seriedat di boutismo. Kon mayornan por sa si nan yu ta kla pa dediká su bida na Yehova?

4. Kon e mandamentu di Hesus na Mateo 28:19 i 20 por yuda mayornan ora nan ta siña nan yunan?

4 Lesa Mateo 28:19, 20. Manera nos a siña den e artíkulo anterior, Beibel no ta duna un edat spesífiko pa un hende batisá. Sinembargo, ta bon pa mayornan meditá riba loke e verbo hasi disipel ta enserá. E palabra griego tradusí komo ‘hasi disipel’ na Mateo 28:19 ta nifiká siña un hende ku e meta pa yud’é bira disipel di Kristu. Un disipel ta un hende ku ta siña i komprondé e siñansanan di Hesus i ku ta determiná pa obedesé nan. Pues, for di ora e yunan ta chikitu, mayornan mester siña nan ku e meta pa yuda nan bira disipel batisá di Kristu. Ta bèrdat ku un bebi no por kualifiká pa boutismo. Sinembargo, Beibel ta mustra ku asta mucha chikitu por komprondé i apresiá bèrdatnan bíbliko.

5, 6. (a) Mirando loke Beibel ta bisa tokante Timoteo, na ki konklushon nos ta yega tokante su boutismo? (b) Kon ta e mihó manera ku mayornan sabí por yuda nan yu progresá?

5 Timoteo tabata un disipel ku for di yòn a disidí di sirbi Yehova. Apòstel Pablo a bisa ku Timoteo a siña e bèrdatnan di e Skritura for di tempu ku e tabata chikitu. Aunke ku Timoteo a lanta den un kas ku tabata dividí pa motibu di religion, su mama i wela hudiu a yud’é kultivá apresio pa e Skritura. Komo resultado di esei, Timoteo tabatin un fe fuerte. (2 Tim. 1:5; 3:14, 15) Pa tempu ku e tabatin mas o ménos 20 aña, e tabata un disipel kristian ku por a haña privilegionan spesial den kongregashon.—Echo. 16:1-3.

6 Di mes, kada mucha ta diferente. Nan tur no ta madurá mes lihé ni na mes edat. Algun ta bira mentalmente i emoshonalmente madurá na un edat yòn i ta bisa ku nan ke batisá. Otro hóbennan kisas tin ku bira un poko mas grandi pa nan por batisá. P’esei, mayornan sabí no ta pone preshon riba nan yunan pa nan batisá. En bes di esei, nan ta yuda kada yu progresá spiritualmente riba su mes ritmo. Ta bèrdat ku mayornan ta keda kontentu ora nan yu tuma desishon sabí. (Lesa Proverbionan 27:11.) Sinembargo, nunka mayornan mester lubidá ku nan meta mester ta pa yuda nan yu bira disipel di Kristu. Ku esei na mente, ta bon pa mayornan puntra nan mes: ‘Mi yu tin sufisiente konosementu pa e dediká su bida na Dios i batisá?’

MI YU TIN SUFISIENTE KONOSEMENTU?

7. Un hende mester sa tur kos di Beibel pa e por batisá? Splika esei.

7 Ta lógiko ku mayornan ku ta siña nan yunan e bèrdat ta deseá pa nan yunan komprondé e bèrdat bon, pasobra ta e konosementu ei lo motivá e yunan pa dediká nan bida na Dios. Pero un hende no mester tin hopi konosementu pa e por dediká su mes na Dios i batisá. Despues di boutismo, tur disipel mester sigui gana konosementu eksakto. (Lesa Kolosensenan 1:9, 10.) Awor, kuantu konosementu un hende mester tin pa e por batisá?

8, 9. Kiko nos por siña for di e relato di Pablo i e wardadó di prezu?

8 E eksperensia di un famia den promé siglo por yuda mayornan kontestá e pregunta ei. (Echo. 16:25-33) Rònt di aña 50, riba apòstel Pablo su di dos biahe komo misionero, el a bishitá Filipo. Ora e tabata einan, e ku su kompañero Sílas a ser arestá i tirá den prizòn bou di akusashon falsu. Durante e anochi ei, un temblor a sagudí fundeshi di e prizòn i tur porta a bula habri. Debí ku e wardadó di prezu tabatin miedu ku e prizoneronan lo a hui, e tabata kla pa mata su kurpa. Pero Pablo no a lag’é hasié. Pablo i Sílas a duna e wardadó di prezu i su famia un bon testimonio. E personanan akí a apresiá e bèrdatnan ku nan tabata siña tokante Hesus asina tantu ku nan a batisá mesora. Kiko nos por siña for di e relato akí?

9 Podisé, e wardadó di prezu tabata un sòldá romano ku a baha ku penshon i ku no tabata konosé e Skritura. Pues pa e por a bira un kristian, e mester a siña algun siñansanan básiko di e Skritura i komprondé kiko Yehova ta ferwagt di su sirbidónan. Ademas, e mester tabata determiná pa obedesé e siñansanan di Hesus. Den un tempu relativamente kòrtiku, su konosementu básiko di e bèrdatnan bíbliko i su apresio pa nan a motiv’é pa batisá. Sin duda, el a sigui gana konosementu despues di su boutismo. Awor mayornan, ku e ehèmpel akí na mente, kiko boso por hasi si boso yu bisa ku e ke dediká su mes na Yehova i batisá pasobra e ta stima Yehova i ke obedes’é? Boso por lag’é papia ku e ansianonan i laga nan wak si e ta kualifiká pa batisá. * Meskos ku e otro disipelnan batisá, lo e sigui gana konosementu tokante e propósito di Dios pa semper.—Rom. 11:33, 34.

KI EDUKASHON TA MIHÓ PA MI YU?

10, 11. (a) Kiko algun mayor ta pensa? (b) Kiko mester ta prioridat di un mayor?

10 Algun mayor ta pensa ku ta mihó pa nan yu kaba edukashon superior i haña un bon trabou promé ku e batisá. I ta posibel ku e mayornan akí tin bon intenshon. Pero e manera di pensa ei lo yuda nan yu haña berdadero éksito? Mas importante ainda, e ta na armonia ku e Skritura? Kiko Yehova ta animá nos pa hasi?—Lesa Eklesiástes 12:1.

11 Ta bon pa nos kòrda ku e mundu akí i tur loke ku e ta ofresé ta lo kontrario di Yehova su boluntat i su manera di pensa. (Sant. 4:7, 8; 1 Huan 2:15-17; 5:19) E mihó kos ku por protehá boso yu kontra Satanas i e pensamentunan malbado di e mundu di Satanas ta e yu su bon relashon ku Yehova. Pero si un mayor ta duna prioridat na metanan materialista, esei por konfundí e yu, i e por pensa ku e kosnan di mundu ta mas importante ku su relashon ku Dios. Sin duda, ningun mayor Testigu no ke pa e mundu influensiá su yu su pensamentu i desishonnan. E bèrdat ta ku e úniko manera ku nos por haña berdadero goso i éksito ta si nos pone Yehova na promé lugá den nos bida.—Lesa Salmo 1:2, 3.

KIKO SI MI YU KOMETÉ UN PIKÁ?

12. Dikon tin algun mayor ke pa nan yu posponé nan boutismo?

12 Un mama Testigu ku a splika dikon el a desanimá su yu muhé di batisá a bisa: “Mi tin bèrgwensa di bisa ku e motibu prinsipal tabata ku mi tabatin miedu pa e no ser ekspulsá.” Meskos ku e ruman muhé ei, algun mayor a rasoná ku ta mihó nan yu posponé su boutismo te ora yega e tempu ku e yu lo kometé ménos “lokura.” (Gén. 8:21; Pro. 22:15) Nan por pensa: ‘Si mi yu no ta batisá, e no por ser ekspulsá tampoko.’ Dikon e mayornan ei ta gañando nan mes?—Sant. 1:22.

13. Si un hende no ta batisá, esei ta nifiká ku e no tin ku rindi kuenta na Yehova? Splika esei.

13 Ta di komprondé ku mayornan kristian ke pa nan yu dediká nan bida na Yehova i batisá ora e ta sufisiente madurá. Sinembargo, ta un eror pa konkluí ku komo ku un yu no ta batisá, e no tin ku duna kuenta i rason na Yehova. Dikon? Pasobra no ta boutismo ta determiná si un hende tin ku rindi kuenta na Yehova òf nò. Mas bien, for di ora un mucha sa kiko ta bon i malu den bista di Yehova, e tin ku rindi kuenta na dje. (Lesa Santiago 4:17.) Pues, en bes di konsehá un yu pa e posponé su boutismo, mayornan sabí ta traha duru pa pone un bon ehèmpel p’e. For di ora e yu ta chikitu, nan ta hasi esfuerso pa kultivá apresio sinsero pa Yehova i su normanan haltu den e yu akí. (Luk. 6:40) E apresio ei lo ta e mihó protekshon pa bo yu, pasobra esei lo motiv’é pa sigui Yehova su kaminda, òf normanan hustu.—Isa. 35:8.

OTRO RUMAN TAMBE POR YUDA

14. Kon ansianonan por yuda mayornan?

14 Komo wardadó spiritual, ansianonan tambe por yuda mayornan, papiando positivo tokante metanan spiritual. Un ruman muhé ku a sirbi mas ku 70 aña komo pionero a konta ku un kòmbersashon ku e tabatin ku Ruman Charles T. Russell tempu ku e tabatin seis aña tabatin un bon influensia riba dje. El a bisa: “El a papia 15 minüt ku mi tokante mi metanan spiritual.” Sí, palabranan positivo i animashon por tin efekto duradero. (Pro. 25:11) Ademas, ansianonan por inkluí mayornan i nan yunan den proyektonan na Salòn di Reino i duna e muchanan trabou segun nan edat i abilidat.

15. Den ki manera otro rumannan den kongregashon por animá e hóbennan?

15 Un manera ku otro rumannan den kongregashon por yuda ta di mustra interes personal den e hóbennan. Kon asina? Nan por presta atenshon na indikashon di progreso ku e hóbennan ta demostrá. Kisas un hóben a duna un komentario sinsero i bon pensá, òf e tabatin un parti durante e reunion di den siman? Tin un hóben ku a enfrentá un prueba di fe ku éksito òf ku a probechá di un oportunidat pa duna testimonio na skol? Kòrda duna nan elogio sinsero. Kisas bo por pone komo meta pa promé òf despues di reunion bo kòmbersá ku un hóben. Ora nos hasi asina, esei por yuda hóbennan sinti ku nan tambe ta parti di “e kongregashon grandi.”—Sal. 35:18.

YUDA BOSO YU PROGRESÁ I BATISÁ

16, 17. (a) Dikon ta importante pa yunan batisá? (b) Ki goso mayornan kristian por tin? (Wak e promé plachi.)

16 Un di e privilegionan di mas grandi ku un mayor Testigu por tin ta esun di por lanta su yunan den “e disiplina di Yehova i inkulká su manera di pensa den nan.” (Efe. 6:4; Sal. 127:3) Den e nashon di Israel di antigwedat, e yunan tabata dediká na Dios for di nasementu. Pero esei no ta e kaso ku e yunan di Testigunan di Yehova. Ademas, no ta pasobra e mayornan tin amor pa Dios i pa e bèrdat, outomátikamente e yunan ta sinti meskos. For di dia ku nan yu nase, e mayornan mester pone meta pa yud’é bira un disipel di Kristu, p’e dediká su mes na Yehova i batisá. No tin nada mas importante ku hasi esei. Al fin i al kabo, ta un hende su dedikashon, boutismo i sirbishi fiel na Dios ta pon’é riba kaminda pa ser salbá durante e tribulashon grandi ku ta serka.—Mat. 24:13.

Mayornan mester tin e meta pa yuda nan yunan bira disipel (Wak paragraf 16, 17)

17 Ora Blossom Brandt a bisa ku e ke batisá, su mayornan ku ta stima Dios a hasi sigur ku e tabata bon prepará pa e dal e paso di mas importante di su bida. Unabes ku su mayornan tabata sigur ku e ta bon prepará, nan a apoy’é. E anochi promé ku Blossom su boutismo, su tata a hasi algu masha bunita. Blossom a konta: “Mi tata a laga nos tur hinka rudia, i el a hasi orashon. El a bisa Yehova ku e ta masha kontentu ku su yu chikitu a tuma e desishon di dediká su bida na Dje.” Mas ku 60 aña despues, Blossom a bisa: “Bo por tin sigur ku nunka lo mi lubidá e anochi ei!” Mayornan, nos ta deseá pa boso tur eksperensiá e goso i e satisfakshon di mira boso yunan bira sirbidónan dediká i batisá di Yehova.

^ par. 9 Mayornan por haña informashon útil pa analisá ku nan yu den e buki Lo que los jóvenes preguntan. Respuestas prácticas (volumen 2), página 304-310. Ademas, wak e “Kaha di Pregunta” den nos Ministerio di Reino di aprel 2011, página 2.